Velký papež Pius XII. o krok blíže blahořečení

Sv. Otec Benedikt XVI. vydal dekret, potvrzující heroické ctnosti papeže Pia XII. (1939-58). Teď už zbývá jen zázrak, jímž by sám Bůh potvrdil svatost tohoto pontifika a umožnil Církvi povýšit jej na oltář jako blahoslaveného (k prohlášení svatým jsou nezbytné minimálně dva zázraky).

Ctihodný Pius XII.

Jak známo, Pius XII. je dosud stále předmětem útoků zednářských, liberálních a socialistických kruhů, které pořád opakují lži sovětské propagandy o údajném „mlčení“ Pia XII. k holocaustu Židů za druhé světové války. K nim se žel připojily i některé židovské organizace, které si osobují právo mluvit jménem všech Židů. Ignorují přitom ale skutečnost, že nemálo významných židovských osobností a organizací hodnotí papeže Pia XII. kladně a vyjadřuje mu svůj dík za to, co za války pro židovský národ vykonal. Bude proto dobré zopakovat si základní fakta:

1) Pius XII. nemlčel. Celkem 17krát ve svých veřejných vystoupeních odsoudil nacistický režim v Německu, zejména jeho rasismus. Vatikán byl prvním státem světa, který 5. května r. 1943 zvláštním memorandem  informoval všechny vlády naší planety o existenci plynových komor a masovém vraždění Židů v koncentračních táborech na území okupovaného Polska. V té samé době ministr zahraničí USA Cordell Hull sděluje polské exilové vládě v Londýně, že prý „neexistují žádné důkazy pro existenci plynových komor pro Židy“. Velitel francouzského Národního odboje v Londýně generál Charles de Gaulle, i když byl informován o odvlečení několika tisíc Židů z Francie do koncentračních táborů v létě r. 1942, neřekl proti tomu jediné slovo a nepodnikl pro jejich záchranu žádné kroky, přesto mu po válce nikdo a nikdy nic nevyčetl. Pius XII., který nejen že mluvil, ale také jednal a obětavě Židům pomáhal, je naopak terčem útoků a napadání.

2) Lze přijmout jako oprávněnou námitku, že slova odsouzení Pia XII. na adresu hitlerovců nebyla adekvátní hrůzám zločinů holocaustu. Každý rozumný a objektivní člověk však ví a chápe, proč nebyla. Katolická církev se zapojila do ilegální pomoci Židům všude v Evropě, hlavně jim zajišťovala úkryt v církevních zařízeních. Šlo o rozsáhlou ilegální činnost, o níž papež Pius XII. nejenom věděl, ale přímo k ní vyzýval a částečně ji i organizoval, zejména v Římě na podzim r. 1943 po obsazení Věčného města Němci. Kdo vyvíjí ilegální aktivitu, byl by snad duševně nemocný, kdyby na sebe příliš hlasitě upozorňoval. Tím by nevystavoval riziku pouze sebe, ale i ty, jimž pomáhá.

3) Odpůrci Pia XII. tvrdí, že prý kdyby ostře a kategoricky odsoudil deportace Židů, mohl zabránit jejich vraždění v plynových komorách. To je absolutní nesmysl. Holandští biskupové na jaře r. 1942 vydali – s vědomím a souhlasem Pia XII. – pastýřský list proti deportacím Židů. Výsledek? Razie gestapa byly ještě tvrdší, gestapáci se zaměřili ve svém slídění po Židech především na kláštery a církevní instituce. Obětí tohoto teroru se stala též sv. Edith Steinová, karmelitánka a konvertitka ze židovství.

Piovi XII. je též vytýkáno, že nepozvedl svůj hlas na obranu pronásledovaných Poláků. Ve skutečnosti vatikánský rozhlas pravidelně r. 1940 vysílal informace o zvěrstvech nacistů proti polskému národu. Nakonec ale byly tyto zprávy zastaveny na žádost krakovského kardinála Adama Sapiehy, jenž upozornil, že čím více Vatikán napadá hitlerovský režim, tím větší je nacistický teror. R. 1943 měl Pius XII. již připraven závažný dokument o genocidě polského národa, nakonec ho ale nepublikoval – opět na žádost kardinála Sapiehy, jenž se vyjádřil: „Pokud toto bude zveřejněno, naše hlavy nebudou katům stačit.“ Každá kritika nacistického režimu jen zostřila jeho represe vůči nevinným, což musel Pius XII. brát v úvahu, chtěl-li účinně pomáhat.

4) Pius XII. pomáhal pronásledovaným Židům hned od počátku svého pontifikátu. Již v letech 1939-40 přesvědčil vlády Panamy, Brazílie a Haiti, aby udělily víza tisícům židovských uprchlíků před Hitlerem, čemuž se ony původně bránily. Později vatikánský nuncius Rotta v Maďarsku na přímý příkaz Pia XII. vystavoval falešné vystěhovalecké pasy Židům, určeným k transportu do Osvětimi. Internuncius Roncalli (pozdější papež bl. Jan XXIII.) zlomil počáteční odpor turecké vlády k přijetí lodí s uprchlými židovskými dětmi, opět na příkaz Pia XII. Papež poslal řadu protestních nót německé vládě proti perzekuci Židů, intervenoval také u vlád Slovenska, Maďarska, Rumunska, Chorvatska a vichystické Francie, které byly Hitlerovými satelity, aby odmítly deportaci Židů, požadovanou Němci. Úspěšný byl jen zčásti. Po obsazení Říma Němci na podzim r. 1943 vydal pokyn, aby Židé byli ukrýváni v klášterech a na farách, někteří se skrývali i na území Vatikánu, dokonce i v papežově letním sídle Castelgandolfu. Jak uvádí nedávno zemřelý vatikánský historik P. Pierre Blet SJ, věnoval Pius XII. na pomoc Židům všechen svůj soukromý majetek. Katolické církvi se podařilo z celkového počtu 9 tisíc římských Židů zachránit přes 7 tisíc, v celé severní a střední Itálii potom 80 procent celkového počtu.

5) To všechno bylo pro Pia XII. spojeno s obrovským rizikem. Německý nacistický tisk psal o něm jako o „spojenci Židů“ a „úhlavním nepříteli německého národa“. Esesácký generál Wolff vydal po válce svědectví, že Hitler mu dal příkaz obsadit Vatikán a papeže deportovat buď do neutrálního Lichtenštejnska nebo přímo do říše. Wolff rozkaz nesplnil, neboť válka se chýlila ke konci a on, maximálně kompromitovaný svou kariérou u SS, chtěl mít přece jen jakési „alibi“, až se octne jako válečný zločinec před soudem.

Pius XII. za svoji osobu riskoval opravdu hodně. R. 1939 se mu podařilo naléhavými intervencemi dosáhnout toho, aby Mussoliniho Itálie se neúčastnila německé agrese proti Polsku. Méně úspěšný byl r. 1940, kdy jeho snahy zabránit Itálii ve válce po boku Německa proti Francii vyšly naprázdno. Papež navázal tajná jednání s Brity a s některými německými generály, kteří měli kritický vztah k Hitlerovi, aby zabránil válce. To všechno je zaprotokolováno v britských archivech. Kdyby se Němcům podařilo Británii obsadit a příslušné dokumenty objevit, tak by to pro Pia XII. znamenalo jednoznačně odvlečení do koncentračního tábora, ne-li přímo zastřelení jakožto úhlavního „nepřítele říše“.

6) Po druhé světové válce s výjimkou bolševiků nikdo nevytýkal Piovi XII. lhostejnost vůči osudu židovského národa. Naopak, papež dostal tisíce děkovných dopisů od jednotlivců i židovských organizací. Vrchní římský rabín Izrael Zolli, sám zachráněný za války díky možnosti ukrýt se v církevním zařízení, dojatými slovy papeži děkoval v italském rozhlase. Později konvertoval ke katolické víře a z vděčnosti vůči Piovi XII. přijal jméno Eugenio (papež se jmenoval Eugenio Pacelli). Jiný rabín, filozof Pinchas Lapide, zase navrhl, aby Piovi XII. byl v Izraeli vysázen les o cca 800 tisících stromů, neboť tolik podle něj činil počet Židů, zachráněných přímo nebo nepřímo tímto papežem. Slova díků adresoval Piovi XII. i vrchní rabín Chorvatska Šalom Freiberger. Chování Pia XII. za války ocenil i známý fyzik Albert Einstein, který byl židovského původu, izraelská ministryně zahraničí Golda Meirová na zasedání Valného shromáždění OSN poděkovala papeži za všechno, co za války udělal pro židovský národ. Rabín David Dalin, jenž studoval prameny v archivech, kategoricky odmítl všechny útoky proti Piovi XII. a označil ho za jednoho z největších dobrodinců židovského národa. Nejnověji americký rabín a historik Eric Silver prozkoumal ve vatikánských archivech všechny příslušné dokumenty a sám vyzval Katolickou církev, aby co nejrychleji Pia XII. blahořečila. Izraelský novinář Serge Klarsfeld publikoval nedávno ve francouzském magazínu „Le Point“ článek, v němž přiznává Piovi XII. hlavní zásluhu na záchraně tisíců římských Židů. Tentýž publicista také píše o genocidní praxi hitlerovců vůči katolíkům, uvádí, že jen v Polsku bylo z náboženských důvodů nacisty zavražděno cca 2 miliony katolíků.

7)  Obviňování Pia XII. z lhostejnosti vůči vražděným Židům nebo dokonce ze spolupráce s nacisty začalo až r. 1963, kdy se hrálo na evropských a amerických jevištích drama „Náměstek“. Jeho autor, Němec Rolf Hochhut, byl později odhalen jako agent východoněmecké komunistické tajné policie Stasi, což dokazují dokumenty, uložené v archivu této organizace. Hochhut jednal na přímý rozkaz Stasi, ta zase na přímý rozkaz sovětské KGB. Sověti Piovi XII. nikdy neodpustili jeho exkomunikační dekret vůči komunistům z r. 1949. Bývalý šéf rumunské komunistické kontrarozvědky generál Pacepa vydal před lety knihu, v níž uvádí, jak KGB pověřila rumunskou kontrarozvědku proniknutím do vatikánských archivů s cílem najít kompromitující dokumenty na činnost Pia XII. za války. Nic takového však nenašli, naopak všechno vyznělo pro papeže kladně. Proto KGB sáhla ke kompromitaci pomoci rádoby „umělecké“ tvorby. V dramatu „Náměstek“ je papež bez jakéhokoliv důkazu vylíčen jako chladnokrevný politický intrikán, jenž pro Židy nehnul prstem, protože potřeboval mít „dobré vztahy“ s Hitlerem. „Černá legenda“ o Piovi XII. tak byla na světě. Lid si vždycky vytváří názor na dějiny raději z románů, dramat a filmů než z autentických dokumentů. Tam to má totiž „jasné“ a nemusí dlouho přemýšlet. Dnes, i když Sovětský svaz již neexistuje, však stále černá  legenda o Piovi XII. jde „na ruku“ nepřátelům Církve jakéhokoliv ražení, proto se jí mnozí tolik drží, i když fakta jsou zcela opačná.

Heroické ctnosti Pia XII., muže zbožného, asketického a dobročinného, spočívají tedy především v jeho hrdinském nasazení ve prospěch ohrožených Židů. Dělal totéž, co jiní velcí dobrodinci židovského národa za války, např. Nicolas Winton, Raul Wallenberg nebo Oscar Schindler. Dokonce lze říci, že i více než oni. Zatímco takový Schindler nic neriskoval, protože snadno zdůvodnil zaměstnání Židů ve své továrně potřebami válečného průmyslu, Pius XII. se octl ve stavu trvalého ohrožení, neboť esesáci mohli kdykoliv obsadit Vatikán a zatknout ho. To je třeba zdůraznit právě tváří v tvář nepřátelské propagandě, která šíří o Piovi XII. černou legendu. Nynějšímu papeži Benediktovi XVI. náleží proto velký dík a uznání, že se toho ujal navzdory  propagandistickému a politickému tlaku, spojenému s osočováním a agresivními výpady. Ctihodný Pie XII., oroduj za nás!

Dr. Radomír Malý

Související články:

Ignác Pospíšil: Šarlatový a černý

Obrázek:

Pius XII. na obraze sestry Psacaliny. Byl převzat s Wikimedia Commons (zdrojový soubor) pod licencí Creative Commons: Uveďte autora-Zachovejte licenci 3.0 Unported

108 Responses to Velký papež Pius XII. o krok blíže blahořečení

  1. cinicius píše:

    Iniciátor pomluv proti Piu XII. je negacionista

    http://www.radiovaticana.cz/clanek.php4?id=12348

  2. Maftík píše:

    V následujícím čísle týdeníku Světlo má vyjít jedna velmi zajímavá zprávička týkající se Pia XII v souvislosti s JPII. Nechte se překvapit ;-)

  3. neab píše:

    Jo, tou zprávičkou jsi mě včera dosti ohromil. Zajímal by mě nazor čtenářů D a H na tu věc.

  4. Dina píše:

    Kde máte uvedeny zdroje??? Jakkoli dobře napsaný a přesvědčivý článek je bez ozdrojování bezcenný a napadnutelný.

  5. Karol Dučák píše:

    Keďže som momentálne na svojom pracovisku v Rakúsku, nemám poruke pramene a zdroje, ktoré mám k dispozícii doma. Preto aspoň narýchlo a veľmi stručne doplním aspoň jeden seriózny zdroj za všetky. Ako uvádza jeden z najpovolanejších nemeckých znalcov problematiky Gerhard Senninger, len v Maďarsku bolo osobným pričinením pápeža Pia XII. zachránených viac ako 200 000 (!) Židov. Obnos, ktorý sa z iniciatívy pápeža Pia XII. vyzbieral do roku 1945 v prospech záchrany Židov, sa odhaduje na 2,5 miliardy lír (v prepočte asi 9 miliónov eur.) Židovský teológ a historik Pinchas Lapide odhaduje, že „Pius XII. zachránil pred usmrtením nacistami najmenej 700 000, ale pravdepodobne dokonca až 860 000 Židov.“ (SENNINGER, Gerhard. GLAUBENSZEUGEN ODER VERSAGER? Katholische Kirche und Nationalsozialismus, Fakten-Kritik-Würdigung , 2. überarbeitete und erweiterte Auflage, s. 196).
    Pápež Pius XII. skrýval Židov, kde len mohol. Len v samotnej pápežskej rezidencii Castel Gandolfo našlo útočište okolo 8 000 utečencov. Avšak nielen tam. Na pápežov príkaz skrývali Židov všetky katolícke ustanovizne v Ríme. Celkove viac ako 150 kláštorov a cirkevných zariadení im poskytovalo strechu nad hlavou. Za svoje počínanie si pápež Pius XII. vyslúžil prezývku „Tichý záchranca“.
    Aj keď je pravda, že Pius XII. nevystupoval bojovne proti nacizmu, nie je pravda, žeby sa tejto téme úplne vyhýbal. Osservatore Romano a Radio Vatikan od začiatku pravidelne informovali o nemeckých a sovietskych masakroch v Poľsku. 19.1.1940 dal pápež k dispozícii nemeckému vysielaniu vatikánskeho rádia údaje o situácii cirkvi v Poľsku. Tieto údaje údaje preberali mnohé slobodné, medzi inými aj anglické vysielače. O niekoľko mesiacov nato, 6.4.1941, poľský prezident písomne informoval pápeža o státisícových obetiach teroru oboch okupačných správ v Poľsku. Po masívnej národnosocialistickej hrozbe sa však pápež, vystavený nemeckému vydieraniu, musel dočasne vzdať vysielania správ o týchto hrôzach.
    Pre nacistov bol pápež terčom nevyberaných útokov. Mnohé karikatúry v nacistickej tlači nenechávali nikoho na pochybách, že je pápež pre nacistický režim nezmieriteľným nepriateľom. Nezriedka označovali pápeža za „židovského vojnového štváča a vojnového zločinca.“ Nacisti dokonca celkom vážne zvažovali aj odvlečenie pápeža preč z Vatikánu. Nemožno sa tomu diviť. Postoj rímskych pápežov voči nacizmu bol jednoznačne odmietavý. Vyjadril ho už predchodca Pia XII., pápež Pius XI., ktorý 6. septembra 1938 v príhovore k belgickým pútnikom povedal: „Antisemitizmus je odpudzujúce hnutie, na ktorom my kresťania nemôžeme mať žiaden podiel. Duchovne sme všetci semiti.“ (citované podľa: SENNINGER, Gerhard. GLAUBENSZEUGEN ODER VERSAGER?
    Katholische Kirche und Nationalsozialismus, Fakten-Kritik-Würdigung, s. 184)
    Úcta židovských osobností k pápežovi Piovi XII. bola taká veľká, že rímsky vrchný rabín Israel Zolli konvertoval v roku 1945 na katolícku vieru a zvolil si krstné meno Eugenio na uctenie si pápežovho občianskeho mena Eugenio Pacelli. Spolu s ním konvertovala aj jeho manželka.
    Izraelský filharmonický orchester s 95 Židmi usporiadal vo Vatikáne koncert na počesť Pia XII. „ako uznanie a vďaku za heroické dielo ľudskej pomoci, ktorú Vaša Svätosť priniesla, aby tak bol zachránený veľký počet Židov počas druhej svetovej vojny.“ (SENNINGER, Gerhard. GLAUBENSZEUGEN ODER VERSAGER? Katholische Kirche und Nationalsozialismus, Fakten-Kritik-Würdigung , 2. überarbeitete und erweiterte Auflage, s. 189).
    V deň úmrtia pápeža zaznelo veľa pochvalných slov na jeho adresu zo strany mnohých židovských predstaviteľov. Pre ilustráciu to bola napríklad ministerská predsedníčka Golda Meirová, rímsky veľrabín Elio Toaff a iní.

    POUŽITÁ LITERATÚRA:
    Senninger, G.: GLAUBENSZEUGEN ODER VERSAGER? Katholische Kirche und Nationalsozialismus. Fakten-Kritik-Würdigung. 4. überarbeitete und erweiterte Auflage. St. Ottilien: EOS-Verlag, 2009. ISBN 9783830673149. 460 s.

  6. Karol Dučák píše:

    Ak hovoríme o pápežovi Piovi XII., rád by som doplnil ešte jednu informáciu, o ktorej sa píše veľmi málo. Často sa uvádza, že idea zvolať Druhý vatikánsky koncil vznikla v hlave pápeža Jána XXIII. Nie je to pravda. Myšlienkou zvolať koncil sa zaoberali už jeho predchodcovia, „Pius XI., ktorý v roku 1923–1924 konzultoval s episkopátom (z ktorého približne polovica bola za), a neskôr, v rokoch 1948–1951, Pius XII., ktorý na tento účel vymenoval prípravné komisie. Obaja však túto myšlienku, z viacerých príčin, odložili na neskoršie.“ (Judák, V.: Druhý vatikánsky koncil.[online].[cit.05.08. 2013].Dostupné na internete:
    ˂http://www.tkkbs.sk/downloads/pdf/201210110232VAT.pdf˃)

  7. václav píše:

    Také se moc neví o tom že ctihodnému Piovi XII. přišel po válce osobně a demonstrativně poděkovat do Vatikánu cca milion židů a neodradilo je ani to že vrchní římský rabín v té době konvertoval ke katolictví.
    V dnešní době také může vzniknout zkreslený dojem že na přímluvu nějakého adepta blahořečení nebo svatořečení došlo jen k jednomu nebo dvěma zázrakům. Ve skutečnosti jich mohou být stovky nebo tisíce. K tomu aby byl zázrak oficiálně uznán je třeba mimo jiné např. lékařská zpráva před a po uzdravení, vylučující z vědeckého hlediska možnost nezázračného uzdravení, svědecké prohlášení uzdraveného a také se nemoc nesmí po určitou dobu vrátit. Uznání zázraku je tedy dalším zázrakem samo o sobě. Největší počet zázraků zcela uniká pozornosti. Když někdo třeba přijede na poutní místo, modlí se za zdraví rodiny a když se vrátí tak zjistí že dítě nemá po léta marně léčený exém. Nebo že vystoupí v rámci pouti na kopec a přestanou mu pak otékat nohy, nebo se přestane zadýchávat. Na poutních místech také často propukne nějaká skrytá nemoc, která je pak lékařsky vyléčena. Nebo se člověk vrátí a lékař najednou po létech objeví co mu opravdu je.

    • Markus píše:

      V dnesnej pokoncilovej novocirkvi uz netreba ani tie dva zázraky potrebné na svatorecenie. To povedal pápez Frantisek v prípade Roncaliho.
      Co také spravil Roncali, aby bol vyhlásený za svatého, ked pápez vyhlásil, ze nie je potrebné dalsie zázraky?

      • Lukáš Biskupický píše:

        Svolal II. vatikánský „nad-koncil“.

      • Markus píše:

        A to, ked zvolá niekto najhorsí koncil v dejinách cirkvi, po ktorom nastal v cirkvi upadok a chaos, kostoly sa vyprázdnujú, z omsí sa robia disco-cirkusy, stavajú sa kostoly, ako ohavné monstrá, kde to vyzerá ako v straníckej zasadacke….
        tak to je dovod na svatorecenie? Ved Roncali neskor olutoval, ze zvolal ten koncil, ktorý nabral velmi spatný kurz az za Montiniho, ktorý rýnskej skupine vsemozne „vychádzal“ v ustrety a tá to plne vyuzila a dnes je v krajinách „rýnskej“ skupiny najhorsí úpadok cirkvi.

  8. Karol Dučák píše:

    Markus, čítali ste aspoň niektorý z dokumentov koncilu? Stále sa totiž nedokážem zbaviť pocitu, že koncil najurputnejšie kritizujú ľudia, ktorí nepoznajú ani genézu koncilu, ani jeho dokumenty. Mnohí vinia koncil z toho, že po zavedení omše Pavla VI. dochádzalo k obmedzovaniu používania tridentskej omše. Lenže Druhý vatikánsky koncil sa jasne vyjadril: „Napokon svätý koncil verný tradícii vyhlasuje, že svätá Cirkev má všetky právoplatne uznané obrady za rovnoprávne a rovnako dôstojné a chce ich naďalej zachovať a všemožne napomáhať…“ (DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, konštitúcia Sacrosanctum concilium, 4)
    Ak teda niekto obmedzoval slúženie tridentskej omše, konal jednoznačne v rozpore so závermi Druhého vatikánskeho koncilu! Tento koncil je vôbec obľúbeným terčom polovzdelancov, ktorí koncilu pripisujú pomaly všetky nešťastia, ktoré sa na tomto svete odohrali v posledných 50 rokoch. Koľko hororových správ o koncile som už čítal a počul! Vraj sa Katolícka cirkev zriekla latinčiny! Nezmysel! Dokonca aj taký horlivý tradicionalista, ako je Juraj Sirotný, priznáva: „Druhým vatikánskym koncilom bola latinčina potvrdená ako oficiálny a liturgický jazyk rímsko-katolíckej Cirkvi. V mnohých dokumentoch koncilu sa hovorí o tom, aby sa v liturgii latina hojne využívala…“ (Sirotný, J.: Dejiny súčasnej krízy v Cirkvi (5.).[online].[cit.05.08. 2013].Dostupné na internete: ˂http://dielnasj.blogspot.sk/2011/11/dejiny-sucasnej-krizy-v-cirkvi-5.html˃)
    Markus, píšete, že po koncile sa z omší robia disco-cirkusy. Ale pýtam sa: je na vine koncil?!
    V koncilovej konštitúcii Sacrosanctum concilium sa v 6. kapitole o cirkevnej hudbe píše okrem iného toto: „112. Hudobná tradícia všeobecnej Cirkvi je pokladom neoceniteľnej hodnoty, čo vyniká nad všetky ostatné umelecké prejavy najmä preto, že posvätný spev, ktorý sa viaže na slová, je potrebnou, neodlučiteľnou časťou slávnostnej liturgie… Preto svätý koncil, verný smerniciam a predpisom cirkevnej tradície a disciplíny a majúc na zreteli cieľ cirkevnej hudby, to jest slávu Božiu a posväcovanie veriacich, stanovuje, čo nasleduje.
    113. Liturgický úkon nadobúda dôstojnejší ráz, keď sa služby Božie konajú slávnostne so spevom za asistencie posvätných služobníkov (ministri sacri) a za činnej účasti ľudu…
    114. Poklad cirkevnej hudby nech sa s tou najväčšou starostlivosťou opatruje a zveľaďuje. Nech sa vytrvalo podporujú spevácke zbory (Scholae cantorum), predovšetkým pri katedrálnych chrámoch…
    115. Načim pripisovať veľkú dôležitosť hudobnej výchove a praxi v seminároch, v mužských i ženských rehoľných noviciátoch a študijných domovoch, ako aj v ostatných katolíckych ústavoch a školách. Na uskutočnenie tejto výchovy nech sa starostlivo pripravia budúci učitelia cirkevnej hudby. Okrem toho sa odporúča založiť, kde je to užitočné, vyššie školy cirkevnej hudby. A nech sa hudobníkom i spevákom, predovšetkým chlapcom, poskytne aj naozajstné liturgické vzdelanie.
    116. Cirkev pokladá gregoriánsky spev za vlastný spev rímskeho obradu, a preto má mať pri liturgických úkonoch za rovnakých podmienok predné miesto. Iné druhy cirkevnej hudby, najmä však polyfónia, sa nijako nevylučujú pri konaní služieb Božích, pod podmienkou, že zodpovedajú duchu liturgického úkonu podľa čl. 30.
    117. Nech sa dovŕši prototypové vydanie (editio typica) kníh gregoriánskeho spevu. Ba nech sa pripraví kritickejšie vydanie kníh, ktoré už vyšli po reforme svätého Pia X…
    120. Píšťalový organ nech sa má v latinskej Cirkvi vo veľkej úcte ako tradičný hudobný nástroj, ktorého zvuk vie dodať cirkevných ceremóniám neobyčajného lesku a mohutne povznáša mysle k Bohu a nebeským veciam. Iné nástroje sú prípustné pri bohoslužbách podľa úsudku a so súhlasom kompetentnej územnej cirkevnej vrchnosti, podľa predpisov čl. 22 § 2, 37 a 40, pokiaľ sú spôsobilé, alebo sa dajú prispôsobiť na posvätné účely, zodpovedajúce dôstojnosti chrámu Božieho a sú naozaj na povzbudenie veriacim.
    121. Hudobní skladatelia preniknutí kresťanským duchom nech sa pokladajú za povolaných pestovať cirkevnú hudbu a zveľaďovať jej dedičstvo… Texty pre cirkevný spev musia byť v súlade s katolíckym učením, ba nech sa ponajviac čerpajú zo Svätého písma a z liturgických prameňov.“ (DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, konštitúcia Sacrosanctum concilium, 112, 113, 114, 115, 116, 117, 120, 121)
    Markus, kde je tam čo len zmienka o tom, že by koncil schvaľoval disco-cirkusy na omšiach?! Nikde! Prečo ste teda neseriózny a bezdôvodne koncil z niečoho obviňujete?
    Markus, píšete, že sa stavajú kostoly ako ohavné monštrá, ale ja sa Vás pýtam: ktorý dokument Druhého vatikánskeho koncilu toto schvaľuje?! Ani jeden! Ak teda niekto stavia kostoly ako monštrá, koná v zjavnom rozpore s nariadeniami Druhého vatikánskeho koncilu! V tom prípade ale nemožno obviňovať koncil, ale tých, ktorí porušujú koncilové ustanovenia!
    Markus, vo Svätom písme sa píše: „Každý strom možno poznať po ovocí“ (Lk 6, 44)
    Aj koncil možno poznať po ovocí, po dokumentoch, ktoré vydal. Vy toto ovocie, teda koncilové dokumenty, vôbec nepoznáte a chcete tvrdiť, že to bol „najhorší koncil v dejinách cirkvi“. Ak ale chcete posudzovať niečo, čo nepoznáte, zosmiešňujete sa. To Vám vôbec nevadí?

    • MichalD píše:

      ad „Každý strom možno poznať po ovocí“: otázkou je, co považujeme za to ovoce. Pokud jsou jím opravdu dokumenty, tak se obávám, že jsme v situaci, jako když přijdete do sadu po krupobití. Tam také pod stromy naleznete hromady jablek, některá kvalitní, hodně potlučených a mezi nimi tu a tam i jablka shnilá. Pak je otázka, jak pečlivě jablka vytřídíte (a zda vůbec), jestli si do sklepa se zdravými nezanesete i ta shnilá a pak v zimě s údivem zíráte, že vám to od nich zplesnivělo všechno.

      Ale jsou tím ovocem opravdu dokumenty koncilu samotné? Vždyť koncil přece nebyl svolán kvůli tomu, aby vydal nějaké samoúčelné dokumenty, které budou studovat maximálně tak nějací historici v archívu. Dokumenty koncilu tedy nejsou samy o sobě ovocem koncilu, ty jsou přece jen prostředkem k tomu ovoci, tedy k tomu očekávanému aggiornamentu, participatio actuosa, novým letnicím, nové pastoraci a já nevím k čemu ještě. Ano, strom se pozná po ovoci … (statistické ukazatele k tomuto byly na D&H diskutovány už mnohokrát).

      • Markus píše:

        Vázený pán Ducák, pozrite si prosím, túto prednásku:
        Svobodné zednářství a katolická církev
        [audio src="http://www.lumendelumine.cz/uploads/svobodne_zednarstvi_a_katolicka_cirkev.mp3" /]

      • Karol Dučák píše:

        MichalD, zriekla sa snáď Katolícka cirkev po Druhom vatikánskom koncile nejakej katolíckej dogmy? Zriekla sa snáď Desatora Božích prikázaní? Zriekla sa Svätého písma? Zmenila snáď jeho text? Ak áno, von s tým! Ak nie, načo sú tie Vaše rečičky? Na poli ekumenizmu došlo po koncile k jedinej nezvratnej udalosti – k prijatiu časti anglikánov do Katolíckej cirkvi emeritným pápežom Benediktom XVI. Bol to jednoznačne mimoriadne pozitívny moment, za ktorý bezpochyby patrí emeritnému pápežovi úcta a vďaka. K žiadnej inej nezvratnej udalosti na poli ekumenizmu nedošlo. Práve tento emeritný pápež jednoznačne a neochvejne obhajoval presvedčenie, že Katolícka cirkev je jediná pravá apoštolská Cirkev Kristova. Tak prečo stále všetko znevažujete? A ešte niečo. Ktosi ma označil za modernistu. Pravdou je však presný opak. Som omnoho dôslednejší prívrženec tradicionalizmu, ako mnohí z tých, ktorí píšu na tieto stránky. Väčšina z tých, čo sa označujú za tradicionalistov, hlásajú potrebu návratu Katolíckej cirkvi do éry po Tridentskom koncile. Ja však hlásam potrebu návratu Cirkvi až do čias Ježiša Krista a apoštolov. Katolícka cirkev totiž nevznikla v 16. storočí počas Tridentského koncilu, ale omnoho skôr.

      • MichalD píše:

        Pane Dučáku, máte pravdu v tom, že formálně nějakým slavnostním explicitním vyjádřením žádné dogma „zrušeno“ nebylo a ani takto nebylo změněno Písmo sv. (Post)modernisté ale přece pracují zcela jinou metodou.

        Nevím jak u vás na Slovensku, ale u nás máme např. hned dva překlady Písma sv. s církevním schválením (tzv. Ekumenický a Jeruzalémská bible), které text mění docela podstatně („vítr vanul nad vodami“, …, „dívka počně“, …), máme tu také mši Pavla VI. se změněnou konsekrační formulí („za všechny“) … Dogmata sice změněna nebyla, ale máme prefekta kongregace pro nauku víry, který ve svém díle zpochybňuje trvalé panenství Panny Marie. Desatero změněno nebylo, ale máme v Církvi biskupy, kteří relativizují absolutní zákaz antikoncepce nebo „pilulky po“. Tak bychom mohli pokračovat do nekonečna, obávám se, že celý diskový prostor, který má D&H k dispozici, by nestačil na vypsání toho, co kde bylo změněno, zpochybněno a zrelativizováno.

        Ale to jsme zase nazpět u toho, co jsem již psal. Já rozumím plody koncilu právě reálnou praxi, Vy jimi rozumíte koncilní dokumenty. Co na tom, že 60 tisíc kněží opustilo službu, že se rozpadly řády a kongregace, že jsou v krizi povolání i misie (což vše zde bylo na statistických číslech mnohokrát ukázáno), my se budeme utěšovat tím, že dosud nebylo změněno desatero.

        Ještě dvě poznámky: ad „… obhajoval presvedčenie, že Katolícka cirkev je jediná pravá apoštolská Cirkev Kristova.“: to není úplně přesné, emeritní papež, při vší úctě k němu, neobhajoval „est“, ale „subsistit in“.

        ad „Som omnoho dôslednejší prívrženec tradicionalizmu … hlásam potrebu návratu Cirkvi až do čias Ježiša Krista a apoštolov“: zkuste si to srovnat s Mediator Dei (zejm. I/V.)

      • Lukáš Biskupický píše:

        Ad MichalD k Dučákovi. Vynikající odpověď! Díky, MichaleD.

      • MichalD píše:

        omlouvám se za nepřesnou citaci, psal jsem to v rychlosti zpaměti, ve skutečnosti v Jeruzalémské bibli je „Boží vítr vířil nad vodami“

    • Markus píše:

      Pán Ducák, práveze preto, ze poznám koncilové dokumenty, tak mozem tvrdit, ze to bol najhorsí koncil v dejinách cirkvi. Ktoze to bol moderátorom a kto vystúpil proti schémam pápezskej komisie?
      Kardinál Suenens ktorý bol slobodomurár a mal aj nemanzelské deti. Ten, kto zostavil dokument Dignitatis Humanae, teda o nábozenskej slobode, bol jezuita slobodomurár Muray.
      Teda je jasné aj to co bola rýnská skupina a v akej rézii bol koncil. Ten, kto vymyslel novú omsu NOM bol Anibal Bugnini slobodomurár s krycím menom Buan, myslíte si, ze on konal v prospech cirkvi?
      http://www.rore-sanctifica.org/bibilotheque_rore_sanctifica/11-reformateurs_de_1968_&_mouvement_liturgique/annibale_bugnini/La_Porte_Latine_-_Bugnini.htm

      http://www.traditioninaction.org/ProgressivistDoc/A_075_BugniniMason.htm
      https://forocatolico.wordpress.com/2011/09/20/vaticanista-tornielli-revelo-en-30-giorni-origen-masonico-del-novus-ordo-missae/
      http://www.virgendelahumanidad.com.ar/No%20comulgar%20con%20las%20manos%20VII.html
      http://coetusinternationalisfidelium.blogspot.sk/2010/05/maconaria-e-reforma-liturgica-novo-ordo.html

      Perocceliho zoznam:
      http://www.magnificat.sk/2012/07/atentat-ludskej-zloby-na-papeza-zoznam-slobodomurarov-vo-vatikane/

      http://www.granosalis.cz/modules.php?name=News&file=article&sid=2973&mode=nested&order=0&thold=0

      „Plody“ IIVKoncilu:
      http://gloria.tv/?media=18433

      Bklahoslavená A. K. Emerichová uz v tej dobe, ked zila, videla, co sa bude v cirkvi diat:
      Z vidění sv. Anny Kateřiny Emmerichové
      (Vláda Antikrista – falošná cirkev)

      „Viděla jsem obrovské množství lidí, kteří byli zaměstnáni bouráním dómu svatého Petra, ale také jiné, kteří se pokoušeli o jeho stavbu spojení všech jejich pomocníků obepínalo celý svět a já jsem žasla nad spojitostmi. Ničitelé strhávali celé kusy zdiva a byli mezi nimi obzvlášť přívrženci různých sekt a odpadlíci.

      Jako podle plánu a příkazů bourali ti lidé, kteří byli oblečeni v bílé zástěry s modrým lemem a kapsami. Měli zednická kladívka zastrčena za pasem, ale na strhávání zdí se sami nepodíleli, nýbrž jen kladívky na zdivu naznačovali, kdo, kde a jak má vybrat kus zdiva. Jinak byli oblečeni v šatech různého typu.

      Byli to velcí, tlustí, vážení lidé i v uniformách s hvězdičkami, ale ti sami nepracovali, jen řídili celou akci. K mému zděšení jsem viděla mezi těmito zednáři i katolické kněze někdy hned nevěděli, kde bourat dál aby si byli jistí, vyhledali jednoho ze svých, který měl velkou knihu, jakoby zakreslenou plány stavby a postupu ničení. Potom narýsovali zednickým kladívkem přesně, kde se má bourat dál a hned bylo zdivo dole. Tito lidé bourali s naprostým klidem a jistotou, ale utajeně a byli stále jako na číhané.

      Celou noc jsem se musela dívat, jak nepřátelé vláčí Pána Ježíše na Kalvarii a trýzní jej!

      Vidím takovou spoustu zrádců! Oni nesnášejí, když se jim říká, že je něco špatně. Všemu a každému dají za pravdu, jen aby se mohli dát oslavovat světem, nepřítelem Krista!

      Budovali velikou a bláznivou církev, kde by si byli všichni rovni, a tam, kde stál oltář, bylo pusto a strašlivo…

      Mělo to být pravé společenství nesvatých, jedno stádo pod jedním pastýřem, katolíci, evangelíci a všechny sekty se stejnými právy…“

      —————————————————————————-

      Pán Ducák, nic Vám to nepripomína?
      Ekumenizmus a medzinábozenský dialóg?

      Apostoli by takú zradu na Jezisovi Kristovi nikdy nespravili!
      Nikdy by nesli do pohanských chrámov a bazilík, nesli na „spolocné“ bohosluzby a hovorili pohanom, ze vlastne uctiavajú toho istého Boha ako apostoli, ze ich „odlisnost“ je „obohacujúca“ nenechali by sa „pozehnávat“ od pohanov, nebozkávali by ich knihy…..
      Apostoli chodili medzi pohanov len s jedným cielom, a to hlásat evanjelium! Tak, ako to Kristus im kázal robit.

      IIVKoncil degradoval katolíckú cirkev na jeden z nábozenských kultov, Krista zosadil a postavil ho na roven Mohamedovi, Budhovi, Sivovi a iným „bohom“,
      Cirkev, ktorá bola bojujúca proti zlému, tak koncil z nej spravil putujúcu, teda uz pokoncilová cirkev nebojuje proti zlému duchu, ale uz sa sním „zmierila“ a slou s ním putuje, neuveritelné!
      Ja som uz pochopil, preco Panna Mária hovorila, ze v seminároch sa ucia bludy, nevedel som to pochopit, ale teraz uz chápem a prícina toho je v IIVK, ktorý bol takým symbolickým výstrelom z Auróry na zacatie Velkej protestantskej koncilovej revolúcie v cirkvi, a tým revolucionárom z rýnskej skupiny na cele so Suenensom, Rahmerom, Kungom, Schilebexom…. boli nejaké koncilové dokumenty len zdrap papiera, lebo oni sa uz riadili “ duchom“ koncilu.
      A preto sú koncilové dokumenty viaczmyselné.
      KASPER: DOKUMENTY II. VATIKÁNSKEHO KONCILU SÚ ÚMYSELNE NEJEDNOZNAČNÉ
      http://www.lifenews.sk/content/kasper-dokumenty-ii-vatik%C3%A1nskeho-koncilu-s%C3%BA-%C3%BAmyselne-nejednozna%C4%8Dn%C3%A9

      Ohromujúce vyhlásenie kardinála Waltera Kaspera zverejnil denník L’Osservatore Romano. Uvažujúc o výzvach, ktorým čelí cirkev, a o stále nevyriešenom probléme „pravdivej implementácie II. vatikánskeho koncilu“ Kasper, s odkazom na dokumenty koncilu, uviedol:

      „Na viacerých miestach museli [konciloví otcovia] hľadať kompromisné formulácie, v ktorých sú, v snahe ich vymedzenia, názory väčšiny často vyjadrené hneď vedľa názorov menšiny. Preto koncilové texty ako také môžu byť obrovským zdrojom rozporov a otvárajú dvere ich selektívnemu pochopeniu v oboch smeroch“ (kardinál Walter Kasper, L’Osservatore Romano, 12. apríl 2013).

      Tieto kardinálove vyjadrenia v podstate potvrdzujú základnú tézu Michaela Daviesa a väčšiny tradicionalistov, a teda, že nejasnosti sú v samotných koncilových dokumentoch a sú predmetom množstva výkladov. Koncept koncilovej nejednoznačnosti popierajú viacerí konzervatívni/pop zástancovia a tvrdia, že dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu sú úplne jasné. Za súčasný zmätok sú podľa nich zodpovední odporcovia, ktorí zlomyseľne pretláčajú ich falošnú implementáciu.

      Pán Ducák, Jezis Kristus povedal, ze máme hovorit Ano, Ano, Nie, Nie, ostatné od zlého je….
      Teda sú koncilové dokumenty písané Ano, Ano, Nie, Nie?

      • Karol Dučák píše:

        MichalD, evanjelista Matúš vo svojom evanjeliu naozaj napísal: „Lebo toto je moja krv novej zmluvy, zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenia hriechov.“ (Mt 26, 28)
        Ja som pochopiteľne a jednoznačne za to, aby sa text Svätého písma dôsledne zachovával v pôvodnom znení. Jedným dychom však musím zdôrazniť, že Ježiš pri Poslednej večeri vylial svoju krv za všetkých ľudí, hoci vedel, že nie všetkým ľuďom prinesie jeho krv spásu. Ak by chcel niekto toto tvrdenie popierať, automaticky by postavil apoštola Pavla do pozície heretika. Apoštol Pavol totiž na mnohých miestach svojich pastoračných listov úplne jasne, jednoznačne a nedvojzmyselne píše, že Ježiš prelial svoju krv za všetkých ľudí na celom svete. V Liste Rimanom apoštol Pavol píše: „Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých…“ (Rim 8, 32)
        V Druhom liste Kolosanom píše: „Lebo nás ženie Kristova láska, keď si uvedomíme, že ak jeden zomrel za všetkých, teda všetci zomreli. A zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych.“ (2 Kor 5, 14-15)
        V Prvom liste Timotejovi Pavol píše: „Toto je dobré a milé pred Bohom naším Spasiteľom, ktorý chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu.“ (1 Tim 2, 3-4)
        V tom istom liste sa píše: „Preto sa namáhame a zápasíme, lebo máme nádej v živého Boha, ktorý je Spasiteľom všetkých ľudí, najmä veriacich.“ (1 Tim 4, 10)
        Takže apoštol Pavol celkom jednoznačne píše, že Ježiš prelial krv za všetkých ľudí, dokonca uvádza, že Ježiš je Spasiteľom všetkých ľudí. Je tu teda rozpor medzi slovami Ježiša a slovami apoštola Pavla? V žiadnom prípade! Veď sám Ježiš sa o Pavlovi vyjadril, že si ho „vyvolil za nádobu…“ (Sk 9, 15)
        Ako si teda vysvetliť slová apoštola Pavla? Smrťou Pána Ježiša boli všetci ľudia podmienečne spasení, teda všetci získali predpoklad spasiť si dušu. Podmienkou pre to, aby sa ich spása naozaj uskutočnila, je ich vôľa a ochota prijať zmiernu obetu Spasiteľa a obrátiť sa. Ak by tak učinili všetci ľudia, všetci mohli byť spasení a dostať sa do večnej blaženosti. Každý, úplne každý človek, môže byť spasený vďaka tomu, že Kristus aj zaňho vylial svoju krv na kríži. Lenže ak chce byť človek spasený, musí pre to niečo aj urobiť. Musí prijať Krista do svojho srdca a žiť Krista vo svojom každodennom živote. Ak teda nie všetci ľudia sú spasení, je to len ich chyba, pretože Kristus aj za nich vylial svoju krv a oni získali možnosť zachrániť si dušu, ktorú nevyužili.
        Lenže najdôležitejšie nie je to, či Pán Ježiš povedal „za mnohých“, alebo „za všetkých“. Omnoho dôležitejšie sú 3 skutočnosti:
        1. Ježiš vzal chlieb, vzdával vďaky, lámal a dával učeníkom, hovoriac: „Toto je moje telo…“
        2. potom Ježiš vzal kalich s vínom, vzdával vďaky, dával piť apoštolom so slovami: Toto je moja krv…“
        3. Ježiš povedal apoštolom: „Toto robte na moju pamiatku.“
        Týmito 3 skutočnosťami Ježiš ustanovil Eucharistiu. Toto má pre nás absolútnu prioritu! Znovu však opakujem, že jednoznačne zastávam stanovisko, že znenie Svätého písma sa nemá meniť.

  9. Karol Dučák píše:

    Markus, píšete, že poznáte dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu, ale ja Vám neverím. Zatiaľ ste totiž zo žiadneho z nich neodcitovali ani riadok. Vy iba hľadáte na internete, kto, kedy a kde sa o týchto dokumentoch vyjadril, ale k samotnému obsahu týchto dokumentov nič konkrétne neuvádzate. Spomínate dokument Dignitatis Humanae a ja Vás poprosím veľmi pekne: skúste mi zacitovať z tohto dokumentu pasáž alebo pasáže, ktoré sú v rozpore s katolíckym učením, a ja uverím, že tento dokument naozaj poznáte. Ja tuším, o čo Vám ide a mám už pripravenú aj odpoveď, ale nebudem Vám napovedať. Ďakujem za porozumenie.

    • Markus píše:

      No pozrite na Sacrosacrum Concilium:
      http://dkc.kbs.sk/
      Co je to za dokument písaný: nech sa…. nech sa…
      Príklad.
      114. Poklad cirkevnej hudby nech sa s tou najväčšou starostlivosťou opatruje a zveľaďuje. Nech sa vytrvalo podporujú spevácke zbory (Scholae cantorum), predovšetkým pri katedrálnych chrámoch…

      keby bolo to napísané takto:
      114. Poklad cirkevnej hudby sa aj nadalej s najväčšou starostlivosťou opatruje a zveľaďuje. Vytrvalo sa podporujú spevácke zbory (Scholae cantorum), predovšetkým pri katedrálnych chrámoch…
      Vidíte ten rozdiel?
      Nech sa… teda nech sa… ano, nech sa… ale aj nemusia sa…

      dalej.
      120. Píšťalový organ nech sa má v latinskej Cirkvi vo veľkej úcte ako tradičný hudobný nástroj, ktorého zvuk vie dodať cirkevných ceremóniám neobyčajného lesku a mohutne povznáša mysle k Bohu a nebeským veciam.

      120. Píšťalový organ je v latinskej Cirkvi vo veľkej úcte ako tradičný hudobný nástroj, ktorého zvuk vie dodať cirkevných ceremóniám neobyčajného lesku a mohutne povznáša mysle k Bohu a nebeským veciam.

      Co sa týka latinciny:

      Liturgický jazyk

      36. § 1. Používanie latinského jazyka nech sa zachová v latinských obradoch, a to bez narušenia partikulárneho práva.

      § 2. Keďže v omši, pri vysluhovaní sviatostí alebo v iných častiach liturgie môže byť pre ľud často veľmi užitočné používanie národného jazyka, možno mu dať viac miesta, zvlášť v čítaniach a príhovoroch, v niektorých modlitbách a spevoch, podľa pravidiel v tejto veci jednotlivo ustanovených v ďalších kapitolách.

      § 3. Pri zachovávaní týchto noriem má kompetentná územná cirkevná autorita – o ktorej sa hovorí v článku 22, § 2, a keď treba aj po porade s biskupmi susedných krajín toho istého jazyka – právo rozhodnúť o tom, či a v akom rozsahu používať národný jazyk. Takéto uznesenia musí schváliť, čiže potvrdiť Apoštolská stolica.

      § 4. Preklad latinského textu do národného jazyka na používanie v liturgii musí schváliť kompetentná územná cirkevná autorita, o ktorej sa už písalo.

      Takze § 1. nech sa zachová….. ano ale aj nemusí co § 3. zpochybnuje, teda ak sa biskupi „poradia“ a v akom „rozsahu“ bude „zachovaný“ latinský jazyk a pouzívanie „národného“ jazyka …. a biskupi sa dohodli na omsi celej v národných jazykoch a § 1 je len ako „ozdoba“ ktorú nemusíme dodrzat a výsledok je, ze omse sú celé v národných jazykoch, ludom sa vtlkalo do hláv, ze koncil povolil omse v národných jazykoch a latincina bola zrusená.
      To je realita. Teda latincina a gregorian boli vyhnaní z kostolov a práve preto, ze tie koncilové dokumenty sú písané nejdnoznacne a úboho stýlu: nech sa… je chvályhodné, ak sa… atd.

      Keby bolo:
      36. § 1. Používanie latinského jazyka sa zachová v latinských obradoch, a to bez narušenia partikulárneho práva.

      Tak uz nemozno pochybovat, ze sa nemusí zachovávat. To nech sa zachová…. znamená tú viaczmyselnost, ze má sa zachovat ale….a to ale mení situáciu.

      Latinčina a národný jazyk vo svätej omši

      54. V omšiach slávených za účasti ľudu možno dať primerané miesto národnému jazyku, najmä pri čítaniach a v spoločnej modlitbe, a podľa miestnych okolností aj v častiach týkajúcich sa ľudu v zmysle článku 36 tejto konštitúcie.

      Treba sa postarať o to, aby veriaci vedeli po latinsky spoločne recitovať alebo spievať stále časti omšového poriadku, ktoré sa ich týkajú.

      Keby sa však niekde pokladalo za vhodné dať vo svätej omši väčší priestor národnému jazyku, nech sa zachová to, čo predpisuje 40. článok tejto konštitúcie.

      Takze:
      Keby sa však niekde pokladalo za vhodné dať vo svätej omši väčší priestor národnému jazyku, nech sa zachová to, čo predpisuje 40. článok tejto konštitúcie.

      mení znova situáciu, lebo sa „rozhodlo“ ze národnému jazyka sa dá vacsí priestor, teda co v praxi znamená 100% národného jazyka v omsi a teda nech sa zachová latinský jazyk je len na papieri, ved papier znesie vsetko.

      Prícina toho, ze sa v omsiach robia disco-cirkuse je práve v koncilovom dokumente:

      Hlbšie prispôsobovanie liturgie

      40. Keďže však na rozličných miestach a za rozličných okolností sa naliehavo žiada hlbšie a o to ťažšie prispôsobenie liturgie, je potrebné:

      1. aby kompetentná územná cirkevná autorita, o ktorej sa hovorí v článku 22, § 2, starostlivo a múdro uvážila, čo možno z tradícií a zo svojrázu jednotlivých národov vhodne včleniť do Božieho kultu. Prispôsobenia, ktoré sa pokladajú za užitočné alebo potrebné, majú sa predložiť Apoštolskej stolici a potom zaviesť s jej súhlasom.

      2. Aby sa však toto prispôsobenie uskutočnilo s primeranou obozretnosťou, Apoštolská stolica udelí, ak treba, územnej cirkevnej autorite splnomocnenie povoliť na určitý čas niektorým na to súcim skupinám potrebné predbežné experimenty a usmerňovať ich.

      Takze tu je problém:
      Hlbšie prispôsobovanie liturgie, teda co to znamená?

      Jak bol jeden rítus a jazyk silou cirkvi, tak bude babylonský jazyk a rítus nasim vítazstvom!
      Povedal istý velmajster svojmu Buanovi a vidíme, ze skutocne Montini vnútil babylonský jazyk a rítus.
      Od toho hlbsieho prisposobovania idú tie „nesváry“ ze omse sa mozu delit podla druhov na cirkusové, piknikové, voodo omse, klaunovské, disco balonikové, atd. príkladov je vela.

      Nechce sa mi to vsetko dopodrobna vypisovat ale dúfam, ze ste ma pochopili.

      • Lukáš Biskupický píše:

        Ad Markus Dučákovi. Díky! Výborné komentáře.

      • Karol Dučák píše:

        Markus, nehnevajte sa na mňa, ja Vás nechcem urážať, ale tie Vaše výmysly už nemôžem čítať. Aký jeden rítus a aký jeden jazyk?
        Katolícka cirkev nevznikla v 16. storočí počas Tridentského koncilu, ale omnoho skôr, po nanebovstúpení Pána. Liturgia Pia V., známa aj pod označením tridentská omša, nebola prvou a ani jedinou platnou liturgiou Rímskokatolíckej cirkvi. Bola síce najslávenejšou omšou v Rímskokatolíckej cirkvi, no popri nej sa v Rímskokatolíckej cirkvi paralelne slúžili aj iné liturgie.
        Dodnes ostali platné ďalšie obrady, ktoré Rímskokatolícka cirkev poznala už pred tridentskou omšou. Katechizmus Katolíckej cirkvi uvádza: „Liturgické tradície alebo obrady, ktoré sa v súčasnosti používajú v Cirkvi, sú: latinský obrad (predovšetkým rímsky, ale aj obrady niektorých miestnych cirkví, ako napríklad ambroziánsky obrad, alebo obrady niektorých rehoľných rádov)…“ (KKC 1203)
        Veľmi málo rozšírené, no stále platné sú aj ďalšie ríty, napríklad mozarabský a galský rítus. Ani po zavedení tridentskej omše nezavládla v Rímskokatolíckej cirkvi absolútna liturgická jednota. Niektoré rehole (karmelitáni, kartuziáni, premonštráti a dominikáni) si ponechali právo používať vlastnú omšovú liturgiu, pričom ženské rehole sa riadili podľa im zodpovedajúcej mužskej vetvy. (Porov. Caban, P. Medzi Tridentom a Druhým Vatikánom. In Impulz. [2007]. ročník 3, číslo 1, [online].[cit.05.08. 2013]. Dostupné na internete: ˂http://www.impulzrevue.sk/article.php?181˃)
        Aj na poli používania latinčiny došlo v slávení omše v Rímskokatolíckej cirkvi k istým kompromisom. Osobitnú kapitolu v tomto smere predstavuje Dalmácia, patriaca k tým regiónom, ktoré nikdy nepoznali tridentskú omšu. Pobrežie Chorvátska si dodnes, teda už viac ako tisíc rokov, zachovalo kontinuitu rímsko-slovanskej liturgie od čias veľkomoravského biskupa Metoda. (Porov. Lacko, M.: Svätý Cyril a Metod. Siedme vydanie. Rím: Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda, 1992, s. 179)
        Liturgickým jazykom v Dalmácii bola a ostala staroslovienčina, ba prvé čítanie a evanjelium sa tu prednášali v modernej chorvátčine. Po chorvátsky sa vysluhovali aj ostatné sviatosti. V neďalekom Slovinsku hrala reč ľudu v liturgii síce menšiu úlohu, no Slovinci mali k dispozícii už v roku 1613 vlastný lekcionár a v 30. rokoch 20. storočia bol preložený do slovinského jazyka aj kompletný Rituale Romanum. V roku 1615 povolil pápež Pavol V. slávenie svätej omše po čínsky. Neskôr povolila Sv. stolica preklad latinskej liturgie do dvoch jazykov: do perzštiny v roku 1624 a do gruzínčiny v roku 1631. V roku 1755 však Rím zrušil predchádzajúce povolenie slúžiť svätú omšu po čínsky v dôsledku známeho sporu o čínske obrady. Aj v nemeckej jazykovej oblasti sa diali isté zmeny, ktoré iniciovalo katolícke reformné hnutie v epoche osvietenstva. Vznikla tu tzv. Singmesse (spievaná omša). Kým sa napríklad kňaz potichu modlil latinský text Glórie, veriaci nahlas spievali po nemecky pieseň na Glória. V dobe osvietenstva sa tu slúžila aj tzv. Betsingmesse (recitovano-spievaná omša). Počas nej kňaz hovoril úradné latinské modlitby a veriaci zatiaľ odriekali nemecké modlitby a spievali piesne „k omši“. Tento kompromis zaručoval nedotknuteľnosť latinského obradu, no zároveň umožňoval istú mieru činnej účasti veriacich na obrade. V rámci osvety sa vyžadovalo používanie materinskej nemčiny aj pri aj pri krste a vešperách. (Porov. Caban, P. Medzi Tridentom a Druhým Vatikánom. In Impulz. [2007]. ročník 3, číslo 1, [online].[cit.05.08. 2013]. Dostupné na internete: ˂http://www.impulzrevue.sk/article.php?181˃)
        Tak si to, prosím Vás pekne, poriadne naštudujte. Ja som tiež drel a poctivo študoval dejiny liturgiky, keď som sa chcel zapájať do tejto polemiky.

  10. Karol Dučák píše:

    Markus, píšete o slobodomurárstve Annibala Bugniniho. Ja si tiež rád prečítam dobrú detektívku, ale uvedomujem si, že človek si nesmie zamieňať detektívky s reálnym životom. Detektívky sú totiž poväčšine vymyslené príbehy, ktoré sa rodia v hlavách spisovateľov.
    Už som najmenej stokrát čítal o tom, že Bugnini bol údajne slobodomurár, ale nikdy nikde som nevidel nespochybniteľný dôkaz o tom, že bol naozaj členom nejakej lóže. Dokonca aj takí fanatickí nepriatelia Bugniniho, ako sú autori, pišúci pre Dielňu svätého Jozefa, si nedovolia označiť Bugniniho za slobodomurára, ale opatrne píšu o podozrení „zo slobodomurárstva, ktoré na Bugniniho padlo…“ (Duháček, Jozef. Liturgické hnutie a nová omša. dostupné na internete: ˂http://dielnasj.blogspot.sk/2011/01/liturgicke-hnutie-nova-omsa-jozef.html˃
    Títo ľudia sú aspoň natoľko slušní, že si nedovolia bez dôkazov obviniť človeka z niečoho nekalého. Viete, Markus, správy typu „jedna pani povedala druhej pani a tá to povedala tretej pani“ neberiem vážne. A keďže v slušnej spoločnosti platí prezumpcia neviny, neuverím, pokiaľ neuvidím dôkaz, ktorý nemožno vyvrátiť. Ani Vám, Markus, by sa nepáčilo, ak by Vás niekto bez dôkazov označil za slobodomurára. Koľko „dôkazov“ už bolo publikovaných o údajnej spolupráci pápeža Pia XII. s nacistami! Lenže my vieme, že to všetko boli vykonštruované lži. Nie je vôbec ťažké pustiť do sveta novinársku kačicu, ktorej na druhý deň uverí množstvo ľahkoverných ľudí.

    • Markus píše:

      Pán Ducák, myslíte si vázne, ze by Bugniniho len tak pre klebety vykopli z Vatikánu do Teheránu medzi bradácov s uterákmi na blbých hlavách?
      Montini bol donútený ho vykopnút, lebo Bugnini si dokaz zanechal sám, ked si zabudol svoju aktovku po nejakom zasadaní vo Vatikáne, kde boli dokumenty, dokazujúce jeho spojenie s masonierou. Tak isto boli masoni aj Villot, vrah Lucianiho, Cassaroli… bývalý slobodomurár Perocceli, ktorý sa stal katolíkom v 1976 zverejnil zoznam slobodomurárov vo Vatikáne, a krátko na to bol masonierou odstránení, teda zavrazdení.
      Aby ste si nemysleli ze neviem, o com písem, tak nebudem to kopírovat ale dám odkaz, kde je Dignitatis Humanae:
      http://dkc.kbs.sk/
      Je to písané tak krásne, aj slzy mi tecú z tolkých prekrásných slov o slobode, bratstve, rovnosti, humanizme….dostojnosti cloveka, clovek a clovek a clovek….
      samé krásné bla, bla, bla….
      teda pozrite ze také krásné slová majú aj:
      http://www.vls.sk/slobodomurarstvo.html
      Čo je slobodomurárstvo

      Slobodomurárstvo je jedno z najstarších nenáboženských bratských spoločenstiev. Je spoločenstvom mužov so spoločným záujmom o morálne a duchovné hodnoty.

      Slobodomurárstvo je filozofické, etické a filantropické hnutie a dielňa demokracie, ktorého zásady sú vzájomná znášanlivosť a úcta k ľuďom.

      Slobodomurárstvo si kladie za cieľ mravné zdokonaľovanie svojich členov, ale aj všeobecné zdokonaľovanie spoločenskej morálky presadzovaním hodnôt solidarity, dobročinnosti a humanity.
      Tri základné princípy

      Po mnoho rokov stojí slobodomurárstvo na týchto troch základných princípoch:

      Bratská láska

      Každý správny slobodomurár preukazuje toleranciu a rešpekt k názorom druhých a správa sa s láskavosťou a porozumením k svojim blížnym.
      Pomoc

      Slobodomurári sa učia praktikovať charitu a ako sa starať – nie len o seba – ale aj o spoločnosť ako celok, a to tak charitatívnym dávaním ako aj dobrovoľným úsilím a svojou prácou.
      Pravda

      Slobodomurári sa usilujú o pravdu, vyžadujúc vysokú morálnu úroveň a smerujú k jej dosahovaniu v ich vlastnom živote. Slobodomurári sa domnievajú, že dodržiavanie týchto zásad predstavuje spôsob ako dosiahnuť vyššiu úroveň života.

      Ako sa stať slobodomurárom
      http://www.vls.sk/slobodomurar.html

      Časopis Slobodomurár
      http://www.vls.sk/casopis.html

      http://www.masonic-lodge.info/MLI/mli1.htm

      Dalsí nezmysel je Nostra Aetate:

      Islamské náboženstvo

      3. Cirkev sa s úctou pozerá i na moslimov, klaňajúcich sa jedinému, živému, jestvujúcemu, milosrdnému a všemohúcemu Bohu, Stvoriteľovi neba i zeme, ktorý prehovoril k ľuďom. Jeho ustanoveniam, a to aj skrytým, sa usilujú podrobiť z celého srdca, ako sa podriadil Bohu Abrahám, na ktorého sa islamská viera rada odvoláva. Ježiša síce neuznávajú za Boha, ale ctia si ho ako proroka. Takisto si uctievajú jeho panenskú matku Máriu a niekedy ju aj nábožne vzývajú. Okrem toho očakávajú súdny deň, keď Boh dá odplatu všetkým vzkrieseným ľuďom. Preto majú v úcte mravný život a uctievajú Boha najmä modlitbou, almužnou a pôstom.

      Keďže v priebehu vekov vznikli medzi kresťanmi a moslimami mnohé rozbroje a nepriateľstvá, tento posvätný cirkevný snem vyzýva všetkých, aby zabudli na minulosť, pestovali úprimné vzájomné porozumenie a aby spoločne chránili a zveľaďovali sociálnu spravodlivosť, mravné hodnoty, mier a slobodu všetkých ľudí.

      Tak len malú ukázku tých „zbozných“ moslimov a ich „zbozné“ skutky:
      http://tivi.azet.sk/video/1935467/gangbang-na-sposob-talibanu-sulozili-s-kozou.html
      http://voices.yahoo.com/homosexuality-rise-saudi-arabia-317331.html?cat=7
      http://eurabia.parlamentnilisty.cz/Articles/5078-afghanistan-pederastie-jako-vedlejsi-produkt-islamskeho-prava-.aspx
      Islamistická bašta miluje porno
      http://www.aktuality.sk/clanok/203757/islamisticka-basta-miluje-porno/
      Pár príkladov na moslimov, klaňajúcich sa jedinému, živému, jestvujúcemu, milosrdnému a všemohúcemu Bohu, Stvoriteľovi neba i zeme5, ktorý prehovoril k ľuďom:
      http://www.pluska.sk/zena/pribehy/krvave-kamene.html
      Vďaka spravodajským agentúram svet už videl mnohé drásajúce zábery mučených a umierajúcich ľudí. Ako však v skutočnosti vyzerá smrť ukameňovaním, to vie málokto – samozrejme, okrem tých, čo kamene hodili. Hoci je to v Iráne a ďalších fundamentalistických krajinách stále aktuálny trest, deje sa pokútne, keďže proti nemu brojí celý svet aj domáci aktivisti. Napriek tomu zopár prísne strážených svedectiev o popravách uniklo.
      Vina nevinných

      V Iráne sa s trestom smrti nebabrú. Okrem naozaj závažných deliktov ním trestajú aj cudzoložstvo, prostitúciu či zabitie v sebaobrane, pretože žena či dievča nemá právo vzoprieť sa mužovi. Hlavne, ak už nie je panna, vtedy sa vôbec nedá hovoriť o poľahčujúcej okolnosti, že si pred násilníkom bránila česť. Je vrahyňa a hotovo. Spravodlivosť sa príliš nezaoberá ani tým, že mnohé Iránky predávajú svoje telo jednoducho preto, že ich prinúti rodina a že sex s otcom či s bratom mali preto, lebo ich príbuzní znásilnili. Určite provokovali a podľa mnohých sudcov je za to jediný adekvátny trest – ukameňovanie.

      https://www.google.sk/search?q=public+hanging+execution+iran&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ei=liivUqCREITAtQa05ICQBQ&ved=0CAcQ_AUoAQ&biw=1425&bih=731#q=public+hanging+iran&tbm=isch


      https://www.google.sk/search?q=public+hanging+iran&tbm=vid&source=lnms&sa=X&ei=0CivUt3yPIbvswaW_4DABQ&ved=0CAkQ_AUoAw&biw=1425&bih=731&dpr=1
      https://www.google.sk/search?q=islamic+executions&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=dCqvUvqiItHDswbO-oGYCg&ved=0CDUQsAQ&biw=1425&bih=731

      No vidím, ze samá láska k blíznemu a milosrdenstvo ide od islamu a moslimov, klaňajúcich sa jedinému, živému, jestvujúcemu, milosrdnému a všemohúcemu Bohu, Stvoriteľovi neba i zeme, ktorý prehovoril k ľuďom.
      ten alah je velmi ale velmi milosrdný, skutocne.

      • Markus píše:

        Dalsí príklad, co je islam zac a pápez Frantisek v Evangelii gaudium neskrýva velký obdiv k „zbozným“ moslimom, ktorí sa modlia v mesitách a tie sú plné „zbozných“ modliacich sa moslimov:
        http://www.mrctv.org/videos/warning-very-graphic-violence-beheading-convert-christian-tunisia
        Via Raymond Ibrahim

        Liberální talk show Tawfiq Okasha nedávno objevil na „Egypt Today“ vysílat video muslimů v Tunisko krájení mladého muže hlavu za zločin apostaze, v tomto případě zločin konverze ke křesťanství, a odmítá se jí zřekla. Video-být varováni, že je nesmírně grafický lze vidět zde (skutečné provedení se objeví z minuty od 1:13 do 04:00). Pro ty, kteří nechtějí zobrazení, shrnutí takto:

        Mladý muž se objeví podržení maskovanými muži. Jeho hlava se zdvihne, s nožem na krku. Nechce bojovat a zdá smířená s osudem. Mluvení v arabštině, reproduktor pozadí, nebo „vypravěč,“ odříkává řadu muslimských modliteb a proseb, většinou odsuzuje křesťanství, které kvůli Trojice, je odkazoval se na jako polyteistické víry: „Ať Alláh se pomstil na polyteista odpadlíka „;“ Alláh posílit své náboženství, aby to vítězný proti polytheists „,“ Alláh, porazit bezvěrce na rukou muslimů „,“ Není boha kromě Alláha a Muhammad je jeho posel. “

        Pak se výkřiky „Allahu Akbar!“ Nebo „Bůh je veliký!“, Muže, který držel nůž na odpadlík krku začne krájet pryč, i když se zdá, že oběť klidně plácání modlitbu. To trvá téměř dvě minuty grafického nože-carving na sever křesťana hlavu, která je pak udržována ve vzduchu se více islámskými výkřiky a slogany vítězství.

        Viditelně rozrušený, Tawfiq Okasha, host, zeptal se: “ Je to islám islám výzva k tomu, jak je islám vztahující se k této záležitosti … To jsou obrázky, které se šíří po celém elektronických médií v Evropě a Americe ….?? Dokážete si to představit? “ Pak, v odkazu na egyptského Muslimského bratrstva a salafi, jejíž politický vliv ohromně vzrostl, se zeptal: „Jak se tito lidé měli řídit?“

        A na tento zlocinecký, zvrhlý, satanský islam sa v Nostra Aetate píse:
        Cirkev sa s úctou pozerá i na moslimov, klaňajúcich sa jedinému, živému, jestvujúcemu, milosrdnému a všemohúcemu Bohu, Stvoriteľovi neba i zeme, ktorý prehovoril k ľuďom. Jeho ustanoveniam, a to aj skrytým, sa usilujú podrobiť z celého srdca, ako sa podriadil Bohu Abrahám, na ktorého sa islamská viera rada odvoláva.

        Na to to sa cirkev pozerá s úctou?
        Na sialenú ideologiu, vymyslenú vrahom, lupicom, pedofilným úchylakom, klamárom, despotickým krutým neludským zlocincom?

        Odmietam to, ze to sú nejakí zlí fanatickí islamisti alebo podobné choré nezmysly, lebo neexistije viacero islamov ale len jeden a ten je celý zvrhlost a satanizmus! Islamistov a pod. bláboly si vymysleli multikultúrní sialencio, aby ospravedlnovali islam. Islam je len jeden a to s koránom, sarijou hadísmi.

        Sv. Pius V a obrancovia pri Lepante a Wiedni, sv. Ján Kapistránskí a vsetci, co sa postavili na odpor moslimským dobyvatelom, boli potom hlupáci, ktorí mali vediet, ze islamské vojská prisli len ako bratia s posolstvom od toho istého Boha, klaňajúcich sa jedinému, živému, jestvujúcemu, milosrdnému a všemohúcemu Bohu, Stvoriteľovi neba i zeme, ktorý prehovoril k ľuďom. Jeho ustanoveniam, a to aj skrytým, sa usilujú podrobiť z celého srdca, ako sa podriadil Bohu Abrahám, na ktorého sa islamská viera rada odvoláva.

        Veliká chvála tedy pro ono náboženství, které naši otcové vícekrát s obrovským úsilím a obětí vlastního života odrazili, neboť si dalo za cíl podrobit zemi ohněm a mečem půlměsíci. – Němečtí biskupové vyvodili z takovýchto výpovědí koncilu odpovídající důsledky a vyzvali faráře dát k dispozici církevní zařízení, tj. farní sály, školky, kluby mládeže apod. islámskému kultu. (pozn. EUportal.cz: papež Pavel VI. aby si naklonil muslimy, vrátil Turkům prapory, které kesťané získali při porážce turků u Lepanta! Škoda, že se ještě neomluvil za to, že se křesťané invzazi krvežíznivýchmuslimů bránili!)

        Řím sám každý rok posílá pozdravné poselství muslimům k začátku jejich postního měsíce ramadánu, aby jim blahopřál a vyslovil přání Boží spásy a požehnání.

        V samotném Římě věnoval starosta muslimům pozemek o rozloze 30.000 m2 pro výstavbu islámského centra, především ke zřízení největší mešity mimo arabský svět. Ke slavnosti položení základního kamene vyslal dokonce i Vatikán dva zástupce, zatímco papežové na začátku 20. století se energicky a s úspěchem proti takovému projektu ohrazovali.

        Avšak naslouchejme dále popisu islámu podle koncilu: „Jeho (tj. Božím) rozhodnutím, i tajemným, se snaží podrobit celou duší, jako se Bohu podrobil Abrahám, na něhož se islámská víra ráda odvolává. Ježíše sice neuznávají jako Boha, ale uctívají jako proroka, ctí jeho panenskou matku Marii a někdy ji i zbožně vzývají. Kromě toho očekávají den soudu, kdy Bůh vzkřísí všechny lidi a odplatí jim. Proto si váží mravního života a Boha uctívají zejména modlitbou, almužnami a postem .“

        Samozřejmě není v tomto textu ani zmínka o boji půlměsíce proti Nejsvětější Trojici, proti Božství Kristovu; není zmíněna výzva v koránu, aby křesťané byli zabíjeni a ujařmeni; zamlčeno je i mnohoženství či ryze tělesná představa blaženosti: o to šťastnější je člověk v nebi, čím více má žen!

        Co se islámu nepodařilo v 16. a 17. století s mocí zbraní, toho dociluje dnes v pokoncilní éře pokojnou cestou. Obsazuje Evropu. Francie je zaplavena Araby, Německo Turky, Anglie a Skandinávie Pákistánci. V Anglii např. se otvírá každé dva měsíce nová mešita.

        Jestliže je pravda, že musíme na muslimy v jejich víře hledět s úctou, pak nechápu, proč se naši předkové postavili 7. října 1571 u Lepanta do cesty turecké flotile a podstoupili krvavou bitvu. Nebo proč se udála 12. září 1683 o nic menší bitva na Kahlenbergu u Vídně a sám papež Inocenc XI. vyvinul obrovské úsilí, aby shromáždil křesťanské vojsko, aby tak čelil tomuto nebezpečí. Naši otcové pak tedy byli hlupáci. Měli hledět na islám „pouze s úctou“, měli by bývali pochopit, že tento „se modlí k jedinému Bohu“, „živoucímu a v sobě jsoucímu“, „milosrdnému a všemohoucímu“; pak by rozpoznali, že sice neuznává božství Kristovo, ale nehledě na tento detail ctí ho přece jenom jako proroka, a že jeho přívrženci vedou mravný život v modlitbě, almužnách a postech. Tím by byl umožněn ten nejkrásnější ekumenismus!

        Islamistov a islamizmus si vymysleli choré, multikultúrné hlavy, aby ospravedlnili zlocineckú, nenávistnú, barbarskú ideologiu – islam. Moslimovia sú obetou tej chorej, zvrátenej ideologie!
        Islam, korán, sarija, hadýsy sú len jedny! Sú moslimovia, ktorí n
        sa drzia islamu do bodky, potom sú moslimovia, ktorí az tak sa islam celkom nedodrziavajú. Kazdému odporúcam precítat si korán, sariju, hadýsy a bude mat úplne jasno, co je islam zac.
        Islám nemá dvě podoby
        Francouzská arabistka Anne-Marie Delcambre je autorkou Mohamedova životopisu a řady knih o islámu. Uveďme alespoň dvě poslední: Islám zákazů (2003) a Schizofrenie islámu (2006). Existují dva islámy? Jeden militantní, válečnický a druhý mírumilovný a tolerantní? Stejně jako v obou zmíněných knihách autorka demaskuje podobné dělení i v článku „Islám nemá dvě podoby“ jako průhledný trik.
        Aby nemuseli obviňovat islám z násilí a terorismu, vymysleli nemuslimští západníci a někteří pozápadnění muslimové islamismus. Islamismus jako politická a válečnická ideologie nemá podle nich nic společného s náboženstvím islámu. Měly by tak existovat dva islámy. Na jedné straně osvícený, mírumilovný islám, náboženství lásky, snášenlivosti a pokoje vyznávané obrovskou většinou muslimů, kteří si nepřejí nic jiného, než pokojně praktikovat své náboženství. Na straně druhé válečnický a fanatický politický islám – islamismus, který s tím prvním nemá vůbec nic společného. Pravdivý, dobrý a spravedlivý islám je umírněný, zářivě vstřícný a mystický. Má velice blízko k judaismu a křesťanství a jeho vysoká spiritualita má četné nemuslimy dovést k obrácení.

        Vynález „dvojího islámu“ je mimořádně praktický, neboť neobyčejně vyhovuje uvažování nemuslimského Západu o povaze islámu. Bohužel jde o nehoráznou lež. Existuje totiž pouze jeden islám, který nemá dvě tváře, ale jednu jedinou tvář s četnými odstíny. Mystická a teroristická stránka jsou dvě krajnosti, ale vše, co se nachází mezi nimi, existovalo vždy společně a přivádí nás ke stejným zdrojům, jímž jsou Korán chápaný jako Boží slovo a osoba Muhammada – Mohameda, který pro všechny muslimy bez výjimky představuje podle Koránu příkladný vzor k následování.

        Z jeho životopisu by pak bylo nutné vymazat všechna místa, která ho diskreditují. Martine Gozlanová dokonce hovoří o dvou Mohamedových podobách. Na jedné straně Mohamed strhávaný Ježíšovým příkladem, přitahovaný modlitbami, schopný mírnosti a vnímavosti, ale také Mohamed z Medíny projevující se jako mstivý a krutý dobyvatel. Žádný pokus vyložit islám prý nemůže tuto podvojnost přejít mlčením. Základní nepoctivost její analýzy spočívá právě zde: prorok se dvěmi tvářemi, dva Korány, islám a islamismus. Je skutečně nutné uzavírat, že islám je dvojí, jenom proto, abychom zastřeli znepokojivou stránku tohoto náboženství? Podobní autoři nakonec právě tuto stránku, o níž usuzují, že je zlá, záměrně potlačují a označují slovy jako islamismus, fundamentalismus, „salafismus“, „vahábismus“, aniž mimochodem mají o významu těchto pojmů nejmenší ponětí. Tato slova slouží jen jako „obětní kozli“ a jejich prostřednictvím má být ono krásné náboženství zvané islám, vyviněno.

        http://eurabia.parlamentnilisty.cz/Articles/595-islam-nema-dve-podoby.aspx

      • Markus píše:

        Pár versov z koránu:
        Súra 2:187 (str.465) „Zabíjejte je všude, kde je dostihnete a vyžeňte je z míst, odkud oni vás vyhnali, vždyť svádění od víry je hoší než zabití.“
        Súra 2:189 (str. 465) „A bojujte proti nim, dokud nebude konec svádění od víry a dokud nebude všechno náboženství patřit Bohu.“
        Súra 4: 59 (str.528) „Věru ty, kdož neuvěřili v Naše znamení, My v ohni sežehneme, a kdykoliv vyschnou kůže jejich , vyměníme je za jiné, aby tak trestu okusili. A Bůh zajisté je mocný a moudrý.“
        Súra 4: 91 (str.532) „Neberte si mezi nimi přátele, dokud se nevystěhují na stezku Boží! A jestliže se obrátí zády, pak je chyťte a zabte, kdekoliv je naleznete!“
        Súra 4: 93 (str.532) „Kdykoliv se pokusí vás svést k odpadnutí, budou odraženi. A jestliže se nebudou držet stranou od vás a nevzdají se vám na milost a nesloží své ruce, tedy je chyťte a zabte, kdekoliv je naleznete! A nad těmito vám dáváme pravomoc zřetelnou.“.
        Súra 5:19 (str. 603) „Věru jsou nevěřící ti, kdož říkají: „Zajisté je Bohem Mesiáš, syn Mariin!“
        Súra 5:37 (str.605) „A odměnou těch, kdož vedli válku proti Bohu a Jeho poslu a šířili na zemi pohoršení bude věru to, že budou zabiti nebo ukřižováni či budou jim useknuty jejich pravé ruce a levé nohy a nebo budou ze země vyhnáni.“

        Click to access koran-zvazok-1.pdf

        http://www.koran.sk/index.html

    • Markus píše:

      Pan Ducák, vázne si myslíte, ze v cikvi niet slobodomurárov? Ze je vsetko svatosvate v poriadku?

      P. Gabriel Amort, oficiální exorcista diecéze Řím, je informován o existenci satanských sítí mezi klérem. V jeho Pamětech čteme:

      Satanisté ve Vatikánu?

      „Ano, i ve Vatikánu jsou členové satanských sítí.“

      A koho zahrnují? Jedná se o kněze nebo prosté laiky?

      „Jsou mezi nimi kněží, monsignoři a také kardinálové.“

      Promiňte, ale odkud to víte?

      „Vím to od osob, které mi to mohly sdělit, protože mají bezprostřední informace. Je to také věc, kterou přiznává sám Démon přinucený k poslušnosti během exorcismu.

      Je o to informován papež?

      „Samozřejmě, že je o tom informován! Ale dělá to, co může. Je to obtížná záležitost. Papež Benedikt je Němec, je tedy ze země, která je na tyto otázky alergická. V Německu nejsou exorcisté. A přesto papež nám věří. Měl jsem příležitost mluvit s ním o tom třikrát, když byl ještě prefektem Kongregace pro nauku víry. Jestliže nám tedy věří…“

      Je tedy pravda, co řekl Pavel VI., že do církve pronikl Satanův dým?

      „Je to bohužel pravda, protože také v církvi máme adepty satanských sítí. Mluvil o tom 29. června 1972. Jistě tím prolomil led a zvedl roušku mlčení a cenzury, která trvala příliš dlouho, proto to nemělo praktické důsledky. Chtěl někoho, jako jsem já, nemohl nic udělat, vyvolat poplach a dosáhnou konkrétních výsledků.“

      Pavel VI. věděl, že Satanův dým vstoupil a oznámil to právě 29. června, kdy byly slouženy dvě černé mše, aby byl Satan ve Vatikánu intronizován. I když nadzvedl roušku, nemělo to praktické důsledky .

      Můžeme se domyslet, že vzývání Lucifera, které prováděl bývalý biskup z Charlestonu John Joyce Russel slovy: Se štolou všech bezbožností vkládám do tvých rukou Trojí Korunu Petrovu podle pevné vůle Lucifera, tak, abys zde mohl panovat, aby mohla existovat jediná Církev, Univerzální Církev a po odložení tiáry, které provedl Pavel VI. 23. listopadu 1964, a po odstranění tiáry i z apoštolského symbolu, které provedl Benedikt XVI., mohli tito papežové pouze mluvit, ale nikoliv dosáhnout praktických výsledků, protože se vzdali moci vládnout v církvi.

      A proč vůbec došlo k rozhodnutí odložit tiáru a odstranit ji ze znaku Svatého stolce? Bylo to osobní rozhodnutí nebo nařízení někoho jiného?

      Přesnou odpověď najdeme ve slovech, která při černé mši pronesl mezinárodní pruský delegát, když četl na závěr mše Autorizační Zákon: Kdokoliv tedy skrze tuto Interní kapli bude ustanoven jako nástupce Papežského Úřadu, musí přísahat on a všichni, které bude řídit, že bude dobrovolným nástrojem a spolupracovníkem Zakladatelů Domu Člověka na Zemi a nad celým Kosmem Člověka. Krátce předtím prohlásil, že tato Interní kaple nyní náleží Jemu a jeho jsme nastolili jako Pána a Velitele našeho lidského osudu (Lucifera).

      • Markus píše:

        Ano satanov dým prenikol do cirkvi:

      • Karol Dučák píše:

        Takže náš Markus sa nám dal na štúdium Koránu. Lenže celé to akosi doplietol. Skutočné znenie týchto veršov je úplne iné.
        187. verš 2. súry Koránu znie: „Je vám dovolený počas noci v deň pôstu intímny styk s vašimi ženami. Ony sú vaším odevom a vy ste ich odevom. Boh vie, že ste zrádzali sami seba, a tak prijal od vás pokánie a prepáčil vám to. Teraz sa s nimi môžete intímne stýkať a sledujte to, čo vám Boh predpísal. A jedzte a pite, až kým nerozoznáte biely lúč od čierneho lúča na úsvite. Potom dovŕšte pôst až do noci. A nezačínajte s nimi intímny styk, pokiaľ sa oddávate Bohu v mešitách. To sú hranice Bohom určené, tak sa k nim nepribližujte. Takto Boh objasňuje Svoje znamenia ľuďom, azda sa vyvarujú.“ (2: 187)
        189. verš 2. súry znie: „Pýtajú sa ťa na nov, povedz: ,Sú to časomery pre ľudí a pre púť´. A úctivosť nie je v tom, aby ste prichádzali do domov zo zadnej strany, ale úctivosť je u toho, kto sa vyvaroval. A prichádzajte do domov cez ich dvere a bojte sa Boha, azda prospejete.“ (2: 189)
        59. verš 4. súry Koránu znie: „Vy, ktorí ste uverili, poslúchajte Boha a poslúchajte posla a tých z vás, ktorým náleží rozhodovanie o veciach. A ak by ste sa o niečom začali hádať, tak sa s tým obráťte na Boha a na posla, ak veríte v Boha a v Deň posledný. V tom spočíva dobro a vedie to k lepšiemu výkladu.“ (4: 59).
        91. verš 4. súry znie: „Nájdete ale aj iných, ktorí chcú byť pred vami v bezpečí a ktorí chcú byť v bezpečí pred svojimi ľuďmi, vždy, keď sú opakovane vystavení skúške viery, vrátia sa späť k neviere. Ak by sa vás nestránili a neponúkli vám mier a nedržali svoje ruky ďaleko od vás, tak ich vezmite a zabite ich tam, kde by ste ich našli. Proti týmto sme vám dali dôkaz zjavný.“
        93. verš 4. súry znie: „Kto by zabil veriaceho úmyselne, toho odplatou bude peklo, v ktorom ostane naveky a Boh na neho zošle svoj hnev, prekľaje ho a pripraví preňho trápenie obrovské.“ (4: 93).
        19. verš 5. súry znie: „Ľudia Knihy: „Prišiel k vám náš posol, aby vám objasnil pravdu, po dlhšej dobe, počas ktorej neboli poslaní žiadni poslovia, aby ste nepovedali: „Neprišiel k nám žiadny zvestovateľ radostnej zvesti a ani varovateľ.“ Teraz k vám prišiel zvestovateľ radostnej zvesti a varovateľ.“ A Boh má veru nad všetkým moc.“ (5: 19)
        37. verš 5. súry znie: „Chceli by vyjsť von z ohňa, ale z neho von nevyjdú. A dostane sa im trápenie trvalé.“ (5: 37)
        (Korán. Preklad do slovenského jazyka. Dostupné na internete: ˂http://www.koran.sk/Koran%20-%20preklad%20do%20slovenskeho%20jazyka.pdf˃)

      • Markus píše:

        Dakujem pán Ducák za upozornenie, tak skúsim to napravit:

        2:191

        Zabíjajte ich všade, kde ich dostihnete, a vyžeňte ich z miest, odkiaľ oni vás vyhnali, veď zvádzanie od viery je horšie ako zabitie. Avšak nebojujte s nimi neďaleko mešity posvätnej, kým oni s vami tu nezačnú bojovať. Ak však vás tam napadnú, zabite ich – taká je odmena neveriacich!

        2:161

        Nad tými, ktorí sú neveriaci a ako neveriaci zomrú, bude vynesené prekliatie Boha, anjelov i všetkých ľudí

        2:216

        A je vám predpísaný tiež boj, aj keď je vám nepríjemný. Je však možné, že je vám nepríjemné niečo, čo je pre vás dobré, a je možné, že milujete niečo, čo je pre vás zlé; jedine Boh to pozná, zatiaľ čo vy to nepoznáte.

        2:217

        Pýtajú sa ťa na posvätný mesiac a na bojovanie v jeho priebehu. Povedz: „Bojovať v ňom je hriech ťažký, avšak odvracať od cesty Božej, neveriť v Neho a v Mešitu posvätnú a vyháňať obyvateľov ich z nej je ešte ťažši hriech pred Bohom; zvádzať od viery je horšie ako zabíjať. Neveriaci neprestanú proti vám bojovať, kým vás neodvrátia od náboženstva vášho, ak budú toho schopní. Pre tých z vás, ktorí od náboženstva svojho odpadnú a ako neveriaci zomrú, márne bude ich konania na tomto i onom svete – tí ohňa obyvateľmi sa stanú a nesmrteľní v ňom budú.

        3:10

        V ten deň nebudú neveriacim majetky ani deti ich proti Bohu nič platné a stanú sa palivom pre oheň pekelný.

        3:4

        Už predtým ako zoslal správne vedenie pre ľudí , zoslal spásne rozlíšenie. Zaiste tých, ktorí v znamení Božej nevery očakáva trest strašný, lebo Boh veru mocný je a pán pomsty.

        3:131

        A bojte sa ohňa pekelného, ​​pripraveného pre neveriacich,

        3:178

        Nech si tí, ktorí neveria nemyslia, že odklad, ktorý sme im povolili, je pre nich dobrý; povolili sme im odklad len preto, aby svoje hriechy ešte rozmnožili, a ich očakáva trest zahanbujúci.

        3:28

        Nech si veriaci neberú neveriacich za priateľov miesto veriacich! Kto tak urobí, nedostane sa mu od Boha ničoho , ak by ste sa od nich obávali nejakej hrozby. A Boh vás varuje pred sebou samým a u Boha je cieľ konečný.

        3:56

        A tých, ktorí neuverili, potrestám trestom prísnym na tomto aj na onom svete a nebudú mať žiadných pomocníkov,

        3:85

        Kto túži po inom náboženstve ako po islame, nebude to od neho prijaté a v živote budúcom bude medzi tými, ktorí stratu utrpia.

        3:86

        Ako by mohol Boh správne viesť ľudí, ktorí sa zriekli viery potom čo uverili, a potom čo dosvedčili, že posol je pravdivý, a potom čo k nim prišli jasné dôkazy? Boh predsa nepovedie cestou správnou ľud nespravodlivý.

        4:74

        Nech teda bojujú na seste Božej tí, ktorí kupujú za život pozemský život budúci! A tým, ktorí bojujú na seste Božej a budú zabití alebo zvíťazia, tým dáme odmenu nesmiernu.

        3:87

        A bude odmenou ich, že padne na nich kliatba Božia a anjelov i ľudstva všetkého

        4:76

        Tí, ktorí uverili, bojujú na stezce Boží, a tí, ktorí neuverili, bojujú na stezce Tághúta. Bojujte proti priateľom satanovým, veď slabé sú proti vám úklady satanove!

        3:88

        a budú v ňom naveky a nebude im zmiernený trest ani odklad daný

        4:89

        A priali by si, aby ste sa stali neveriacimi, ako sú oni, a aby ste boli rovnakí. Neberte si medzi nimi priateľov, kým sa neprejdú na chodník Boží! A ak sa obrátia chrbtom, potom ich chyťte a zabite, kdekoľvek ich nájdete! A neberte si z nich ani priateľov, ani pomocníkov

        3:118

        Vy, ktorí veríte! Neberte si ako dôverníkov nikoho okrem ľudí z vás! Neveriaci nezabúdajú vám škodiť a priali by si, aby ste upadli do problémov. A už sa stala nenávisť ich zjavnou v ich ústach, však to, čo skrývajú hrudi ich, je ešte horšie. A urobili sme vám znamenia jasnými, ak ste rozumní.

        4:91

        A nájdete aj iných pokrytcov, ktorí chcú získať dôveru vašu aj dôveru svojho ľudu. Kedykoľvek sa pokúsia vás zviesť k odpadnutiu, budú v tom odradení. A ak sa nebudú držať stranou od vás a nevzdajú sa vám na milosť a nezložia svoje ruky, teda ich chyťte a zabite, kdekoľvek ich nájdete! A nad týmito vám dávame právomoc zreteľnou.

        8:12

        A hľa, Pán tvoj vnukol anjelom: „Som s vami, podporte teda tých, ktorí uverili! Ja vrhnem do sŕdc tých, ktorí neveria, hrôzu a vy bite ich po krkoch a bite ich po všetkých prstoch!

        8:17

        Nie ste to vy, kto ich zabili, ale Boh ich zabil; a nevrhal si ty, keď si vrhal, ale bol to Boh, kto vrhal, aby vyskúšal veriacich skúškou dobrou, od Neho prichádzajúcou, veď Boh je Všepočujúci, vševedúci!

        4:56

        Veru ti, ktorí neuverili v Naše znamenie, My v ohni spálime, a kedykoľvek vyschnú kože ich, vymeníme ich za iné, aby tak trestu okúsili. A Boh zaiste je mocný, múdry.

        8:50

        Kiež by si mohol vidieť, až anjeli odvolajú tých, ktorí boli neveriaci, a budú ich biť po lícach a po chrbte volajúc: „Okúste teraz trestu spaľujúceho“

        8:59

        Nech sa nedomnievajú tí, ktorí neveria, že nás predbehne – nepodarí sa im uniknúť nášmu zásahu!

        8:60

        Pripravte teda proti nim všetko, čo schopní ste postaviť zo sily a oddielov jazdeckých, aby ste zastrašili nepriateľov Božích i nepriateľov svojich a iné mimo toho, ktoré ešte nepoznáte, ale ktoré Boh dobre pozná. A čokoľvek vydáte na ceste Božej, bude vám plne nahradené a nebude vám ukrivdené.

        4:88

        Prečo ste utvorili dve skupiny rôznej mienky vzhľadom k pokrytcom, zatiaľ čo sám Boh ich zavrhol za to, čo urobili? Chcete viesť cestou správnu tých, ktorým dal Boh zablúdiť? Ak Boh dal niekomu zablúdiť, ty pre neho cestu nenájdeš!

        8:67

        Nebolo dané prorokovi žiadnemu, aby mal zajatcov, ak dokonale neporazil nepriateľov na zemi. Vy túžite po tom, čo ponúka vám život pozemský, zatiaľ čo Boh vám chce dať život budúci – a Boh mocný je i múdry.

        9:5

        A až uplynú posvätné mesiace, potom zabíjajte modloslužobníkov, kdekoľvek ich nájdete, zajímajte ich, strážte ich a chystajte proti nim všemožné nástrahy! Ak sa však kajúcne obrátia, budú dodržiavať modlitbu a dávať almužnu, nechajte ich ísť cestou ich, veď Boh je veru odpúšťajúci, Súcitný.

        9:29

        Bojujte proti tým, ktorí neveria v Boha a v deň posledný a nezakazujú to, čo zakázal Boh a Jeho posol, a ktorí neuctievajú náboženstvo pravdy, z tých, ktorým sa dostalo Písma kým nedajú poplatok priamo vlastnou rukou, súc ponížení.

        4:101

        A ak sa pohybujete po zemi, nie je pre vás hriechom skrátiť modlitbu, obávate ak sa, že vás vystaví pokušenie tí, ktorí neveria. A neveriaci sú vskutku pre vás nepriateľmi zjavnými.

        9:30

        A hovoria židia: „‚Uzajr je syn Boží!“ A hovoria kresťania: „Mesiáš je syn Boží!“ A taká je reč, už svojimi ústami vyslovujú, a napodobňujú tak reč oných, ktorí pred nimi boli neveriaci. Nech Boh proti nim bojuje! Do akej lži to upadli.

        4:104

        Neochabujte v prenasledovaní týchto ľudí! A ak vy trpíte, trpia aj oni, a rovnako ako vy trpíte, avšak vy dúfate od Boha v to, v čo oni nemôžu dúfať. A Boh je vševedúci, múdry.

        9:41

        Choďte v boj ľahký aj ťažký a bojujte za majetky aj s osobami svojimi na ceste Božej! A to bude pre vás lepšie, ak ste znalí.

        4:160

        A za nespravodlivosť niektorých z tých, ktorí vyznávajú židovstvo, sme im zakázali výborné pokrmy, ktoré predtým im boli dovolené, a tiež za ich početné uhnúť od cesty Božej

        9:73

        Prorokovi, bojuj usilovne proti neveriacim a pokrytcom a buď prísny na nich! Útočiskom ich bude peklo, a ako hnusný je to cieľ konečný!

        5:13

        Pretože však porušili svoju dohovor, prekliali sme ich a zatvrdili sme ich srdce, takže premiestňujú slová z ich miest a zabudli na časť toho, čo im bolo pripomenuté. A stále sa budeš dozvedať, ako zrádzajú – až na niekoľko málo z nich. Odpusť im a prepáč, lebo Boh veru miluje tých, ktorí dobro konajú.

        9:74

        A prisahajú pri Bohu, že to nepovedali, ale už predniesli slová neviery a stali sa neveriacimi po tom, čo boli už moslimani. A zamýšľali niečo, čoho potom vôbec nedosiahli, a pomstil sa jedine za to, že Boh a posol Jeho ich obohatil z dobrodenia Svojho. Však ak sa kajúcne obrátia, bude to pre nich lepšie, ak sa naopak chrbtom odvrátia, potrestá ich Boh trestom bolestným na tomto aj na onom svete. A nebudú mať na zemi ochrancu ani pomocníka žiadneho.

        5:14

        Aj od tých, ktorí hovoria „Sme kresťanmi“, sme prijali dohovor ich, ale aj oni zabudli časť z toho, čo bolo im pripomenuté, a vyvolali sme medzi nimi nepriateľstvo a nenávisť až do dňa zmŕtvychvstania – a vtedy im Boh oznámi, 715 – A čo vlastne urobili.

        9:111

        A Boh veru kúpil od veriacich ich osoby aj ich majetky s tým, že im budú dané záhrady. A oni bojujú na ceste Božej – zabíjajú a sú zabíjaní. A to je sľub Jeho pravdivý, daný v Tóre, v Evanjeliu, aj v Koráne. A kto vernejšie dodržiava sľub svoj než Boh? Radujte sa teda z obchodu svojho s Ním uzavretého a to úspech je nesmierny.

        5:41

        Posle, nermúťte sa kvôli tým, ktorí predbiehajú sa v neverectve! Tí patria k tým, ktorí hovoria ústami svojimi „Uverili sme!“, Zatiaľ čo v srdciach svojich neuverili, a k tým, ktorí vyznávajú židovstvo a horlivo počúvajú klamstvám a počúvajú aj ľuďom iným, ktorí k tebe neprichádzajú. Oni premiestňujú slová z ich miest hovoriac: „Ak je vám toto dané, prijmite to, ale ak nie je vám to dané, dajte si pozor!“ A koho Boh chce uviesť do pokušenia, tomu ty ničím u Boha nepomôžeš. A to sú tí, ktorých srdcia Boh nemieni očistiť – tým dostane sa hanby na tomto svete, zatiaľ čo na druhom svete ich očakáva trest nesmierny.

        9:123

        Vy, ktorí veríte! Bojujte proti tým z neveriacich, ktorí sú blízko! Nech vo vás nájdu tvrdosť a vedzte, že Boh je na strane bohabojných!

        5:51

        Vy, ktorí veríte! Neberte si židov a kresťanov ako priateľov, lebo oni sú si priateľmi jedni druhým. Ktokoľvek z vás sa s nimi priatelí, ten stane sa jedným z nich a Boh veru nepovedie ľud nespravodlivý.

        17:16

        A keď si prajeme zahubiť mesto nejaké, Rozkážeme boháčom jeho, aby v ňom neprávosti páchali a potom uskutoční sa slovo Naše nad ním vyrieknuté a vyhladíme ich zničením dokonalým.

        5:72

        A veru sú neveriaci tí, ktorí hovoria: „Mesiáš, syn Máriin, je Boh!“ A vravel Mesiáš: „Milé deti Izraela, uctievajte Boha, Pána môjho aj Pána vášho! Kto bude pridružovať sa k Bohu, tomu Boh zakáže vstup do raja a bude mu príbytkom oheň pekelný; a nespravodliví nebudú mať pomocníkov. “

        22:25

        A veru tým, ktorí neveria a odvádzajú iného z cesty Božej a od Mešity posvätnej, už sme určili pre všetkých ľudí – ako pre tých, ktorí u nej sídli, tak aj pre kočovníkov, a tým, ktorí chceli by tu zaviesť bludnú vieru zo svojvôle , dáme okúsiť trestu bolestného.

        5:73

        A sú veru neveriaci tí, ktorí vyhlasujú: „Boh je tretí z trojice“ – kým nie je boha okrem Boha jediného. A neprestanú Ak s tým, čo hovoria, veru sa dotkne tých, ktorí z nich sú neveriaci, trest bolestný!

        26:201

        však oni v toto zjavenie neuveria, ak trest bolestný neuvidia,

        32:22

        Kto je nespravodlivejší než ten, ktorý – keď pripomínané sú mu znamenia Pána jeho – od nich sa odvráti? My veru sa previnilým vypomstíme.

        33:26

        A vyviedol ty z vlastníkov Písma, ktorí im pomáhali, z pevností ich a uvrhol do sŕdc ich hrôzu, takže ste jednu skupinu z nich zabili a druhú zajali.

        8:39

        Bojujte teda proti nim, aby už nebolo pokušenie k odpadlíctvu a aby všetko náboženstvo bolo len Božie. Keď prestanú, potom Boh jasne uvidí všetko, čo robia.

        34:51

        Kiež by si mohol vidieť, ako budú vďační, bez možnosti úniku, až budú uchvátení z miesta blízkeho!

    • Karol Dučák píše:

      Rád by som ešte doplnil k jednému zo svojich predchádzajúcich príspevkov, že bohatstvo Rímskokatolíckej cirkvi je v pestrosti jej liturgického dedičstva. Predstava, že omša Pavla VI. narušila liturgickú jednotu našej Cirkvi, vyplýva skutočne len z neznalosti dejín liturgiky.
      Zaujímavé poznatky na túto tému sú obsiahnuté v študijných materiáloch Teologickej fakulty Jihočeskej univerzity v Českých Budějoviciach. Okrem iného sa tam uvádza, že ani Tridentský koncil (1545-1563) nezamýšľal zavádzať liturgickú uniformitu. Tridentský koncil povolil sláviť liturgie s tradíciou staršou ako 200 rokov, takže po tomto koncile zostali v platnosti okrem ambroziánskeho a mozarabského obradu aj liturgie, používané v mestách Lyon a Braga, ako aj ríty reholí kartuziánov, cisterciánov, premonštrátov, karmelitánov a dominikánov. (Porov.: TEOLOGICKÁ FAKULTA JIHOČESKÉ UNIVERZITY. Studijní materiál pro kombinované studium: Liturgika 1. Historický přehled západních liturgií. dostupné na: http://www.tf.jcu.cz/getfile/5649231e1f1f7e37)
      Navyše – ako som už predtým uviedol v jednom zo svojich predchádzajúcich príspevkov – v Dalmácii na pobreží Chorvátska sa už vyše tisíc rokov slúži rímsko-slovanská liturgia. Takže aj po zavedení tridentskej omše sa v Rímskokatolíckej cirkvi slávili – aj keď v menšom rozsahu – mnohé iné liturgie.
      Ak píšem, že mnohé útoky na súčasné liturgické praktiky Rímskokatolíckej cirkvi vyplývajú z neznalosti dejín liturgiky, nerobím to preto, že by som chcel za každú cenu niekoho urážať. V žiadnom prípade! Ide mi skutočne len o to, aby sme oddelili zrno od pliev a informácie od dezinformácií. Uvediem jeden príklad. Už som si prečítal veľa fanatických útokov proti svätému prijímaniu na ruku. Ja osobne s tým problém nemám. Na Slovensku prijímanie na ruku nie je zaužívané a aj keď som na omši v cudzine, prijímam klasickým spôsobom, teda do úst. Musím však jedným dychom dodať, že prijímanie na ruku viac zodpovedá tradíciám apoštolskej a ranokresťanskej Cirkvi. Pán Ježiš pri Poslednej večeri rozlomil chlieb na trinásť dielov a každému apoštolovi podal jeden kúsok do ruky. Najlepším dôkazom toho, že Ježiš podal apoštolom kúsok chleba do ruky, je Matúšovo evanjelium, v ktorom apoštol píše: „Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: ,Vezmite a jedzte: toto je moje telo.´“ (Mt 26, 26)
      Ak by Ježiš podal apoštolom kúsok chleba priamo do úst, nepovedal by im predsa: „Vezmite a jedzte“, ale povedal by len: „Jedzte“. Ak by im ho totiž dal do úst, už by si ho apoštoli nepotrebovali vziať. Ak im Ježiš povedal: „Vezmite a jedzte“, je nad slnko jasné, že im dal pokyn vziať chlieb do ruky a potom ho jesť.
      V prvých storočiach kresťanstva sa prijímalo len na ruku. „Cirkevní otcovia zo 4. a 5. storočia nám zanechali pomerne presné svedectvá o spôsobe, akým sa vtedy prijímalo sväté prijímanie. Najdetailnejší popis poskytuje svätý Cyril Jeruzalemský, ktorý okolo roku 400 napísal: „…urob zo svojej ľavej ruky trón pre tvoju pravú ruku, pretože tá prijme Kráľa a do dlane tvojej ruky prijmi Telo Krista, hovoriac Amen.“ (Citované podľa: Poláček P. – Firč A.: Vezmite a jedzte! In: ZRNO 2005, číslo 23. Dostupné na internete: http://www.dtp.sk/zrno/Find/find_clanok.php?menu=5&menu_rocnik=2005&menu_cislo=23&nazov=tema&from=zoznam&hladaj=%80
      Až omnoho neskôr sa zaviedlo prijímanie do úst, ale nie preto, že by snáď bolo prijímanie na ruku nedôstojné, ale preto, že Cirkev chcela zabrániť zneužívaniu sv. hostií. Stávalo sa totiž, že veriaci si sv. hostiu nevložili do úst, ale schovali ju a potom s ňou robili čarodejnícke experimenty.

      • cinicius píše:

        S příjímáním na ruku rozhodně nemáte pravdu, nikdy nebylo běžné. Bylo pouze nouzovým řešením, nejčastěji v době pronásledování, kdy křesťanům ve vězení tajně roznášeli přijímání laici…

      • Pan Contras píše:

        Já s tím problém mám. Nedávno jsem slyšel o vyklízení jisté pozůstalosti po jisté „katoličce“, kde mzi náčiním pro různé okultní obřady byla nalezena i hostie.

        TF JU je modernistické hnízdo a z těchto fuckult vychází současný jed táhnoucí duše do pekla.

      • Michal Kretschmer píše:

        Problém s Novus Ordo (liturgií dle Pavla VI) není v tom, že by byla nová a zvyšovala oprávněnou pestrost liturgických forem v církvi (jak západní, tak východní), ale v tom, že nedostatečně zdůrazňuje, že mše svatá je zpřítomnění Kristovy oběti na kříži. Podívejte se na tzv. Ottavianiho intervenci – viz http://www.vendee.cz/texty/ottaviani.html .

      • servant píše:

        Nemám čas, ani chuť tu zdlouhavě vypisovat pořád dokola to samé, co už bylo nesčetněkrát řečeno. Ty „argumenty“ totiž jsou stále stejné, jen sem ze zahraničí vždy putovaly se zpožděním. Pana Dučáka je mi opravdu líto a nemyslím to nijak ironicky. Škoda, že člověk s takovým apologetickým potenciálem a ochotou rešeršovat nestojí na trochu jiné straně. Navíc se snaží argumentovat bez invektiv.

        Na něco už tu odkazy pro vysvětlení byly, tak jen přihodím ještě toto: http://www.vendee.cz/texty/prij_na_ruku2.html

        Apoštolové, kteří byli právě vysvěceni na biskupy, se pochopitelně mohli dotýkat Svátosti oltářní posvěcenýma rukama..

        Škody taky článku, který nejde dohledat a kdysi byl na katolikrevue – kde byly zvětšené fotky toho, jak velké částečky Svátosti oltářní při přijímání na ruku přijdou na zem a pak se po nich šlape. Rozhodně nebyly mikroskopické..

        Na všechny v příspěvku zmíněné „argumenty“ již existují odpovědi v češtině. Chce to jen trochu hledat – pokud chcete hledat poctivě..

      • nino píše:

        problem novej omse je, ze nenadvazuje organicky na nic predosle, je kacirska, hereticka a ruhava, zostrojili ju slobodomurari a protestantski kaciri, a meni mentalitu katolika, je to apostaticka omsa pre apostatickych krestanov.
        Prijmanie na ruku, pre apostolov- ved jasne, nevidim nic na tom, ked knazi a biskupi sa dotykaju, ale na co veriaci, ak nie je dóba prenasledkovania? No, jedine na to, aby sme znizili uctu k sv. prijmaniu a ku knazstvu, jasne mi to je…

      • Jiří píše:

        Problém se sv. přijímáním na ruku mám. Ctím rozhodnutí, že je to dovoleno, ale jsem proti tomu. Považuji tento způsob za nepřiměřený. Neustále se zdůrazňují „částečky“, má to něco do sebe, ale veliký problém vidím především v chybné psychologii tohoto zavedení. Před Pánem se v západní liturgii kleká. Padá na kolena. Ve východní liturgii hluboce klaní, dotýká země, koná prostrace. Nejlepší způsob sv. přijímání je na západě vkleče a do úst. Tak jako ženich podával první sousto jídla nevěstě do úst, tak nebeský Ženich podává své Nevěstě (Církvi svaté) rukama kněze Nebeský Chléb do úst. Anděl ve Fatimě podal vizionářce sv. přijímání do úst a ona klečela.
        Jsem pro postupné prohloubení formy podávání sv. přijímání. Kněz by neměl věci lámat přes koleno. Začít taktně. Například zveřejněním na nástěnce v chrámu, jaký názor na sv. přijímání na ruku měla matka Tereza (záporný-to se obecně ví). Pak provést katechezi. Instalovat klekátko. Lze i v nově postavených chrámech. A vše ve svobodě. Nenutit. Jde o intimní věci. Jeho svatost Benedikt XVI. také obecně nenutila. Důvodem je prohloubení úcty. Nikoliv věrnost nějaké „teologické škole“. Pro odborníky: ne všichni s nadšením přijímají tezi, jak v prvotní církvi bylo všude sv. přijímání „na ruku“. Psychologicky: do ruky se bere věc. Bůh je Někdo a ne něco. Kněz koná in persona Christi. Laik nikoliv. Proměněné Tělo Páně není na hraní. (to platí především u dětí). Argumentů je více…

      • Jiří píše:

        Nebyla zveřejněna moje odpověď na nick nino.

        Doufám, že se tak stalo nedopatřením, protože nemohu mlčet k :

        „problem novej omse je, ze nenadvazuje organicky na nic predosle, je kacirska, hereticka a ruhava, zostrojili ju slobodomurari a protestantski kaciri, a meni mentalitu katolika, je to apostaticka omsa pre apostatickych krestanov.“.

        Jde o jasné vyjádření jeho schismatického postoje. Jde o zcela a podstatně nekatolický výrok.

        Více se nebudu vyjadřovat. Zřejmě asi v tomto vlákně k ničemu.Táhne mě více věcí z diskusí, minimálně z této, ven.

        Trolu ninovi přeji, aby se stal alespoň elfem:-) (Tolkien, Pán prstenů)

        Panu Dučákovi přeji hodně sil.

        Požehnaný Nový rok.

      • cinicius píše:

        Můžete rozvést, co má být na inkriminovaném výroku Nina schismatického či nekatolického? Bylo by to užitečnější, než když Nina urážíte!

      • Michal píše:

        Jako perličku uvádím odkaz na kritiku výběru liturgických textů v NOM od člověka, který k tradicionalizmu rozhodně blízko nemá:
        http://www.umlaufoviny.com/index.php?a=umlaufoviny/moudrost-ve-spatnem-baleni
        Rozšíření pokrytí Božího slova v liturgii během tří ročních cyklů a třemi čteními o nedělích vidím principiálně jako přínosné, ovšem s nedostatky při implementaci.

      • Jiří píše:

        Maximálně se mu mohu omluvit. Tak činím. Jinak nemám už co říci.

  11. marek píše:

    pan Markus

    Vasa apologia aj predlozene dokazy su jasne, ale pan Ducak aj tak nechce uverit..

    to je ako v Pisme sv. ked Pan Jezis vzkriesil Lazara z mrtvych..videli to farizeji a neuverili, ale sa definitivne rozhodli Ho zabit..proste tito NOM – aci v Novocirkvi nechcu vidiet pravdu..

    pan Ducak co sa tyka DVK – pastoralny koncil napisal viac slov ako dokumenty vsetky dogmatickych koncilov dokopy..slovo clovek sa spomina castejsie ako Boh..uz tu je vidiet ten nezmysel

    ak chceme byt dosledni, pozrime sa ako definuje zakon sam Boh..
    nezabijes, nepokradnes, nezosmylnis..jedno slovo..a kazdy to pochopi (kral, teolog, knaz, rolnik)..a nemoze prekrutit..

    dokazy se Bugnini / Buan/ bol slobodomurar su napr. lista Pecorelli..autor tejto spravy bol zabiti…

    rovnako boli slobodomurari Villot a Casaroli..ale to Vam uz pan Markus predlozil dostatok dokazov..

    okrem toho je tu svedectvo Dona Luigi Villu, ktory cely zivot bojoval proti masonerii v Cirkvi..ako mu predpovedal sv. Pater Pio a pozehnal v jeho diele sv. otec Pius XII..

    vela reci, a este tomu ako peknych – prava tradicia, zdrava tradicia a pod..a vysledok vidime..

    a strom pozname po ovoci..ovocie koncilu, ovocie poslednych 50 rokov je uplne zrejme aj slepemu..zly strom nemoze rodit dobre ovocie..

    nasa Neposkvrnena Matka nas vo Fatime varovala pred tymto kocilom, pred zmenou a destrukciou Viery a liturgie..

    a v La Sallete predpovedala jasne, ze Rim strati vieru a stane sa sidlom antikrista..

    vsetko sa splnilo a my to teraz zazivame..

    neverte dokazom ktore su zrejme.. mate slobodnu volu..

    • Karol Dučák píše:

      Takže po poriadku. Ad cinicius: sotva by bolo možné očakávať od Vás iný postoj, ale máte naňho zaiste právo. Každý máme svoje pramene a zdroje a každý spochybňuje svojho oponenta. Nič nové pod slnkom. Ad Michal Kretschmer: ako vždy vyvážený, racionálny postoj. S Vami sa vždy dobre komunikuje. O to viac ma mrzí naše minulé nedorozumenie, ale už som sa ospravedlnil. Ad pan Contras: Vaša „odborná“ argumentácia „TF JU je modernistické hnízdo a z těchto fuckult vychází současný jed táhnoucí duše do pekla.“ má skutočne excelentnú úroveň. To je argumentácia hodná fundovaného odborníka. Ale fakt, že Tridentský koncil schválil liturgie staršie ako 200 rokov, neuvádzajú iba učebné texty TF JU, ale aj mnohé iné pramene a zdroje. Vy by ste to mali najlepšie vedieť, veď patríte k ľuďom, ktorí sa pri každej príležitosti odvolávajú na Tridentský koncil. Mali by ste teda niečo o ňom vedieť a nie argumentovať od veci. Účelom diskusie predsa nebolo posudzovať TF JU, ale niečo úplne iné. Ostatne – ako nás presviedča film „Kladivo na čarodejnice – ani prijímanie do úst nezabránilo čarodejníckym experimentom, pretože ten, kto chcel, si sv. hostiu aj tak vybral z úst a urobil s ňou to, čo zamýšľal.
      Ad nino: také úbohé zlátaniny nemá cenu akokoľvek komentovať. Je to zbytočná strata času a energie.
      Ani na sekundu nepochybujem o tom, že ak by nás – čisto hypoteticky – navštívil Pán Ježiš a niekto sa ho pýtal na to, ako máme prijímať, Ježiš by odpovedal asi takto: „Nie je podstatné to, či ma prijímate na ruku, alebo do úst. Forma bola dôležitá pre farizejov. Preto som ich vždy kritizoval. Dôležitá je úprimnosť vášho prijímania a čistota vašich sŕdc. Ak niekto prijíma v stave ťažkého hriechu, je to nehodné prijímanie bez ohľadu na to, akou formou ma prijíma. Ak ma niekto prijíma s úprimnou túžbou po mne a čistým srdcom, jeho prijímanie mi bude milé bez ohľadu na to, či ma prijme na ruku, alebo do úst. Dôležité je, aby ma prijal do svojho srdca.“
      A ešte niečo ma mrzí. Pôvodný článok, ku ktorému sa rozvinula táto diskusia, je venovaný veľkému pápežovi Piovi XII. Už som tu rozoberal jeho encykliku Mystery Corporis Christi
      Veľký pápež v tejto encyklike okrem iného píše: „Neboť svatý Petr je mocí primátu toliko Kristovým náměstkem a proto je toliko jediná skutečná a vlastní Hlava tohoto Těla, totiž Kristus; ten bez ustání řídí tajemným způsobem Církev sám, viditelně však řídí touž Církev skrze toho, jenž Jej na zemi zastupuje, vždyť tato Církev je po slavném Nanebevstoupení Páně vybudována nejen na něm samém, nýbrž i na svatém Petrovi, jakožto základě viditelném. Že však Kristus a Jeho Náměstek tvoří jednu pouze hlavu, to slavnostně učí Náš Předchůdce nesmrtelné paměti Bonifác VIII. apoštolským listem „Unam sanctam“ (Sr. CIC Extr. Comm. I, 8, 1) a jeho nástupcové to potom nikdy nepřestávali opakovati. .. Nebezpečně tedy bloudí ti, kdo se domnívají, že mohou uctívati Krista jako Hlavu Církve, i když nezachovávají věrnosti k Jeho Náměstku na zemi. Neboť tím, že odmítají tuto viditelnou Hlavu, a trhají viditelné pouto jednoty až k nepoznatelnosti znetvořují mystické Tělo Vykupitelovo, takže ho nemohou viděti ani nalézti ti, kdo hledají přístav věčné spásy.“ (Pápež Pius XII., encyklika Mystici Corporis Christi, 29. júna 1943.[online]. [cit. 05.08. 2013]. Dostupné na internete:http://www.vendee.cz/texty/myst_c_c.html)
      Znenie encykliky je kategorické. Pápež nepíše, že za istých okolností je treba zachovať vernosť pápežovi a za iných nie. Pápež píše jednoznačne, že za každých okolností je nutné zachovať vernosť pápežovi. Po Druhom vatikánskom koncile sa však stalo módnym trendom vzdorovať pápežom pod rôznymi zámienkami. Rebélia takých neslýchaných rozmerov nemá v dejinách Katolíckej cirkvi obdobu. Zaujímavé a smutné zároveň je, že toto nikoho netrápi a aj na týchto stránkach sú pápeži spochybňovaní a znevažovaní.

      • servant píše:

        Eh.. Moc to za komentování nestojí. Ale aspoň špetku. Poradím vám, musíte si oddělit papežství, tj. funkci papeže a jednotlivé papeže jako smrtelníky, musíte si oddělit, kdy mluví papež ex cathedra a kdy mluví jako soukromá osoba. Pak vám možná bude i ta encyklika jasnější. Čímž se neříká, že se má papež kritizovat obhrouble, ani to, že nad ním má vynášet soud ten, komu to nepřísluší a způsobem, jakým mu to nepřísluší. Jinak se mu samozřejmě za přesně daných okolností vzdorovat může a dokonce musí. Dohledejte si, co k tomu říká např. František Saleský, Bellarmin, Suarez, Cajetan, Da Silveira etc. Víc času pro vás opravdu nemám.

    • Karol Dučák píše:

      Práve som objavil mimoriadne decentné a odborne fundované vyjadrenie starého rímskokatolíckeho kňaza o dvoch formách latinského rítu, teda o tridentskej omši a o omši Pavla VI. Neviem, či tento kňaz ešte žije. Vrúcne si želám, aby človek takého čistého srdca ešte žil, ale keďže jeho vyjadrenie je z roku 2007 a tento človek bol už vtedy pripútaný na lôžko, nie som si istý, či je ešte dnes medzi nami. Tento kňaz evidentne inklinoval k tridentskej omši, ale jeho vyjadrenie je natoľko distingvované, že ma hlboko oslovilo. Po nekonečných invektívach prívržencov tridentskej omše na adresu omše Pavla VI. konečne jeden vyvážený, decentný, navyše odborne vysoko fundovaný postoj starého kňaza, ktorý síce subtílne inklinuje k tridentskej omši, ale neznevažuje ani omšu Pavla VI. Tento príspevok nájde každý na: https://quido.signaly.cz/0712/uvaha-rimskokatolickeho-kneze-o
      Je to diametrálne odlišný prístup, ako nám tu prezentoval trebárs nino. Keď sa taký „odborník“, ako je nino – neviem, z akej diery vyliezol – vyjadruje na tému omše Pavla VI., pripadá mi to ako odborný traktát obuvníka o problematike vývoja jadrovej energetiky v Európskej únii po roku 2020. Nechcem tohto človeka urážať, ale som presvedčený, že o liturgike by sa mali vyjadrovať iba ľudia, ktorí jej aspoň trochu rozumejú.
      Aby som každého oponenta vyviedol z omylu, osobne som síce prívržencom omše Pavla VI., ale nepotrebujem, aby ma niekto poúčal o tridentskej omši. Mal som 14 rokov, keď sa u nás zaviedla omša Pavla VI. Do 14 rokov som inú omšu ani nepoznal. Dokonca som aj niekoľkokrát miništroval na tejto omši. Dodnes si spomínam, ako som sa naspamäť učil trebárs „ ad Deum qui laecificat iuventutem meam“, atď. Dnes však inklinujem k omši Pavla VI., pretože som lektor, ktorý počas sv. omše číta zo Sv. písma, som aj chrámový spevák a mám pocit, že som na sv. omši aktívne prítomný. Na rozdiel od mojich oponentov, akým je napríklad nino, či iní „experti“, som však nikdy neurážal ľudí, ktorí inklinujú k tridentskej omši. Naopak, som natoľko žičlivý, že prajem každému katolíkovi, aby sa zúčastnil na takej sv. omši, ktorá prirástla k jeho srdcu. Ak sa bude 90 % veriacich zúčastňovať na tridentskej omši, ja s tým nemám absolútne žiaden problém. Bože môj, prečo nie?! Lenže pokiaľ nebude zakázaná omša Pavla VI. a ja budem mať možnosť byť na nej aktívne prítomný, dovtedy jej ostanem verný. Ak by som však takú možnosť nemal, nemám problém vrátiť sa po dlhých rokoch k tridentskej omši. Som však hlboko presvedčený, že v Rímskokatolíckej cirkvi bude vždy dosť miesta nielen pre obe formy latinského rítu, teda pre tridentskú omšu i omšu Pavla VI. ale aj pre ambroziánsky, mozarabský, rímsko-slovanský obrad, ako aj všetky ostatné dodnes zachované obrady Rímskokatolíckej cirkvi. Pán s vami!

      • Markus píše:

        Pán Ducák, ak sa mozem opýtat, ako boli „aktívne“ prítomní vsetci, co stáli pri krízi, na Golgote, ked tam Pán Jezis visel?
        Ci sa tam nejako zabávali, alebo im tam robili nejaký kultúrný program na „zatraktívnenie“ aby tam nestáli pri krízi len takí úcastníci a pozerali sa, ako Jezis zomiera?

        Alebo trochu inak, ako boli aktívne prítomní vsetci, co chodiili do Jeruzalemského chrámu, ked knaz vstúpil do Svatyne Svatých a konal zmiernú obetu?

      • nino píše:

        Viete, vzdy mam viac pravo sa vyjadrovat ku katolickym obradom, kedze som katolik. O Vas mam pocit, ze ste heretik a sympatizant komunizmu, ale mozem sa mylit. Potom kto z nas ma vacsie pravo sa vyjadrovat ku katolickym obradom?
        No, a pekny text, len by ste videli, co by spravili z knazom, co by napadol novu omsu.
        A ze Vas nikto poucovat nema o sv. omsi?
        Nic ste dodnes nevyvratili, ani tym Vasim kopirovanim stoviek odkazov.
        Co nie je pravdy na tom, ze:
        – nenadvazuje ziadnou priamou kontinuitou na predchadzajuci liturgicky vyvoj
        – ze nova omsa pripusta podavanie na ruku
        – ze nova omsa pripusta ministrovanie dievcat
        – ze tam citavaju zeny
        – ze novu omsu tvoril Bugnini, sam vedeny v slobodomurarskom zozname novinarov
        – ze nova omsa sleduje ekumenicke ciele
        – ze nova omsa znizuje postavenie knaza (posilnenim laikov, oblecenim knaza, hierarchiou pocas omse)
        – ze nova omsa je umelecky nizkej kvality
        – odenie knaza je casto skarede a nedostojne
        – nova omsa psychologicky sleduje ideologiu novej (liberalnej) doby tym, ze oslabuje hierarchicke prvky a prisne a jasne pravidla
        – nova omsa pripusta nespocet excesov, ako detske omse
        – nova omsa nepouziva vacsinou mrtvy liturgicky jazyk
        ..
        Takisto som presvedceny, ze v Cirkvi bude vzdy dost miesta pre vsetky nespocetne katolicke obrady, ale nie pretie nekatolicke, ako je nova omsa.
        A dufam, ze naozaj naplni, ze raz bude nova omsa zakazana, aby nas neodvadzala od Boha a od duchovna.

      • Pan Contras píše:

        Pane Dučáku, autora toho textu znám, je produktem tzv. „(de)formace“ a otřesně pojaté asketiky odvolávající se mylně na sv Jana od Kříže. Pokoušel se mně a mou ženu připravovat na svatbu, a přesto si mně vzala, Bohu díky. Poučoval nás, že např. když by jeden z nás – tehdy snoubenců – zemřel, druhý by měl být v podstatě tak odpoután (s odvoláním na Hab 3), že by neměl být smutný. Od bab vidoucích a magorů všeho druhu vysvoboď nás Pane.

      • Teofil píše:

        vážený pán Dučák, možná že spíše než zdravotní stav se u P. Filipa Maria Antonína Stajnera za těch skoro 7 let změnil postoj ke stavu toho všeho kolem summorum pontificum B 16, zkuste za ním zajet do Poděbrad, ještě žije
        http://katolicka-kultura.sweb.cz/stajner/stajner_laska.html
        http://katolicka-kultura.sweb.cz/svate_prijimani-prijimani_na_ruku/svate_prijimani-prijimani_na_ruku.html

  12. Karol Dučák píše:

    Markus, Vy ma dokážete rozosmiať. Chcel som, aby ste citovali z Dignitatis Humanae, ale Vy sa zase len odvolávate na to, čo o tomto dokumente píšu iní autori. Verte mi – a tieto slová myslím naozaj veľmi úprimne – aj keď som od Vás neočakával nijaký zázrak, predsa len som čakal viac. Vy si ten dokument nikdy nepreštudujete, ale donekonečna sa budete odvolávať na to, čo, kto a kedy o tomto dokumente napísal niekto iný. Vy sa nespoliehate na vlastný rozum, iba nekriticky, mechanicky preberáte myšlienky iných. Obávam sa, že nie ste jediný v tejto diskusii, kto píše o niečom, čo nepozná. Nie som si istý, či si dokumenty koncilu preštudoval MichalD, či iní „školitelia“, ktorí ma tu tak usilovne – a bezplatne! – učia šlabikár náboženstva. Ó, Pane, aká vrúcna Ti vďaka, že sa v dnešných krutých dobách nájdu takíto ušľachtilí altruisti!
    Ale poďme po poriadku, Markus. Odvolávate sa Gabriela Amortha, pričom neviete poriadne napísať ani jeho meno. Nie je to Gabriel Amort, ale Gabriele Amorth, a je to môj obľúbený spisovateľ. Ďalším je Elias Vella. Len tak mimochodom, obaja sa s úctou vyjadrujú o pápežovi Pavlovi VI., ktorému Vy neviete prísť na meno. Komické, že? Mám aj iných obľúbených spisovateľov: Annu Katarínu Emmerichovú, sv. Máriu z Agredy, Mária Valtortu a mnohé ďalšie katolícke mystičky. Problematika slobodomurárov vo Vatikáne nie je pre mňa novinkou. Ak Vám niečo hovorí meno Tóno Selecký, tak Vám nemusím nič viac vysvetľovať. Tóno Selecký o tom písal už pred mnohými rokmi. Gabriele Amorth síce píše o slobodomurároch, ale – a tu je obrovský rozdiel oproti Vám – nikdy si nedovolil vysloviť konkrétne meno. Neurobí to totiž žiaden seriózny autor.
    Rímske právo, ktoré je základom všetkých právnych systémov, hovorí: „Nedokázaná vina je dokázaná nevina.“ Boli ste už niekedy na súde, na ktorom odsúdili človeka za zločin? Predstavte si – čisto hypoteticky – že by bol Anibal Bugnini postavený pred súd a obvinený zo slobodomurárstva. Vy by ste boli žalobca. Vystúpili by ste s tým argumentom, ktorým ste chceli ohúriť mňa: „Vážený súd, myslíte si, že by Bugniniho len tak pre klebety vykopli z Vatikánu do Teheránu medzi bradáčov s uterákmi na blbých hlavách? Montini bol donútený ho vykopnúť, lebo Bugnini si dôkaz zanechal sám, keď si zabudol svoju aktovku po nejakom zasadaní vo Vatikáne, kde boli dokumenty, dokazujúce jeho spojenie s masonierou. Tak isto boli Masoni aj Villot, vrah Lucianiho, Cassaroli… bývalý slobodomurár Perocceli, ktorý sa stal katolíkom v 1976 zverejnil zoznam slobodomurárov vo Vatikáne, a krátko na to bol masonierou odstránení, teda zavrazdení.“
    Inakšie, v tomto krátkom texte ste urobili množstvo gramatických chýb. Napríklad Perocceli nemohol byť odstránení, ani zavraždení. Mohol byť odstránený, alebo zavraždený. Spisovná slovenčina používa v jednotnom čísle koncovku ý, v množnom koncovku í. Ak teda bol zavraždený jeden človek, napíšeme zavraždený, ak boli zavraždení viacerí ľudia, napíšeme, že boli zavraždení. Ale poďme k právnej stránke veci. Viete, čo by povedal súd na takéto Vaše argumenty? Vysmial by ich a povedal by Vám asi toto: „Chceme vidieť tie dokumenty. Chceme vedieť, na základe čoho boli tieto dokumenty vyhotovené. Nám nestačí zoznam slobodomurárov vo Vatikáne. Chceme vidieť listinné dôkazy, ktoré usvedčujú Bugniniho, že sa dokázateľne zúčastnil nejakého zasadania lóže, alebo sa na činnosti lóže akokoľvek podieľal. Nejakú právoplatnú, úradne potvrdenú listinu.“
    To isté musíte ukázať aj mne, ak chcete, aby som Vám uveril, a potom sa Vám verejne ospravedlním za moju nedôveru. Zoznam slobodomurárov nie je dôkaz. Ja Vám od večera do rána vyrobím najmenej tri také zoznamy. Aby ste ma lepšie pochopili, uvediem jeden prípad z kriminálnej praxe, prípad hromadného vraha Andreja Čikatila. Tento človek zavraždil celkove 53 detí a žien. Dlho ho nemohli vypátrať a kým sa policajným orgánom podarilo Čikatila usvedčiť, boli popravení 4 nevinní ľudia, obvinení z vrážd, ktoré spáchal Čikatilo. Už chápete, Markus, akým strašným hriechom je obviniť človeka bez nezvratných dôkazov? Preto Gabriele Amorth zásadne neuvádza konkrétne mená! Nechce si vziať na svoju dušu takýto strašný hriech. Koľko prípadov justičných vrážd už história pamätá?! Títo ľudia boli po smrti rehabilitovaní, ale čo z toho majú oni a ich rodiny?! Anibal Bugnini pred svojou smrťou spochybnil obvinenie zo slobodomurárstva. Je to tvrdenie proti tvrdeniu a ja – keďže mi nikto nepredložil nespochybniteľné, nezvratné dôkazy – si nedovolím odsúdiť človeka. V živote som to neraz urobil – hanba mi zato! – a potom som sa musel ospravedlňovať. Dnes mám – čochvíľa – 61 rokov, šedivé vlasy a stareckú rozvážnosť, ktorá mi prikazuje opatrnosť.
    Uvádzal som Vám príklad Jozefa Duháčka z Dielne svätého Jozefa. Ani on si nedovolí vzniesť obvinenie bez nezvratných dôkazov, pretože si je vedomý toho, že je to žalovateľné, znižuje to dôveryhodnosť autora, a predovšetkým: je to hriech, z ktorého sa treba spovedať!
    Takže je rozdiel, či napíšete, že je dôvodné podozrenie, že Anibal Bugnini bol slobodomurár s krycím menom Buan, a je niečo úplne iné, keď napíšete, že Anibal Bugnini bol slobodomurár s krycím menom Buan. Ak totiž napíšete, že Bugnini bol slobodomurár a cirkevní historici dokážu, že to nie je pravda, vyplývajú pre Vás 3 zásadné dôsledky:
    1. môžu Vás žalovať za nactiutŕhačstvo
    2. strácate punc seriózneho človeka
    3. páchate ťažký hriech pred Bohom
    Ak však napíšete, že jestvuje nedokázané podozrenie, že bol Bugnini slobodomurár, je všetko v poriadku, pretože toto je naozaj pravda. To podozrenie tu naozaj bolo. Chápete, Markus, ten podstatný rozdiel, alebo to treba vysvetliť ešte jasnejšie? Je len na Vás, či chcete uverejňovať akékoľvek novinárske kačice, za ktoré zožnete potlesk hŕstky Vašich prívržencov v tejto diskusii, alebo chcete byť seriózny autor, ktorého si budú vážiť aj osobnosti z oblasti cirkevnej histórie.

    • Markus píše:

      Dignitatis humanae:
      1. Dôstojnosť ľudskej osoby si naši súčasníci čoraz viac uvedomujú1 a rastie počet tých, ktorí sa dožadujú, aby ľudia mohli konať podľa svojho vlastného úsudku a tešili sa zo zodpovednej slobody, teda aby nekonali z prinútenia, ale vedení vedomím zodpovednosti. Takisto žiadajú právne vymedzenie verejnej moci, aby oblasť spravodlivej slobody osôb a spoločenstiev nebola príliš ohraničená. Tieto požiadavky slobody v ľudskej spoločnosti sa vzťahujú predovšetkým na hodnoty ľudského ducha, najmä na slobodné praktizovanie náboženstva v spoločnosti. Druhý vatikánsky koncil pozorne sleduje tieto duchovné úsilia a v úmysle deklarovať, do akej miery sú v zhode s pravdou a spravodlivosťou, skúma posvätnú cirkevnú Tradíciu a jej učenie, aby z nich v stálom súlade s minulosťou čerpal nové podnety.

      Tento posvätný cirkevný snem predovšetkým vyhlasuje, že sám Boh dal poznať ľudstvu cestu, po ktorej ľudia, slúžiac mu, môžu v Kristovi dosiahnuť spásu a blaženosť. Veríme, že toto jediné pravé náboženstvo sa uskutočňuje v katolíckej a apoštolskej Cirkvi, ktorú Pán Ježiš poveril, aby ho šírila medzi všetkými ľuďmi, keď povedal apoštolom: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Mt 28, 19 – 20). A všetci ľudia sú povinní hľadať pravdu, najmä v tom, čo sa týka Boha a jeho Cirkvi, a keď ju poznali, prijať ju a zachovávať.

      Avšak posvätný cirkevný snem zároveň vyhlasuje, že tieto povinnosti sa týkajú ľudského svedomia, teda že zaväzujú vo svedomí, a že pravda sa presadzuje jedine svojou vlastnou silou, vniká do myslí lahodne, no zároveň dôrazne. Keďže náboženská sloboda, ktorej sa ľudia dožadujú pri plnení svojich povinností voči Bohu, sa vzťahuje na ochranu pred donucovaním v občianskej spoločnosti, tradičná katolícka náuka o morálnej povinnosti jednotlivcov i spoločností voči pravému náboženstvu a jedinej Kristovej Cirkvi zostáva nedotknutá. Okrem toho posvätný koncil, zaoberajúci sa náboženskou slobodou, má v úmysle vyložiť učenie posledných pápežov o nedotknuteľných právach osoby a o právnom usporiadaní spoločnosti.

      stací alebo to mám uviest celé?

    • Markus píše:

      Pán Ducák, ja Vás chápem velmi dobre, si Vás vysoko vázim ako diskutéra a mojho „oponenta“.
      Ja nesiem dost tazko, co sa spatné v cirkvi udialo, v omsiach, v poboznostiach, kde sa mnoho porusilo, ved naco, naco… netreba… ale ze to vsetko bolo o symbolike, to uz nikoho nezaujíma… ludia len kývnu rukou a povzdychnú, ze uz sa vsetko opústa…
      Ale preco je to tak, ze vraj to koncil a koncil atd.
      Výmysel detských a mládezníckých omsí, to povazujem za hlúpost, deti len ucili ako výskat, tlieskat, smiat sa, vyskakovat…. a výsledok? Ziaden, deti vyrástli a kostol, co nás po nom, hlavne ze sa nejako zabavili.
      Mne je úplne jedno, ci bol Bugnini mason alebo nie, ano, máte pravdu, teda mne je jedno ci bol Bugnini vázne podozrivý zo slobodomurárstva alebo nie, mne úplne stací, co dorobil s omsou, ktorú Montini nasilu vnútil cirkvi a teda napriek tomu, ze cirkev je verná tradícii…. má zachovat a mat v úcte starobilé ríty…. teda co ste citovali z sacrosacrum concílium…zakazoval slávenie najsvatejsej obety podla tridentského missála, a teda nemal ziadné právo na vytváranie niecoho nového, lebo reforma nie je búranie a postavenie nového, ale opravenie alebo vylepsenie toho co uz postavené je.To je fakt, Montini bol clovek dvoch tvári, vedel sa pretvarovat.

      Ale co poviete na to to:
      http://www.rainhamaria.com.br/Pagina/12372/Acredite-se-Quiser-Missa-pelo-Dia-do-Macom-na-Diocese-de-Pesqueira-Pernambuco
      http://fratresinunum.com/tag/maconaria/

      dalej:

      Click to access bugnini.pdf

      http://www.excatholicsforchrist.com/articles.php?PageURL=Bugnini.htm
      http://masonicpressagency.blogspot.sk/

      https://mumbailaity.wordpress.com/2011/01/27/masons-control-the-vatican-and-the-roman-catholic-church/
      http://messe.forumactif.org/t4001-the-bugnini-file-le-dossier-bugnini

      TESTIMONY OF FATHER MALACHI MARTIN INEDIT
      http://seeker401.wordpress.com/2013/03/12/testimony-of-father-malachi-martin-inedit/

      masones en el vaticano?

      Freemasons attending Pope Francis‘ enthronement as Vatican’s Sovereign
      http://masonictimes.blogspot.sk/2013/03/freemasons-attending-pope-francis.html

    • Karol Dučák píše:

      Servant, pápež Pius XII. sa vo svojej encyklike ani slovom nezmieňuje o tom, že pápeža treba rešpektovať len vtedy, keď hovorí ex cathedra. On píše a priori o nespochybniteľnej autorite pápeža. Prosím Vás, prečítajte si pozorne túto encykliku a nezavádzajte nás svojimi diletantskými názormi. Ďakujem za porozumenie! Nech Vám to Pán tisícnásobne oplatí!

      • servant píše:

        To máte jistě pravdu, že se tam o tom slovem nezmiňuje. A dokonce ani nemusí. (Kontrolní otázka: a pročpak ne?)

        Ano, píše o autoritě papeže. A já vám píšu, ať uvažujete nad institucí papežství jako takovou a nad konkrétní osobou konkrétního papeže.

        Bohu žel, musím konstatovat dvě věci:
        1) že urážíte jiného diskutujícího, což je nekatolické;
        2) že evidentně nevíte, co jsem vám chtěl pro vaše dobro sdělit.

        A když čtu vaše další „traktáty“, napadá mě jen to, že se dost často stává, že ten, kdo píše nejdelší odpovědi, není ten nejchytřejší. Taktéž se mi zdá, že reagujete místy takřka až hystericky a rozhodně nikoliv z podnětu bratrské lásky a potřeby přivést bratra na správnou cestu, ael spíše z ješitnosti. Nebezpečně se tím blížíte některým z těch, které vyvracíte.

        Za mě asi všechno.

    • Karol Dučák píše:

      Zdá sa, že ešte stále si veľa ľudí mýli pojmy, dojmy a průjmy. Predtým na mňa ako osa útočil Markus a písal, že omša Pavla VI. je kacírska, heretická, protestantská, atď. Teraz pre zmenu nino – ako keby spadol z mesiaca – kopíruje presne to isté. Ako keby jeden školák opisoval domácu úlohu od druhého. Nino nás obšťastnil týmito „perlami ducha“: „Problem novej omse je, ze nenadvazuje organicky na nic predosle, je kacirska, hereticka a ruhava, zostrojili ju slobodomurari a protestantski kaciri, a meni mentalitu katolika, je to apostaticka omsa pre apostatickych krestanov.
      Prijmanie na ruku, pre apostolov- ved jasne, nevidim nic na tom, ked knazi a biskupi sa dotykaju, ale na co veriaci, ak nie je dóba prenasledkovania? No, jedine na to, aby sme znizili uctu k sv. prijmaniu a ku knazstvu, jasne mi to je…“
      Vie mi snáď nino vysvetliť, v čom je omša Pavla VI. kacírska, heretická alebo apostatická? Kde na nej vidí vplyv protestantských kacírov?! V tom, že je kňaz počas nej otočený čelom k ľudu? Ale veď už minule som písal, že V MILÁNSKEJ BAZILIKE SV. AMBRÓZA A V KŇAZSKOM SEMINÁRI VO VENEGONE SA UŽ PO STÁROČIA SLÚŽI AMBROZIÁNSKA OMŠA, POČAS KTOREJ JE CELEBRANT OBRÁTENÝ ZÁSADNE TVÁROU K ĽUDU. Z AMBROZIÁNSKEJ OMŠE PREVZALA OMŠA PAVLA VI. AJ INÉ PRVKY. AMBROZIÁNSKY OBRAD Z 8. STOROČIA SA DODNES SLÚŽI V MILÁNSKOM ARCIBISKUPSTVE A V NIEKTORÝCH ÚDOLIACH TESSINU. V MILÁNSKOM ARCIBISKUPSTVE SA TENTO OBRAD POCHOPITEĽNE SLÚŽIL AJ V ČASE, KEĎ BOL MILÁNSKYM ARCIBISKUPOM GIOVANNI BATTISTA MONTINI PREDTÝM, NEŽ SA STAL PÁPEŽOM PAVLOM VI. NIE JE TEDA NÁHODA, ŽE OMŠA PAVLA VI. PREVZALA NIEKTORÉ PRVKY Z AMBROZIÁNSKEJ OMŠE, KTORÚ PAVOL VI. DÔVERNE POZNAL.
      K tomu by som len dodal, že ambroziánsku omšu schválil aj Tridentský koncil a ten by rozhodne protestantskú omšu neschválil! Tak prečo nás nino tak nehanebne klame, že omša Pavla VI. nenadväzuje na nič predošlé?! Alebo snáď nino vidí vplyv protestantských kacírov v tom, že sa slúži rímsky obrad, preložený do rodného jazyka veriacich?! V tom prípade by si nino mal doplniť vedomosti z dejín liturgiky, pretože na Veľkej Morave už v 9. storočí povolil pápež Hadrián II. vierozvestom Cyrilovi (pôvodne Konštantínovi) a Metodovi používanie jazyka miestnej obce ako bohoslužobného jazyka. Bol to po aramejčine, gréčtine a latinčine v poradí štvrtý oficiálne uznaný bohoslužobný jazyk Rímskokatolíckej cirkvi. Slúžil sa tu latinský obrad, preložený do staroslovienskeho jazyka. Aj keď už Veľká Morava zanikla pod náporom Maďarov, susedné slovanské národy zachovávali jej liturgické dedičstvo. Napríklad v Čechách sa rímsko-slovanská liturgia, prenesená z Veľkej Moravy, slúžila až do polovice 11. storočia. Neskôr sa síce aj tu prestala slúžiť, no tento obrad nikdy úplne nezanikol! Až dodnes sa slúži na pobreží Chorvátska, kde ho zaviedol veľkomoravský biskup Metod. Dalmácia patrí k tým regiónom, ktoré nikdy nepoznali tridentskú omšu. Dodnes, teda už viac ako tisíc rokov, si tam zachovala kontinuitu rímsko-slovanská liturgia, ktorú takisto schválil Tridentský koncil!!! Liturgickým jazykom v Dalmácii bola a ostala staroslovienčina, ba prvé čítanie a evanjelium sa tu prednášali v modernej chorvátčine. Po chorvátsky sa vysluhovali aj ostatné sviatosti.
      Mám do nekonečna to isté písať markusovi, ninovi, aj každému inému účastníkovi tejto polemiky, ktorému to pomalšie zapaľuje?! Každému zvlášť robiť liturgický výklad? Ja predsa nie som učiteľ v osobitnej škole, ktorý musí donekonečna každému retardovanému žiačikovi vysvetľovať malú násobilku! Veď mi to tu chvíľami pripadá ako u debilkov na silvestra!
      Keď je nino taký fundovaný liturgista, nech mi uvedie jeden príklad protestantskej omše, ktorá má nasledovnú štruktúru: vyznanie viny, vstupnú modlitbu, čítanie zo Svätého písma, obetovanie chleba a vína, modlitbu nad darmi, prefáciu, omšový kánon, sväté prijímanie, modlitbu po prijímaní a Ite, missa est.
      Nech mi nino jeden druh protestantskej omše, na ktorej by sa veriaci modlili: „…PRETO PROSÍM BLAHOSLAVENÚ MÁRIU VŽDY PANNU…“!
      Verejne prehlasujem, že ak nino naozaj dokáže, že niektorá protestantská cirkev má takú istú omšu, verejne sa ninovi na týchto stránkach ospravedlním a budem ho vrúcne prosiť o odpustenie, akože sa volám Karol Dučák. Ak niekto napíše, že tridentská omša viac priťahuje časť veriacich katolíkov, ja to akceptujem, pretože je to pravda. Ak niekto napíše, že omša Pavla VI. nie je dokonalá, s tým takisto nemám problém. Dokonalý môže byť len Boh
      Omša Pavla VI. je podobne ako ktorákoľvek iná omša dielom
      Lenže ak niekto napíše, že omša Pavla VI. je heretická, kacírska, apostatická, či protestantská, tak je to taká stupídnosť, že by z nej dostala morskú chorobu celá americká námorná flotila!
      Ešte k tomu prijímaniu na ruku. Ja osobne nepociťujem potrebu prijímať na ruku, ale neznášam akékoľvek klamstvá. Nebránim prijímanie na ruku, ale bránim pravdu. Keď
      som napríklad písal, že v prvotnej Cirkvi bolo rozšírené prijímanie na ruku, hneď sa na mňa vrhla svorka vlkov, ktorí ma chceli roztrhať na kusy. Uvádzam ďalší vierohodný zdroj, ktorý túto skutočnosť uvádza. Autor článku okrem iného píše: „Od prvého do piateho storočia sa považovalo za normálne pristupovanie k Eucharistii počas každej svätej omše. Keď sa svätá omša začala slúžiť nielen razu za týždeň, ale každý deň, kresťania prijímali Eucharistiu každý deň, ako o tom hovoria Tertulián a Cyprián. Dokonca veriaci si mohli nosiť Eucharistiu domov, keď sa svätá omša slávila iba raz za týždeň, aby ju mohli prijímať každý deň a celá rodina. Uchovávali ju na dôstojnom mieste a prijímali ráno, kvôli dodržaniu pôstu. Tento zvyk bol však zrušený kvôli nenáležitostiam, ktoré sa vyskytovali, ale aj kvôli tomu, že svätá omša sa začala sláviť aj v priebehu týždňa.“ Koleják M. Prijímanie Eucharistie v dejinách Cirkvi. In: Culmen et fons. Aktuálny výskum v oblasti posvätnej liturgie na Slovensku. 1. vydanie. Ružomberok: VERBUM 2013. ISBN 978-80-561-0095-0. Dostupné na internete: http://www.ktfke.sk/lit/Culmen%20et%20fons.pdf , s. 61-62)

      • servant píše:

        Člověče, vy se mi snad opravdu zdáte. Pletete páté přes deváté a snad tomu i věříte. NOM je protestantizovaná mše sv., je dvojznačná, zastírá podstatné pravdy Víry, které TLM (nebo kterýkoliv starobylý ritus, jichž je nespočet) vyjadřuje. Je to umělý slepenec a je duším (zvláště těm dnešním, které nemají kloudnou znalost dobrého katechismu) nebezpečná. Pokud chcete detaily, tak si znovu přečtěte „Ottavianiho intervenci“, kterou jako velký liturgický odborník jistě znáte. Primárně nejde o strukturu mše sv., ale o zastírání dogmat tak, aby to „neuráželo“ protestanty. Co se týče přijímání na ruku, i tam existuje podstatný rozdíl v tom, jak víme, že se za starých dob přijímalo a mezi tím, jak se přijímá dnes.

        Když čtu to ostatní, tak si říkám „A čo je to také ´absurdný´, Kefalín?“ A odpovídám si: „No, jo, no..“

      • MichalD píše:

        ad Karol Dučák: Z toho, že se v nějakém kněžském semináři sloužil ambroziánský ritus ad populum nelze dělat žádné závěry ohledně vhodnosti dnes rozšířeného způsobu slavení NOM. Tato orientace navíc není pro ambroziánský ritus nijak typická, dokonce i dnes se tento ritus slaví ad orientem, o čemž se lze přesvědčit z videozáznamů třeba na youtube. Vaše doměnka o tom, že Pavel VI. přejal orientaci ad populum z ambroziánského ritu je těžko udržitelná.

        Stejně tak není úplně pravda, co píšete o Cyrilovi a Metodějovi. Jednak nepoužívali v liturgii jazyk místní obce, ale překlad byl pořízen ve starém makedonském nářečí (viz ThDr. Bohumil Zlámal, Příručka českých církevních dějin, MCM 2005, svazek I. str. 75), jednak v tomto jazyku nebyla sloužena celá liturgie (viz list Gloria in excelsis papeže Hadriána z r.868 – pochybuji, že by se svatí věrozvěstové protivili vůli papeže). Ospravedlňovat tedy dnešní způsob použití lokálních jazyků v liturgii (včetně s tím spojených závažných chyb v překladech) poukazem na slovanskou liturgii mi přijde dost nemístné.

    • Karol Dučák píše:

      K vyjadreniu obmedzených fanatikov takého typu, ako je nino, uvádzam jedno vyjadrenie fundovaného znalca, ktorým je predseda Slovenského kruhu Leva XIII., šéfredaktor webového periodika Sacrum Imperium a zástupca šéfredaktora časopisu Don Quichotte, PETER FRIŠO. Frešo je bez najmenších pochýb horlivým prívržencom a propagátorom tridentskej omše, na adresu ktorej sa z jeho úst vznáša mnoho chvál. Lenže tento človek sa na adresu omše Pavla VI. vyjadril takto: „V KAŽDOM PRÍPADE OMŠA PODĽA MISÁLU PAVLA VI. JE PLATNÁ O TOM SOM NIKDY NEVYSLOVIL ŽIADNU POCHYBNOSŤ – ASPOŇ POKIAĽ SA SLÚŽI TAK AKO SA SLÚŽIŤ MÁ.“ (Kováčik L. Liberalizmus je pomýlená ideológia. In: bigBloger.cz, dostupné na internete: http://kovacik.bigbloger.lidovky.cz/c/36853/Liberalizmus-je-pomylena-ideologia.html
      Túto vetu by som chcel ninovi otrepať o hlavu. Samozrejme nie doslova, ale obrazne. Hlásam lásku k blížnemu, toleranciu, porozumenie, nie násilie.
      Osobne ani na sekundu nepochybujem o tom, že o budúcnosti tridentskej omše, či omše Pavla VI. budú rozhodovať liturgisti, nie zadubení primitívi s klapkami na očiach.

      • servant píše:

        Ale vždyť jistě. Novus Ordo mše může být sloužená jako platná, neboť obsahuje nezbytné minimum pro to, aby to byla mše sv. Pokud je v pořádku forma, materie, slouží ji platně vysvěcený kněz a má patřičnou intenci, pak může být platná.

        Otázkou jinou je, zda je legitimní a legitimně promulgovaná. O čemž pochybuji. Že takovou změnu mohl papež provést je jisté, zda to bylo prozíravé je zase jiná věc.

        V každém případě je protestantizovaná a zvláště moderním duším nepoznamenaným řádným katechismem škodlivá.

      • Karol Dučák píše:

        Servant, ja dúfam, že sa Vám budem ešte dlho zdať, aspoň dovtedy, kým si to dáte v hlave do poriadku. Ak rozumiete po slovensky, tak mi, prosím Vás, odpovedzte na otázky, ktoré som kládol ninovi: AKO MÔŽE MAŤ PROTESTANTIZOVANÁ SV. OMŠA OBETOVANIE, PREMENENIE A PRIJÍMANIE???
        Aké katolícke dogmy zastiera omša Pavla VI.? Zastiera snáď dogmu o Najsvätejšej Trojici?? A čo Vyznanie viery? Zastiera snáď táto omša prítomnosť Ježiša Krista v Eucharistii?? Takmer polstoročie sa už zúčastňujem na týchto omšiach, ale nikdy som nepočul, aby nejaký kňaz spochybňoval prítomnosť Ježiša Krista v Eucharistii! Tak čo tu trepete, človeče nešťastný? Akú katolícku dogmu zastiera omša Pavla VI.??? Vymenujte mi jednu jedinú katolícku dogmu, ktorej existenciu ohrozuje omša Pavla VI.!!!
        Vari mariánske dogmy??? Tak prečo sa potom modlíme: PRETO PROSÍM BLAHOSLAVENÚ MÁRIU VŽDY PANNU…“?!!! Myslím, že v tomto prípade len kopírujete veľké klamstvo Vášho veľkého vzoru, arcibiskupa Lefèbvra, ktorý v jednom rozhovore taliansku tradicionalistickú webstránku Tradizione – Cattolicesimo & Politica,okrem iného uviedol:
        „Môžete citovať preklad, ktorý by vyslovene protirečil katolíckym dogmám?
        Áno. Napríklad v latinskom texte je Panna Mária označovaná ako „Semper Virgo“ teda „vždy panna“. Vo všetkých moderných prekladoch bolo slovo „vždy“ vymazané. To je veľmi závažné, pretože je veľký rozdiel medzi „panna“ a „vždy panna“. Je nanajvýš nebezpečné pohrávať sa s prekladmi tohto typu.“
        Celý rozhovor nájde každý na: http://rssportal.cz/ziaden-z-dekretov-ii-vatikanskeho-koncilu-nebol-vydany-s-vahou-neomylnosti-rozhovor-s-arcibiskupom-marcelom-lefebvrom-394050/
        Čo k tomu dodať? Je to lož, pretože už som sa zúčastnil aspoň na tisíckach omší Pavla VI., na ktorých sa vyslovene spomína MÁRIA VŽDY PANNA. Ak teda klamal arcibiskup Lefèbvre, neprekvapuje ma, že klamú jeho nasledovníci. Som ochotný baviť sa o nedostatkoch omše Pavla VI., ale nie za cenu klamstiev!
        Servant, buďte tak láskavý a neotravujte ľuďom vzduch svojím diletantstvom, ale preštudujte si materiál o štruktúre svätej omše, ktorú napísal odborník liturgista. Potom sa môžete vyjadriť. Ten materiál nájdete, keď si na Google naťukáte: Mons. Vincent Malý. Slávenie svätej omše.
        Pán Boh zaplať za porozumenie!

      • Jaroslav Klecanda píše:

        Co by jste dělali, kdyby Církev dala tridentskou liturgii zpátky jako hlavní?

      • servant píše:

        Ad Dučák (prefíkaný odborník):

        Fakt nemám čas ani chuť vypisovat se vám s každým detailem. Je evidentní, že by vás to ve vaší blazeované povýšenosti jen stěží přesvědčilo. Ale počtěte si třeba zde http://rexcz.blogspot.cz/2012/01/nova-mse-katolicka-nebo-protestantska.html Už jsem vám říkal, že když budete hledat (na místo urážení mladých a možná trochu moc náruživých mladých oponentů jako je nino), tak ty odpovědi v češtině naleznete..

        Jinak mi připadáte jako prasklá deska, hrajte pořád dokola to samé. A nebo jinak, já říkám hodinky a vy říkáte holínky a argumentujete tím, že je to totéž, protože obojí se natahuje.

        A propos: jeví se mi, že vzduch všem tu otravujete především vy. I ve vašem věku pozor na internetovou závislost. :-)

      • MichalD píše:

        ad Karol Dučák a „klamstvo arcibiskupa Lefèbvra“: opět jen ukazujete, jak rychle děláte zcestné úsudky. Jestli ve slovenském překladu máte „Mária vždy Panna“ tak si toho važte, ale mohu Vás ujistit, že v tzv. Českém misálu žádné „vždy“ není. Stejně tak tomu bylo v době pořízení rozhovoru i v anglickém překladu (ever-Virgin zavedla až jeho poslední třetí edice, která mj. opravila i překlad pro multis) a předpokládám, že podobně tomu bylo i v řadě dalších překladů. Možná bychom se mohli přít o slovíčko „všetkých“, ale rozhodně problém, o kterém arcibiskup hovořil, žádnou lží nebyl a byl a v mnoha jazycích stále je zcela reálný.

      • Teofil píše:

        obdivuji se vám že s Dučákem dokážete tak dlouho diskutovat, když on pořád mele svou, je to zakuklený komanč

      • Markus píše:

        MichalD
        s tými prekladmi je to nejako biedné, uvediem príklad:
        Modlitbová knizka Pramen z Boha Dr.Karol Korper http://books.google.sk/books/about/Prame%C5%88_z_Boha.html?id=iBKiGQAACAAJ&redir_esc=y
        posledné 5 vydanie z. r. 1948 podla pokoncilových dokumentov cirkvi upravené a doplnené:

        slávenie svatej omse strana 172:
        HIC EST ENIM CALIX SANGVINIS MEI NOVI ET AETERNI TESTAMENTI? QVI PRO VOBIS ET PRO MULTIS EFFUNDETUR……..
        slovenský preklad:
        TOTO JE KALICH MOJEJ KRVI, KTORÁ SA VYLIEVA ZA VAS I ZA VSETKYCH NA ……..

        Ten co prekladal z latinciny, nevie co je pro multis? Pro omnibus je za vsetkých, pro multis je za mnohých…

        Tento priklad jasne dokazuje, ze sa neprekladalo tak, ako je napísané, ale ze si tam dopisovali aj to co nie je v latinskom origináli, co sa komu zachcelo a pácilo. Za vsetkých, to je Lutherov výmysel, zrejme sa to biskupom zapácilo a co tam po latinskom originále.

  13. Karol Dučák píše:

    Markus, poďme k náboženskej stránke veci. Ako vidím, účastníci tejto diskusie majú veľký problém naštudovať si dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu. Čakal som zdatného protivníka, ktorý ma ohúri znalosťami týchto dokumentov, ale zatiaľ konštatujem len vákuum. Tak sa, žiaľ, musím do toho pustiť sám. Deklarácia DIGNITATIS HUMANAE! Neviem, čo komu vadí na tejto deklarácii, pretože som zatiaľ v tejto diskusii neprečítal ani jeden seriózny rozbor tohto dokumentu. Mimochodom, pre úplnosť, Murkus dáva túto deklaráciu do súvislosti so slobodomurárstvom, jeho obľúbenou témou. Je však potrebné zdôrazniť, že TÁTO DEKLARÁCIA SA SLOBODOMURÁRSTVOM VÔBEC NEZAOBERÁ! Takže celý ten kompilát Markusa o slobodomurárstve s DIGNITATIS HUMANAE vôbec nesúvisí! V deklarácii sú však mnohé ušľachtilé myšlienky. V bode 4 sa okrem iného píše: „Avšak pri šírení viery a pri zavádzaní náboženských praktík načim sa vždy vystríhať akýchkoľvek spôsobov, ktoré by mohli mať náter donucovania alebo nečestného, poprípade nie priam náležitého nahovárania, najmä ak ide o menej vzdelaných alebo chudobných ľudí.“ (DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, deklarácia „DIGNITAS HUMANAE“ o náboženskej slobode, 4)
    Pýtam sa verejne Vás, Markus, máte s tým problém? Chceli by ste znásilňovať inovercov, aby sa stali katolíkmi? Ak áno, nemôžete patriť do Katolíckej Cirkvi!
    Ďalej, v bode 11 sa píše: „Boh pozýva ľudí, aby mu slúžili v duchu a pravde, takže ich viaže vo svedomí, ale ich nenúti. Berie totiž ohľad na dôstojnosť ním stvorenej ľudskej osobnosti, ktorá sa má dať viesť vlastným úsudkom a požívať slobodu. To sa vo zvrchovanej miere prejavilo v Ježišovi Kristovi, v ktorom Boh dokonale zjavil sám seba a svoje cesty. Lebo Kristus, náš Majster a Pán, tichý a pokorný srdcom, trpezlivo pozýval a získaval si učeníkov. Isteže podopieral a potvrdzoval to, čo hlásal, zázrakmi, aby vzbudila posilnil vieru svojich poslucháčov, a nie aby ich nútil. Karhal síce neveru poslucháčov, ale trest prenechal Bohu na súdny deň. Vyšlúc apoštolov do sveta, povedal im: ,Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený´. (Mk 16, 16) A vediac, že medzi pšenicou je prisiaty kúkoľ, rozkázal, aby sa nechalo rásť oboje až do žatvy, ktorá bude na konci sveta. Nechcejúc byť politickým Mesiášom, ktorý by vládol násilím, radšej sa nazýval Synom človeka, ktorý prišiel, ,aby sám slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých´ (Mk 10, 45). Ukázal sa dokonalým služobníkom Božím, ktorý ,nalomenú trstinu nedolomí a hasnúci knôt nedohasí´ (Mt 12, 20)… Apoštoli, poučení Kristovým slovom a príkladom, uberali sa tou istou cestou. Od samých začiatkov Cirkvi sa Kristovi učeníci usilovali obrátiť ľudí, aby vyznávali Krista Pána. Neurobili tak donucovaním alebo chytráctvami nehodnými evanjelia, ale predovšetkým silou slova Božieho.“
    V bode 12 sa okrem iného píše: „Cirkev teda, verná pravde evanjelia, ide v šľapajách Krista a apoštolov, keď uznáva a napomáha náboženskú slobodu v súlade s ľudskou dôstojnosťou človeka a s Božím zjavením. Toto učenie, ktoré prijala od svojho Majstra a od apoštolov, v priebehu vekov ochraňovala a ho ďalej podávala. A hoci v živote ľudu Božieho, putujúceho uprostred premenlivosti ľudských dejín sa občas vyskytli spôsoby menej zhodné alebo priam v protive s duchom evanjelia, predsa vždy zostalo v platnosti učenie Cirkvi, že nik sa nemá k viere nútiť.“ (DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, deklarácia „DIGNITAS HUMANAE“ o náboženskej slobode, 11; 12)
    Pýtam sa Vás, Markus, máte problém s tým, aby Katolícka cirkev rešpektovala náboženskú slobodu ľudí? Chceli by ste snáď, aby sme inovercov násilím nútili prijať katolícku vieru? Ak Vy, alebo ktokoľvek iný čosi také vyznáva, nemôže byť členom Kristovej cirkvi, pretože Kristus nič také nikdy nerobil.

    • Markus píše:

      A ja sa Vás pýtam, ci katolícká cirkev tak strasne potrebovala toto vyhlásit ako Dignitatis humanae?
      Teda cirkev do koncilu niekoho nútila pod hrozbami, ze musí sa stat katolíkom?
      Co má katolícká cirkev do nejakej nábozenskej slobody?
      Nie náhodou to má respektovat stát?
      Absolútne nesúhlasím s týmto dokumentom lebo je spatný vo svojej podstate!

      Uz som písal, ze jeho obsah je napísaný tak, ze aj slzy mi tecú, ked to cítam ale je to len pekné bla, bla, bla presne v podla humanizmu, slobode rovnosti bratstva…clovek a clovek, jeho práva, dostojnost, znova clovek a clovek ……

      Predmet a základ náboženskej slobody

      2. Tento vatikánsky snem vyhlasuje, že ľudská osoba má právo na náboženskú slobodu. Táto sloboda pozostáva v tom, že všetci ľudia musia byť chránení pred donucovaním zo strany jednotlivcov alebo spoločenských skupín a vôbec akejkoľvek ľudskej moci tak, aby v náboženskej oblasti nik nebol nútený konať proti svojmu svedomiu a nikomu sa nebránilo konať v náležitých medziach podľa vlastného svedomia súkromne i verejne, individuálne alebo v spojení s inými. Okrem toho vyhlasuje, že právo na náboženskú slobodu má svoj skutočný základ priamo v dôstojnosti osoby, ako to vyplýva zo zjaveného Božieho slova a zo samého rozumu.2 Toto právo človeka na náboženskú slobodu má byť uznané v právnom poriadku spoločnosti tak, aby sa stalo občianskym právom.

      Všetci ľudia, v súlade so svojou dôstojnosťou, ako osoby obdarené rozumom a slobodnou vôľou – a teda osobne zodpovední – sú samou svojou prirodzenosťou pobádaní a zároveň mravne povinní hľadať pravdu, predovšetkým pravdu týkajúcu sa náboženstva. Sú povinní poznanú pravdu aj prijať a celý svoj život usporiadať podľa jej požiadaviek. Tejto povinnosti však nemôžu zadosťučiniť spôsobom, ktorý by zodpovedal ich prirodzenosti, ak nemajú psychologickú slobodu a ak nie sú zároveň chránení pred vonkajším donucovaním. Právo na náboženskú slobodu sa nezakladá na subjektívnej osobnej dispozícii, ale má základ v samej ľudskej prirodzenosti. Preto právo na ochranu pred vonkajším donucovaním nezaniká ani u tých, ktorí nerobia zadosť povinnosti hľadať a prijať pravdu; a neslobodno zamedzovať uplatňovanie tohto práva, pokiaľ sa zachováva spravodlivý verejný poriadok.
      Náboženská sloboda jednotlivcov

      3. To všetko sa javí ešte jasnejšie tomu, kto si uvedomuje, že najvyššou normou ľudského života je sám večný, objektívny a všeobecný Boží zákon, ktorým Boh vo svojej múdrosti a láske usporadúva, usmerňuje a spravuje celý svet a vývoj ľudskej spoločnosti. Boh robí človeka účastným na tomto svojom zákone, takže človek môže pod láskavým vedením Božej prozreteľnosti čím ďalej tým lepšie poznať nemennú pravdu.3 Preto má každý povinnosť, a teda aj právo hľadať pravdu vo veci náboženstva, aby si pomocou vhodných prostriedkov rozvážne utváral správny a pravdivý úsudok vo svojom svedomí.

      Pravdu však treba hľadať spôsobom, ktorý zodpovedá dôstojnosti ľudskej osoby a jej spoločenskej povahe, t. j. slobodným výskumom, pomocou vyučovania a vzdelávania, komunikáciou a dialógom, pri ktorom jeden druhému predkladajú pravdu, ktorú našli – alebo o ktorej sa nazdávajú, že ju našli –, aby si tak navzájom pomáhali v hľadaní pravdy. Poznanú pravdu treba potom rozhodne prijať osobným súhlasom.

      Príkazy Božieho zákona človek vníma a poznáva svojím svedomím, ktorého sa musí verne pridŕžať v každej činnosti, aby dosiahol svoj cieľ a tým je Boh. Preto nie je dovolené nútiť človeka, aby konal proti svojmu svedomiu. Ale nie je dovolené ani prekážať mu, aby konal podľa svojho svedomia, najmä v náboženskej oblasti. Náboženstvo je totiž takej povahy, že sa uplatňuje predovšetkým vnútornými dobrovoľnými a slobodnými úkonmi, ktorými sa človek obracia priamo na Boha. Takéto úkony čisto ľudská moc nemôže ani rozkázať, ani zakázať.4 Avšak spoločenská povaha ľudskej prirodzenosti si vyžaduje, aby človek prejavil vnútorné náboženské úkony aj navonok, aby tak bol v náboženskej oblasti spojený s inými ľuďmi a vyznával svoje náboženstvo spoločne s ostatnými.

      Ak sa nedovoľuje slobodné praktizovanie náboženstva v spoločnosti, pri ktorom sa zachováva spravodlivý verejný poriadok, koná sa bezprávie proti človeku a samotnému poriadku, ktorý Boh ustanovil pre ľudí.

      Okrem toho náboženské úkony, ktorými sa ľudia na základe svojho presvedčenia obracajú k Bohu súkromným i verejným spôsobom, svojou povahou presahujú pozemský a časný poriadok. Preto občianska moc, ktorej vlastným cieľom je starať sa o spoločné časné dobro, musí uznávať a podporovať náboženský život občanov, ale prekračuje svoju kompetenciu, ak si nárokuje riadiť náboženské úkony alebo prekážať v nich.

      Cirkev mala velmi správný postoj:
      Bludy potierajte, blúdiacich milujte. Sv. Augustín.

      Ako milujem moslimov, ta nenávidím islam!

      Bludy sú bludy aj bludami zostanú a katolíci majú neochvejne hlásat evanjelium zidom, moslimom, hinduistom, protestantom, odpadlíkom, bludárom…. a nie v mene nejakej falosnej nábozenskej slobody im nic nepovedat aby náhodou sme „neporusili“ ich náíbozenskú slobodu.

      Tento spatný dokument velmi vítali zidia, moslimovia, protestanti, bludári, heretici, odpadlíci….
      Preco asi?

      http://www.ecclesia-tv.cz/humor-a-zabava/nabozenska-svoboda.html

      • Markus píše:

        Pán Ducák, cítali ste knihu Rýn se vléva do Tibery?
        Ak nie precítajte si ju.
        Tam sa dozviete, kto stál za tým koncilovým dokumentom a kto bol rýnská skupina…

      • Karol Dučák píše:

        Markus, odpoveď na Vašu otázku je jednoznačná. Naša Katolícka cirkev sa v minulosti dopúšťala násilia a dokumentom DIGNITATIS HUMANAE sa implicitne dištancovala od nespočetných minulých krívd, páchaných na nekatolíkoch, napríklad v prípade Židov, ktorí boli nútení ku krstu pod zámienkou, že ide o spásu ich duší. (Porov. Lobkowicz, M.: Konzervativní/liberální Křesťanská alternativa? In Teologické texty. 2010, ročník 21, číslo 1, s. 12)
        Všetci zaiste túžime po tom, aby židia hromadne konvertovali na katolícku vieru. Ja prvý by som bol nesmierne šťastný, ak by som sa jedného dňa dozvedel, že všetci židia konvertovali na katolícku vieru, avšak v žiadnom prípade neschvaľujem akékoľvek donucovacie metódy. Je mi ľúto, ale v tomto nepoznám kompromis. Hospodin Boh dal inteligentným bytostiam, anjelom a ľuďom, rozum a slobodnú vôľu. Toto je najzákladnejší princíp vzťahu Boha k anjelom aj k ľuďom. Ak by neboli anjeli obdarení slobodnou vôľou, nedošlo by k vzbure Lucifera s jeho anjelmi a ich následnému pádu do pekla. Boh tomu mohol predísť, ale neurobil tak, pretože chcel vyskúšať vieru anjelov. Ak by Adam a Eva nemali slobodnú vôľu a nespáchali by prvý hriech, Spasiteľ sveta nemusel umrieť na kríži za našu spásu. Vo Svätom písme sa píše: „Na počiatku stvoril Boh človeka a ponechal mu možnosť rozhodnúť sa. Dal mu svoje príkazy a ustanovenia. Ak chceš zachovávať príkazy, zachovajú ťa, a máš mu večne preukazovať žiadanú vernosť.“ (Sir 15, 14-16) Boh mohol zabrániť hadovi, aby zviedol Evu na hriech. Neurobil to, pretože potreboval vyskúšať pevnosť viery ľudí.
        Keď Herodes uväznil Jána Krstiteľa, Boh ho mohol zázračným spôsobom zachrániť tak, ako bol neskôr zázračným spôsobom zachránený svätý Peter. (Sk 12, 7-11) Boh mohol Judášovi zabrániť, aby zradil Božieho syna. Neurobil to. Keď prišli zajať Ježiša, Peter sa pokúsil zabrániť tomu svojím mečom. Ježiš to nedovolil. Okrem iného Petrovi povedal: „Alebo si myslíš, že by som nemohol poprosiť svojho Otca a on by mi hneď poslal viac ako dvanásť plukov anjelov?“ (Mt 26, 53)
        Rozum a slobodná vôľa sú Božie dary pre človeka neoceniteľnej hodnoty. Boh sám vždy rešpektuje právo človeka slobodne sa rozhodovať o svojom konaní. Neuzná však vieru, získanú vynúteným spôsobom. Že to neuznávate Vy, to ma až tak veľmi neprekvapuje, ale ak takúto triviálnu záležitosť nepochopila taká osobnosť, akou bol arcibiskup Lefèbvre, to je obzvlášť zarážajúce.
        V každom prípade deklarácia DIGNITATIS HUMANAE je jedným z najlepších dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu! A vôbec nie je rozhodujúce, či z neho mali radosť židia, moslimovia, protestanti, bludári, heretici, odpadlíci. Katolícka cirkev predsa nemôže hodnotiť kvalitu svojich dokumentov podľa toho, ako na ne budú reagovať inoverci. Na to slúžia iné kritériá.

      • Markus píše:

        Pán Ducák, inoverci a kdeaké bozia dopustenia by sa neradovali , keby to nebolo v ich prospech.
        Nostra Aetate a Dignitatis humanae sú to najhorsie, co sa mohlo prijat.
        Ekumenizmus a medzinabozenský dialog sú zieraviny vyliate na tvár cirkvi, ktoré jej rozleptali pravú, katolíckú tvár a je to presne, to, co bl. A. K. Emerichová videla o budovaní bláznivej cirkvi a búraní chrámu sv. Petra.
        Dignitatis humanae je písaný presne podla slobodomurárských hodnot, ked odmyslým tie „krásné“ slová, to bla, bla, bla, tak je to presne podla humanizmu, rovnosti, bratstve a slobode. Ani ma to neprekvapuje, ked viem, ze autorom Dignitatis Humanae bol jezuita Muray, slobodomurár, ktorý sa tým ani netajil.
        Ak výsledky koncilu chvália a oslavujú zidia, priotestanti, moslimovia, inoverci….slobodomurárské loze Grand Oriente, nieco nie je v poriadku.
        Vy nevidíte alebo nechcete vidiet ten hrozný úpadok a chaos v cirkevi? Nevidíte, ake saskárne a disco- cirkuse sa robia v kostoloch pri omsiach?
        Nevidíte, co za hnusné a ohavné monstrá sa stavajú ako katol. kostoly? Nevideli ste, ako sa nicia historické kostoly, oltáre, sochy…?
        Príklad v Zlíne, pozrite, co dorobili s kostolom, aký bol krásný a preco to urobili:
        kostol, ako vyzeral:
        http://www.farnostzlin.cz/?ukaz=67_historie&IdMenu=67
        kostol po „rekonstrukcii“ :
        http://www.farnostzlin.cz/?ukaz=81_interier_kostela&IdMenu=81

        dovod rekonstrukcie:
        Interiér kostela

        Současné vybavení a výzdoba kostela je výsledkem úprav interiéru chrámu po roce 1969. Ty probíhaly v duchu liturgických předpisů II. Vatikánského koncilu podle návrhu akademického malíře Františka Peňáze až do osmdesátých let minulého století.

        dalsí príklad z Letohradu:
        http://euportal.parlamentnilisty.cz/Articles/10066-podivejte-se-jak-moderni-pokoncilni-katolici-perverzne-zprznili-a-znasilnili-historicky-kostel-porno-je-in-i-diky-dukovi.aspx

        http://kronika.ecclesia-tv.cz/2013/10/04/kostel-sv-michaela-ve-st-meste/
        http://kronika.ecclesia-tv.cz/2013/04/06/liturgicke-reformy-ceskobudejovicke-katedraly/

        Ruky by som tým barbarom dolámal!

        Chcete ma este presvedcit, ze za to koncil a jeho „slávné“ dokumenty nemozu?
        Kto za to moze?
        Len pozrite na tie „plody“ koncilu:
        http://euportal.parlamentnilisty.cz/Articles/11369-podivejte-se-jake-prasarny-se-deji-v-katolickych-kostelech-neuverite-vlastnim-ocim-polonahe-zeny-a-bikiny-na-msi.aspx
        http://euportal.parlamentnilisty.cz/Articles/10530-podivejte-se-jake-prasarny-se-deji-v-katolickych-kostelech-neuverite-vlastnim-ocim.aspx
        http://www.tenenteportela.rs.gov.br/site2/index.php/galeria-de-fotos/missa-crioula-20-de-setembro-iii-acampamento-farroupilha
        http://traditioninaction.org/RevolutionPhotos/A486-Rome.htm
        http://traditioninaction.org/RevolutionPhotos/A448-Macumba.htm

        Pán Ducák, aj ja pozrám Magnifikat, pozrite, teda co som tam pozeral:

        http://www.orol.tv/videos/slobodomurari-prednaska/

        pozrite to od: 35:23

        dokument: ČO SME STRATILI

        Preco sv. páter Pio nechcel ziadnú novú omsu alebo novoty a hned ziadal výnimku?
        Preco na kardinála Bacciho vykríkol, ked mu doniesol papier na výnimku, ze pre vsecko na svete, rýchle ukoncite ten koncil?
        Preco povedal, ked mu hovorili o nových konstitúciach a kdeakých koncilových novotách, ze to je rozkladný nezmysel?

        Ked mu hovorili aj o novotách pre rád tak ostro reagoval, ze sv. Frantisek nespozná svoje deti, dalej hovorili, ze pátre, ved sú to predsa mladý ludia, a on, ze vyzente ich. Majú sa drzat tak, ako to sv. Frantisek zanechal.

        Bozie zákony a ucenie Jezisa Krista sú platníé pre vsetky veky, doby, casy, sú univerzálné, platili vtedy, pltia teraz a budú platit stále, nemozu sa prisposobovat dobe a cloveku!
        Alebo Boh sa má prisposobit cloveku?
        Co je clovek, ze vsetko sa musí okolo neho krútit?

        To sa mi nepáci, ze v pokoncilovej cirkvi sa vsetko sústreduje na cloveka, co chce clovek, jeho práva a práva…
        Kde je Boh?
        Pápez Benedikt XVI to vystihol velmi presne, ked vyslovil, ze Boha sme zosadili z oltára a postavili nan cloveka a on to chce zmenit, chcel ale nepodarilo sa mu to.
        S pápezom Francis sa znova clovek postavil na oltár a zábava
        znova pokracuje.

        Ale Boh ocistí cirkev a navráti ju znovu na správnú cestu z ktorej sa odklonila koncilom.
        Ale to bude, az sa skoncí duchovný trest, uvalený Bohom na cirkev. Za nedoveru pápezov k Panne Márii a nesplnení jej ziadosti, sa tiez platí.

      • Michal Kretschmer píše:

        Ad Karol Durčák: Nehodlám vyvracet všechny Vaše omyly. Snad jen ohledně židů. Nauka církve je v tom jasná jak píše sv. Tomáš v II-II q. 10 a. 8 co.: „Musí se říci, že jsou někteří z nevěřících, kteří nikdy nepřijali víry, jako pohané a Židé A takoví nikterak nemají býti nuceni k víře, aby uvěřili, neboť věřiti patří vůle. Mají však býti nuceni od věřících, jestliže je k tomu možnost, aby víře nepřekáželi, buď rouháním nebo špatným přemlouváním nebo též otevřeným pronásledováním.“ Docházelo-li někdy na straně katolíků k opačnému jednání, je to jistě politováníhodné, neboť dalším učením církve je, že víra je svobodným úkonem. Jenom tak může být záslužná pro nebe.

      • Michal Kretschmer píše:

        Pane Dučáku, omlouvám se za zkomolení Vašeho jména; zřejmě jsem si ho špatně zapamatoval.

        Chtěl jsem uvést, že násilné nucení židů či pohanů k víře církev nikdy neschvalovala a pokud k němu došlo, je to tak, jako poukazovat např. na pedofily či sodomity mezi kněžími.

      • Pan Contras píše:

        Pane Dučáku, učení DH je rozuměno tak, že stát nesmí bránit s výjimkou porušování čistě naturalistického řádu žádné sektě získávat přívržence a rozkládat jej, tedy, že stát se nesmí otevřeně a jednoznačně hlásit ke katolicismu, ergo král, prezident či třeba doktor, učitel nebo otec rodiny nesmí jednoznačně bránit svým podřízeným v apostazi a naslouchání či šíření bludů.

        Po státu je požadováno, aby byl nábožensky neutrálně, neboli naturalistický a to i tam, kde je katolíků většina. Nejde zde o toleranci a praktické hledání mírového soužití mezi občany, ale o princip liberalismu, který je zvrhlý ve své podstatě.

        Církev toto mnohokrát odsoudila, stejně jako odsoudila tvrzení, že existuje přirozené právo zastávat bludy (Lev XIII. Libertas )

        Že je svoboda slova, tisku a svědomí dílem, zednářstva je zřejmě zejména z encylkliky Mirari vos Řehoře XVI. z roku 1832 http://www.vendee.cz/texty/mirari_vos.html

        O zednářstvu se v DH nemluví, ale o jeho ideu naturalismu, subjektivismu a svobody svědomí zde jde.

        Proto loupeživá synoda Vatikánská učí, že tato svobody přísluší i tomu, kdo neplní povinnost hledat pravdu a přidržet se jí (DH 2).

    • Karol Dučák píše:

      Neviem, komu adresoval pán Jaroslav Klecanda otázku: „Co by jste dělali, kdyby Církev dala tridentskou liturgii zpátky jako hlavní?“ Za seba môžem povedať toľko: v súčasnosti je omša Pavla VI. hlavná a tridentská omša je mimoriadna forma slávenia liturgie. Ak by sa toto poradie vymenilo, teda hlavná by bola tridentská omša a omša Pavla VI. by bola mimoriadnou formou, v mojom živote by sa nič nezmenilo. Naďalej by som navštevoval omšu Pavla VI. ako mimoriadnu formu slávenia liturgie. To, že bude omša Pavla VI. niekedy zakázaná, je prakticky nemožné. Odporuje to dvetisícročným tradíciám Rímskokatolíckej cirkvi. Ale ak by sme čisto hypoteticky skúmali takúto absolútne nepravdepodobnú možnosť, že by niektorý pápež zrušil omšu Pavla VI. – čo sa samozrejme nikdy nestane – v tom prípade by som sa hneď v ten istý deň zúčastnil tridentskej omše. V mojom živote je totiž najvyšším princípom slepá poslušnosť pápežovi. Tak, ako to dokazovali jezuiti počas celej existencie svojej rehole. Vždy budem odolávať pokušeniu kritizovať pápeža. To nie je moje poslanie. Ak pápež rozhodne zle, on sa bude zodpovedať pred Pánom za svoje rozhodnutie. Ale ak ja neuposlúchnem pápeža, ja sa budem pred Bohom zodpovedať za neposlušnosť voči zástupcovi Ježiša Krista na zemi.

    • Karol Dučák píše:

      Milý servant, dnes som si konečne prečítal Ottavianiho intervenciu a musel som sa rozosmiať. Priznám sa, že predtým mi nešlo do hlavy, kam chodíte Vy, nino, markus a všetci tí fanatickí odporcovia omše Pavla VI. na ten výraz „protestantizovaná omša“. Viete, zažil som ešte počas svojich školských liet taký prípad. V jednej triede chlapci odpisovali úlohy od jedného vzorného žiaka, takže vždy mali všetci rovnaké úlohy. Lenže jedného dňa sa aj ten vzorný žiak pomýlil a napísal úlohu zle. Kamaráti od neho automaticky presne odpísali tú jeho chybu a tak mali všetci chlapci úplne rovnakú chybu. Vtedy učiteľka spoznala klam a zistila, že všetky domáce úlohy majú vlastne len jedného a toho istého autora. Keď som sledoval vyjadrenia Vás, nina, markusa a mnohých iných účastníkov tejto polemiky, mal som neodbytný pocit, že ste všetci odpisovali z jedného zdroja. Keď som si dnes prečítal Ottavianiho intervenciu, hneď som vedel, odkiaľ vietor fúka. Tam sa nachádza výraz „sprotestantizovaný omšový poriadok“. Takže tam chodíte odpisovať domáce úlohy! Mne to pripadá, ako keď sa stretnú dvaja slepí pri katedrále a jeden z nich sa pýta toho druhého: „Je tá katedrála pekná, alebo škaredá?“ Ten druhý odvetí: „Pekná.“ Na to sa ten prvý pýta: „Ako vieš? Videl si ju?“ Nie, ale počul som ľudí hovoriť, že je pekná.“
      Aj my tu hovoríme o omši Pavla VI. podľa toho, čo o nej napísal kardinál Ottaviani, či kardinál Bacci, ale vôbec nehovoríme o tom, čo sme pri rozbore tejto omše zistili my sami. Inakšie Ottavianiho intervencia ma nijako neoslnila. Čítal som veľa kvalitnejších katolíckych dokumentov. Napríklad aj dielo „Slávenie svätej omše“ Mons. Vincenta Malého je kvalitnejší dokument. Ja nechcem znevažovať kardinála Ottavianiho, ale hádam nie sme natoľko retardovaní, že by boli odkázaní používať jeho mozog namiesto vlastného(?!) Takže poďme si už konečne my sami urobiť rozbor tejto omše, aby sme vždy nehovorili o holubovi na streche, ktorý, ako vieme, uletel…
      Bude to však úmorná drina, takže to budem dávkovať po častiach. A aj tak to nebude kompletný rozbor, pretože na to je potrebná samostatná knižná publikácia. Teda zatiaľ len niektoré postrehy.
      Postavenie kňaza. V tridentskej omši stojí čelom k oltáru, v omši Pavla VI. čelom k ľudu. Už som aspoň 150-krát čítal, že takýto postoj je prejavom protestantizmu. Lenže aká bola prax v prvotnej Cirkvi? Kňaz nemohol byť obrátený k oltáru, pretože nijaké oltáre nejestvovali. Prvé pevné oltáre sa objavili až niekoľko storočí po vzniku Katolíckej cirkvi. Dovtedy jestvoval len mensa Domini (stôl Pána). Ak teda niekto o sebe prehlasuje, že je tradicionalista, pretože sa hlási k tradíciám Tridentského koncilu, ja rovnako hrdo o sebe prehlasujem, že sa hlásim k tradíciám, starším o 1500 rokov od Tridentského koncilu, teda k tradíciám ranokresťanskej Cirkvi. Toto je prvá kapitola, po ktorej sa musím na chvíľu odmlčať. Som totiž stále zamestnaný človek, ktorý nemôže donekonečna vysedávať pri obrazovke počítača, ale v prvom rade si musí prácou svojich rúk zarábať na každodenný chlieb.

      • servant píše:

        Ad Dučák (slepo poslušný pápeža):

        K rozdělení na tzv. řádnou a mimořádnou formu se nebudu vůbec vyjadřovat, protože to je v dějinách liturgiky naprosto ojedinělý precedens a jednodušeji řečeno nesmysl. Sám papež Ratzinger připouštěl, že časem nejspíš bude zase jen jeden ritus – tj. jeho vysněná hybridní mše jak o ní snil už jako mladý poradce kardinála Fringse na té nepovedené II. vatikánské synodě.

        Je-li nejvyšším principem vašeho života „slepá poslušnost papeži“, tak vás dost lituji, protože to odporuje tomu, co učili teologové napříč věky, jak konali světci a jak nás učí příklad Písma sv.

        Sv. Tomáš Akvinský: „Avšak proti je, co se praví Skut. 5: „Boha třeba více poslouchat než lidi.“ Ale rozkazy představených jsou mnohdy proti Bohu. Tedy nemá se ve všem poslouchat představených.“ (Summa Theologiae, IIa IIae, ot. 104, čl. 5)

        Teolog Juan kardinál De Torquemada OP († 1468) výslovně tuto pasáž z Bible vztahoval k povinnosti vzdorovat svévolnému papeži.

        „Ačkoliv to z okolností jasně vyplývá, že se papež může občas mýlit a nařizovat věci, které se nesmí učinit, že jej nemáme být prostě poslušní ve všem, neukazuje to, že nesmí být uposlechnut všemi, když jsou jeho příkazy dobré. Abychom věděli, v jakých případech se má poslouchat a v jakých ne, je to řečeno ve Skutcích apoštolů: ‘Boha třeba více poslouchat než lidi.‘; proto, kdyby papež nařizoval cokoliv proti Písmu svatému, nebo článkům víry, nebo pravdě ohledně svátostí, nebo proti příkazům přirozeného neboli Božího práva, neměl by se uposlechnout, ale měl by být v takových příkazech odmítnut.“ (Summa de Ecclesia)

        Dále namátkou:

        Velký komentátor Písma sv. Cornelius a Lapide († 1637) napsal následující:

        „Představení mohou být ve vší pokoře a lásce káráni svými podřízenými, aby byla hájena pravda: to je základ (Galatským 2, 11), o nějž sv. Augustin, sv. Cyprián, sv. Řehoř, sv. Tomáš a mnozí další, kteří jsou citováni, opírají svůj názor. Zcela jednoznačně učí, že sv. Petr, ačkoliv byl v autoritě představeným sv. Pavla, jím byl pokárán. Sv. Řehoř správně tvrdí, že „Petr zůstal zticha, aby jakožto první v hierarchii apoštolů, byl stejně tak prvním v pokoře.“ Sv. Augustin píše: „Tím, že ukázal, že představení připouštějí, že mohou být vytýkáni svými podřízenými, dal sv. Petr příštím generacím příklad svatosti pozoruhodnější, než ten, který dal sv. Pavel, ačkoliv druhý zmíněný nicméně ukázal, že je možné, aby podřízení měli odvahu vzdorovat svým představeným beze strachu, když ve vší lásce mluví na obranu pravdy.“ (Komentář ke Gal. II, 11.)

        Mohl bych v příkladech pokračovat dál, ale nemá to smysl. Vy pořád budete mlet jako kolovrátek o slepé poslušnosti papeži. Jenže vy se budete zodpovídat nejen za neposlušnost vůči papeži, pokud byla neoprávněná. Vy se budete zodpovídat i z toho, že jste v případě, že se papež mýlí (a takových případů máme v dějinách nespočet), uposlechl jako tupá ovce bez rozumu, který vám ovšem Pán Bůh dal, abyste jej používal.

        Ad Ottavianiho intervence: Je smutné, že takový „odborník“, co nám tu všem káže, teprve dnes četl základní dokument k problematice, o níž mluvíme, tj. tuto intervenci. Mně je vcelku jedno, co napsal Mons. Vincent Malý, byť to může být přínosné, ale za to mi není jedno, co papeži předložil s vážnou obavou kardinál Ottaviani, tj. ve své době vysoce respektovaná osoba a vynikající hlava Svatého officia (tj. toho, co je dnes již jen slabým odvarem původního a jmenuje se Kongregace pro nauku Víry). K tomu proč a v čem je NOM protestantizovaný jsem vám poslal odkaz na článek, který jste buď nečetl a nebo ano a opět (již poněkolikáté) „hrajete mrtvého brouka“ a nereagujete. A to prostě proto, že na to nemáte. Přesně to, co je v intervenci i to, co je v tom článku, na nějž jsem vám poslal odkaz, tak přesně to jsem v té „katedrále“ viděl a zděsil jsem se.

        Co se týče vašich tzv. „rozborů“, tak to nejsou žádné rozbory, ale pár vět, pár slátanin páté přes deváté, jak jsme vám již jednou řekl. Operujete tradicí prvotní Církve, v pořádku. Akorát, že to máte trochu popletené s tím, jak funguje Tradice. Takže doporučuji si přečíst toto: http://rexcz.blogspot.cz/2012/08/pravy-pojem-tradice-1997.html, pokud to budete schopen vstřebat. Třeba pak pochopíte víc. Ono v prvotní Církvi si taky věřící třeba donášeli vlastní „hostie“. Vy už si asi dnes nenosíte na NOM vlastní chléb, aby vám jej kněz proměnil na Tělo Páně? Nebo ano? Čili vaše argumentace je zase „hodinky, holinky, vsjo ravnó, obojí se natahuje“..

        Vy se odmlčíte, neboť jste si prostě naběhl, a nemáte na to, abyste konzistentně a věcně argumentoval. Ani já nemám čas psát podrobné odpovědi na vaše výplody – radši volný čas mimo svou práci věnuji rodině a věcem, které budou prospěšné ostatním – ale dívat se donekonečna na to, jak tu „oslňujte“ prostě nejde. Věřím, že i to málo, co sem dám, bude bohatě stačit na to, aby bylo vidět, jak plácáte. A popravdě přiznávám, čtu ty vaše „traktáty“ ve veliké rychlosti a letmo, protože opravdu nemám čas na to se v nich plácat.

        Takže, jděte se, prosím pekně, dovzdělat, neurážejte tu diskutující, i když jsou třeba mladicky zbytečně horliví, a udělejte nám tu radost, že tu aspoň chvíli vydržíte „netrolovat“.

        Jinak nic ve zlém. Pax Christi.

      • Markus píše:

        Pán Ducák, trochu by som Vám to upresnil, odkial mám informácie o sprotestantizovaní bugniniho omse.
        Neviem, ci poznáte meno Jean Guitton. http://gloria.tv/?media=517492
        Bol to dôverný priatel Montiniho alias Paul VI.
        Jean Guitton:
        Pavel VI. trval na tom, že Církvi vnutí novou liturgii, vycházející z protestantských principů. Novinář Jean Guitton, blízký přítel a důvěrník papeže Pavla VI., potvrdil, že si papež zprotestantizování katolické liturgie výslovně přál. V rozhlasovém interview v roce 1990 poznamenal: „Úmyslem Pavla VI. ve vztahu ke mši bylo reformovat katolickou liturgii takovým způsobem, aby se co nejvíce přiblížila liturgii protestantské – pozoruhodné je, že to Pavel VI. učinil proto, aby se co nejvíce připodobnila protestantské Večeři Páně… Pavel VI. měl ekumenický úmysl odstranit, nebo alespoň upravit či oslabit to, co bylo, v tradičním slova smyslu, příliš katolické, a, opakuji, přiblížit katolickou mši bohoslužbě kalvínské…“ Pavel VI. přál zcela nové orientaci koncilu, zvláště pak novotě ekumenismu, neusilujícího o obrácení nekatolíků, ale jen o jakousi vzájemnou konvergenci. Proto koncilový dekret o ekumenismu mezi protestanty vzbudil takové nadšení. Luteránský účastník koncilu v pozici pozorovatele Robert McAffee Brown, „pastor“, hájící rozvod a kontrolu porodnosti, tuto novou orientaci bezvýhradně přivítal. Ve své knize Ekumenická revoluce z roku 1967 píše: „Dokument jasně dokládá, jak je tento postoj novátorský. Nehovoří se v něm již více o schismaticích a hereticích, ale o odloučených bratrech. Již se zde nesetkáme s požadavkem na pokorný návrat disidentů do Církve, jež sama žádného pokání nevyžaduje; namísto toho je zde požadováno doznání vin na obou stranách rozkolu, jež si musí v pokorné vzájemnosti vycházet vstříc. Protestanti již nejsou odmítáni coby sekty, naopak je jim přiznána jistá míra „církevní reality“, jíž lze nalézt uvnitř jejich společenství“. Co je ještě horší, dva ústřední papežské dokumenty 20. století, v nichž se pojednává o ekumenismu, totiž encyklika Pia XI. z roku 1926 Mortalium animos a dokument Pia XII. z roku 1949 Instrukce k ekumenickému hnutí, nebyly v koncilovém dokumentu vůbec zmíněny.
        http://www.catholicapologetics.info/modernproblems/modernism/jeamodernism.htm

        Cardinal Alfons Stickler also wrote that the, „French philosopher Jean Guitton [said] that
        Pope Paul VI revealed to him that it was his [Pope Paul VI’s] intention to assimilate as
        much as possible of the new Catholic liturgy to Protestant worship.“

        (The Attractiveness of the Tridentine Mass, Alfons Cardinal Stickler, Latin Mass Magazine, Summer 1995.)

        THE NEW MASS VS. THE TRADITIONAL MASS:
        http://onetruecatholicfaith.com/Roman-Catholic-Articles.php?id=51&category=Vatican%20II%20Apostasy&title=The+Invalid+New+Mass+(Novus+Ordo+Missae)

        Pozrite sa na kalvínský kostol:
        http://eklezija.org/cesky/
        a porovnajte to s katolíckými kostolmi:

        http://www.skyscrapercity.com/showthread.php?t=1438550&page=2&langid=5
        nový „katolícký“ pokoncilový kostol:
        http://www.blog.alan-aubry.com/2011/09/05/eglise-heremence-beton-architecture-moderne-walter-forderer/

        Avšak náhľad na dnešnú Katolícku cirkev vyznieva od druhej polovice 20. storočia úplne odlišne, ako kedykoľvek predtým. Tento status je nový a zvláštny tak pre veriaceho, ako aj pre neveriaceho človeka. Po II. Vatikánskom koncile môžeme v Katolíckej cirkvi pozorovať nové javy, ktoré sú laickému oku ukryté, a ani v samotnej Cirkvi sa o nich nehovorí. Fakt je ten, že v Cirkev sa rozčesla na dve frakcie. Prvá je menšia a málo početná; sú to rôzne skupiny označujúce sa za tradicionalistov, ktorí sa „rigidne“ snažia dodržiavať cirkevnú prax, ktorá panovala v Cirkvi do roku 1962, kedy začal zasadať II. Vatikánsky koncil. Druhá skupina je oficiálna cirkevná línia, ktorá sa reformovala, ale do takej miery, že reformou sa do značnej miery vzdialila pôvodnej podobe a učeniu Cirkvi. Ecclesia semper reformanda – reformácia je podmienkou, nie zlom trvania Cirkvi. Reformácia, ktorá sa v Cirkvi v šesťdesiatych rokoch minulého storočia odohrala, bola skôr revolúciou, kedy Cirkev nanovo definovala svoje bytie.

        Katolícka cirkev sa vždy vedela brániť a účinne čeliť útokom vyvíjaným proti nej, pretože sa jednalo o útoky z vonku. Cirkev bola vnútorne zomknutá a jednotná a prestála všetky spoločenské kataklizmy. Pred viac než štyridsiatimi rokmi však prišiel útok z vnútra, ktorý otriasol jej samotnými základmi. Tento útok, ktorý mal rôzne podoby vyvrcholil v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, kedy sa Katolícka cirkev rozhodla zmieriť s nekresťanským svetom, s ktorým stáročia bojovala. Rezignovala na to, že iba Ona je nositeľkou pravdy. Pripustila, že pravda sa nachádza aj v iných náboženstvách a sekulárnych inštitúciách. Pripustila, že celkom normálne a bez ujmy sa dá existovať v sekulárnych spoločnostiach, ba dokonca sama tomuto stavu prispôsobila svoju filozofiu, teológiu, kult, liturgiu, formáciu duchovenstva a prakticky všetky oblasti náboženského života. Tieto zmeny sa udiali na II. vatikánskom koncile, odkiaľ Cirkev vyšla v úplne odlišnom stave, ako pred ním fungovala. Sám ako katolík som si už pomerne v mladom veku všimol, že to čo sa deje v Cirkvi teraz nekorešponduje s tým, čím bola charakteristická takmer dvetisíc rokov. Začína sa hovoriť o Novej cirkvi, ako novej náboženskej skutočnosti, ktorá má s tou predkoncilovou veľmi odlišné pohľady na základné veci tohto sveta a celkového bytia.

    • Karol Dučák píše:

      Milý servant, dlhujem Vám ospravedlnenie. Naozaj v poslednej dobe reagujem podráždene, neadekvátne, ale skúste ma pochopiť. Spomínali ste nina. Minule zase napísal: „Ježiš nikomu nedal do krajnosti slobodu, naopak Ježiš na všetkých uložil povinnosť prijať vieru.“
      Je to presný opak toho, čo hlásal Ježiš Kristus. Ježiš predsa povedal: „Ale kto ma zaprie pred ľuďmi, toho aj ja zapriem pred svojím Otcom v nebi.“ (Mt 10, 33)
      Ak by bol Ježiš Kristus povedal: „Nikto ma nesmie zaprieť!“, musel by som dať za pravdu ninovi. Lenže Ježiš dal každému človekovi, všetkým 7 miliardám súčasníkov, ako aj ďalším miliardám príslušníkov minulých aj budúcich generácií možnosť zaprieť ho, pravda s tým, že za to každý jeden človek ponesie následky. Lenže taký zatvrdilý klamár ako je nino, Vás bude donekonečna ohlupovať svojou demagógiou. A ja už nemám trpezlivosť vyvracať zatvrdilým klamárom ich lži. Máte pravdu, budem sa musieť zbaviť závislosti. Ani nie tak na internete, ako na úsilí obhajovať pravdu pred zatvrdilými klamármi.
      Chcel som urobiť rozbor Ottavianiho intervencie, pretože aj tento dokument má svoje nedostatky. Napríklad Ottaviani uvádza: „Vynecháva sa vzývanie tretej Božskej osoby („Veni, Sanctificator – Príď, Posvätiteľ“), aby zostúpila na obetné dary…“
      V tomto prípade kardinál Ottaviani evidentne urobil nadprácu. Celá omša sa totiž začína a končí s Najsvätejšou Trojicou. Na začiatku omše kňaz hovorí: „V mene Otca i Syna i Svätého Ducha.“ Potom je tam vyznanie viery, ktorým znovu vyznávame dogmu o Najsvätejšej Trojici, no pri obetovaní ako keby sme zrazu zapochybovali o Duchu Svätom, tak sa pre istotu poistíme a spomenieme ho ešte raz. Vyzerá to ako nedôvera voči Svätému Duchu. Veď nielen obetovanie, ale celú svätú omšu považujeme za dielo Najsvätejšej Trojice! Tak prečo to musíme opakovať za každou druhou vetou?
      Chcel som urobiť komplexný rozbor omše Pavla VI. a poukázať, na aké tradície táto omša nadväzuje. Ale vo vlastnom záujme by som Vás mal poslúchnuť a naozaj sa „odstrihnúť“ od tejto polemiky, lebo už nemám trpezlivosť polemizovať s notorickými klamármi.

      • servant píše:

        Pane Dučáku,

        omluvu nedlužíte mně, ale ostatním diskutujícím, především ninovi. Nicméně, pokud svou první větu myslíte vážně, a já věřím, že ano, pak si nesmírně cením toho, že jste ji vyslovil. Můžeme se lišit v názorech, dokonce můžeme být přesvědčeni o tom, že to, co osobně zastáváme, nejlépe odpovídá Pravdě, ale v žádném případě to není omluvou proto, abychom se k ostatním chovali nekřesťansky, tj. bez lásky (nikoliv však té rozplizlé a bezbřehé). Nemám rád „divoké“ obhajoby, ale sám se jich někdy dopouštím a pak lituji. Jedno je jisté, přehnanou horlivost nám Pán nejspíš odpustí, pýchu nám ale neodpustí, i kdybychom byli sebepravověrnější. Čili i já se omlouvám za ironii, kterou jsem místy použil.

        Věc druhá. Neříkal bych o nikom ze zde diskutujících, že je lhář. Pravda a její uchopení je začasté mnohém složitější, než se jeví, tím spíš jedná-li se o závažná teologická témata. Ono pokud bychom se podívali na TLM, také třeba zjistíme, že problém už je v Bugniniho reformě z roku 1955, ale neznamená to, že TLM 1962 je špatně, natožpak neplatná. V každém případě je povinností každého z nás se vzdělávat ve Víře. Nikdo tady přece neříká, že nemáte v ničem pravdu. A stejně jako se může mýlit papež, mohl se jistě v něčem mýlit i třeba kardinál Ottaviani.

        Vyšetříte-li čas, přečtěte si články, na něž jsem vám poslal odkazy. Nemusí vás nutně přesvědčit, ale možná vás donutí některé otázky (si) klást i jinak nebo nahlížet problém i z jiného úhlu.

      • Ottavianiho intervence, J. V. Polc píše:

        J. V. Polc: Posvátná liturgie.. Četl jsem ji kdysi a domnívám se, že tam uvádí… msgre Ottaviani intervenci nakonec „nehrotil“ a uznal argumenty sv. otce.Takže neustále „šermovat“ touto intervencí není zas tak ze strany tradicionalistů O. K.
        Jinak: vzývání Ducha Svatého je v současném řádném ritu vyjádřeno otevřeně:

        Sešli rosu svého Ducha také na tyto dary a posvěť je, ať se nám stanou…..

        To jen pravoslavní nám snad vyčítají(vyčítali?), že nemáme epiklézi.

        Pax

        Jan

      • MichalD píše:

        ad Jan: ještě by se k tomu mělo dodat, že tou „rosou“ se nahrazuje Římský kánon, čehož vhodnost a přípustnost je otázka sama pro sebe, zejména pokud se toho kněz dopouští v neděli (viz Všeobecné pokyny k římskému misálu 2002).

      • servant píše:

        A kolik,ze mu bylo let? A co by asi rekl dnesni praxi?

      • MichalD píše:

        ad Jan: ještě pár otázek: máte nějaký zdroj pro podporu tvrzení, že „msgre Ottaviani uznal argumenty sv. otce“? A vůbec, jaké argumenty to byly (pokud tím nemyslíte odpověď Kongregace pro nauku víry, že intervence je „emocionální“)? Nebo to bylo tak, že Pavel VI. jednoduše nový misál prosadil, aniž se ohlížel na mínění kard. Ottavianiho (podobně, jako se neohlížel na hlasování synodálních biskupů z r. 1967)?

      • Re: MichalD píše:

        Je dle mého mínění pravda, že by se mělo posílit používání „První eucharistické modlitby“ (což je v podstatě Římský kánon).

        A osobně bych byl také proto, aby nebyl zkracován výčet světců.

        ….tvé svaté apoštoly a mučedníky Petra a Pavla, Ondřeje, (Jakuba, Jana, Tomáše, Jakuba, Filipa, Bartoloměje, Matouše, Šimona a Tadeáše, Lína, Kléta, Klementa, Sixta, Kornélia, Cypriána Vavřince, Chryzogona, Jana a Pavla, Kosmu a Damiána)….

        Neměly by tam snad být v praxi ty závorky. Liturgii to neprotáhne o mnoho, ale proč např. nevzývat sv. Kosmu a Damiána, lékaře?

        Pax

        Jan

      • MichalD píše:

        Jane, v tomto s Vámi souhlasím.

  14. Michal Kretschmer píše:

    Chtěl bych zaměřit pozornost diskutujících od tématu chování Pia XII za druhé světové války, které pan dr. Radomír Malý hájí. Nemám na to vyhraněný názor; pohybujeme se v oblasti, co by se stalo, kdyby … Předpokládejme, že má pravdu, ale jeden aspekt jeho života nestačí k důkazu jeho heroických ctností.

    Mně na Piu XII vadí, že se přiklonil k moderní demokracii nebo aspoň ve svých projevech nepreferoval monarchii.

    Nevím, kolik procent biskupů, kteří se zúčastnili II. vat. koncilu bylo jmenováno Piem XII; předpokládám s ohledem na to, že byl papežem od roku 1939 do roku 1958, že to bude významná většina. Vzhledem k neblahému průběhu a hlasování biskupů na koncilu se domnívám, že Pius XII měl být ve své personální politice bdělejší a opatrnější.

    Encyklika Divino afflante spiritu nepředstavuje sice rozchod s dokumenty předchozích papežů, ale obávám se, že měla negativní vliv na biblická studia a uvolnila přístup liberálním pojetím.

    Další otázkou je, zda reforma Pia X týkající se obřadů svatého týdne (roku 1951 a 1955), na jejichž přípravě se podílel i nechvalně známý Annibale Bugnini, nebyla už jakousi předzvěstí Novus ordo Pavla VI.

    • Karol Dučák píše:

      Pán Kretschmer, ja sa ospravedlňujem Vám. Moja reakcia bola podráždená a neadekvátna. Úroveň niektorých príspevkov je taká aká je, navyše niektoré moje príspevky do tejto polemiky miznú, takže niekedy reagujem tak ako by som za normálnych okolností nereagoval. Ak môžete, prepáčte.

    • nino píše:

      myslim, ze uz za Pia XII. boli katolici na svete tak pohlteni modernizmom, a asimilovani a zmiesani s neveriacimi, ze viac menej sa nemal Rim na nich velky vplyv (uz Pius X. si stazoval, ze vo svojom zapase je sam), Pius XII. niektore veci brzdil, niektore mu utekali a vzdal sa vplyvu na ne, alebo aspon bojovneho pokusu zvratit ich (a rozhodne nikdy nezasiel az tak daleko, aby opat zacal hlasat oddelenie veriacich od nevercov v plnom rozsahu). Tiez si nemyslim, ze je potrebne jeho svatorecenie, napriek tomu, ze za mnohe veci si ho vazim, a myslim, ze urobil vela i pre obete vojny.
      Ale myslim si, celkovo, ze papezi by len vynimocne mali byt vyhlasovani za svatych, a to vacsinou ti, co zili svato, dbali svojho uradu a rozprasili nejake ohrozujuce herezy, ci im vyhlasili nezmieritelny boj. Nesuhlasim s modernym ponatim svatoreceni (pochybujem vobec o ich platnsti), kde ma byt pomaly kazdy druhy papez svatoreceny

    • Karol Dučák píše:

      Pán Contras, toto je posledný pokus racionálne Vám čosi objasniť. Pokiaľ aj tento pokus zlyhá pre deficit IQ, toto už nebude môj problém. Deklarácia DIGNITATIS HUMANAE bola iniciovaná absolútne legitímnou požiadavkou definovať vzťah Katolíckej cirkvi k spoločnosti a nekatolíkom. Pred takouto požiadavkou stála Katolícka cirkev od samého začiatku. Už zakladateľ našej Cirkvi, Ježiš Kristus, musel definovať tento vzťah. Keď sa ho pýtali, či slobodno platiť daň cisárovi, Ježiš odpovedal: „Dávajte cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie.“ (Mt 22, 17); (Lk 20, 25)
      Týmto dal Ježiš jasne najavo, že Katolícka cirkev má rešpektovať svetskú moc a dištancovať sa od podielu na nej. Žiaľ Bohu, predstavitelia Katolíckej cirkvi neraz podľahli pokušeniu podieľať sa na svetskej moci a toto malo pre Cirkev vždy len zhubné následky. Je len samozrejme, že ani štát ani Katolícka cirkev nesmie použiť násilie proti šíreniu apostázie či bludu. Dokonca ani v rodine nie. Násilie plodí len nové násilie. To, že Cirkev blud vždy nekompromisne a verejne kritizovala, je v úplnom poriadku. Akonáhle však znásilňovala svedomie jedinca, vždy sa dopúšťala ťažkých previnení voči Bohu. Ježiš to nikdy nerobil. Apoštolom okrem iného povedal: „A keby vás niekto neprijal, ani vaše slová nevypočul, z takého domu alebo aj mesta odíďte a straste si prach z nôh.“ (Mt 10, 14) Ježiš nepovedal: „Ak by vás niekto neprijal, vráťte sa tam s mečom a zabráňte mu šíriť vlastné myšlienky“. Také niečo Ježiš nikdy nepovedal. Neprikazoval potláčať blud, ale dištancovať sa od neho. V podobenstve o kúkoli Ježiš hovorí: „Podobné je kráľovstvo nebeské človeku, ktorý zasial dobré semeno na svojom poli. Ale keď ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, nasial kúkoľ medzi pšenicu a odišiel. Keď siatina vyrástla a vyklasila sa, ukázal sa aj kúkoľ. Sluhovia prišli k hospodárovi a povedali mu: ,Pane, či si ty nezasial dobré semeno na svojom poli? Kde sa teda vzal kúkoľ?´ Odpovedal im: ,Človek nepriateľ to urobil.´ Opýtali sa sluhovia: ,Či teda chceš, aby sme ho šli povytŕhať?´ On odpovedal: ,Nie! Aby ste pri vytrhávaní kúkoľa nevytrhali s ním nejako aj pšenicu. Nechajte, nech oboje rastie spolu až do žatvy, a keď príde žatva, poviem žencom: Povyberajte najprv kúkoľ a zviažte ho do viazaníc na spálenie, ale pšenicu mi zhromaždite do stodoly.´ (Evanjelium podľa Matúša 13, 24 – 30)
      Ježiš neprikazoval násilím brániť kúkoľu šíriť sa medzi pšenicou, neprikazoval násilím brániť šíreniu apostázy či bludu. Každému ponechal až do krajnosti voľnosť konania. Toto nemá so slobodomurárstvom nič spoločné a ja odmietam Vaše kamufláže, pan Contras! Boh Otec dal od samého počiatku inteligentným bytostiam rozum a slobodnú vôľu. Dal slobodu anjelom, ľuďom, dokonca aj Satanovi ponechal slobodu konania.
      Pan Contras, píšete o apostázii v rodine. Čisto teoreticky. Ja však môžem o tomto probléme hovoriť na základe praktických skúseností. Máme to v okruhu blízkeho príbuzenstva. Mladý človek, vychovaný v katolíckom duchu, dokonca bývalý miništrant, v dospelosti zanevrel na Katolícku cirkev a šíri v rodine apostáziu. Čo by ste poradili rodičom tohto človeka, pan Contras? Myslíte, že by malo zmysel násilím brániť šíreniu apostázie v tejto rodine? Ja som presvedčený, že by to bolo kontraproduktívne. Možno sa modliť – a za toho človeka sa jeho príbuzní modlia -, možno mu dobromyseľne dohovárať a upozorňovať ho na jeho chybné názory – a toto sa takisto deje -, no v nijakom prípade nemožno násilím meniť jeho myslenie. Je to silný, zdravý mladý človek, ktorý si nedá vziať svoje presvedčenie. Násilie totiž vždy vyvoláva nové násilie. Ak niekomu násilím vnútite katolícku vieru, verte tomu, že takýto človek znenávidí Katolícku cirkev ešte viac ako predtým. Ak ste toto nepochopili, nič ste nepochopili. Ja vám však nebudem donekonečna vyvracať Vaše názory. Táto diskusia k ničomu nevedie. Kto nevie pochopiť malú násobilku, nemožno mu vysvetľovať limity, derivácie a integrály. Takže sa lúčim s touto diskusiou a každému prajem sladké lebedenie v nevedomosti.

      • nino píše:

        je to len moj pocit, alebo aj ostatni maju pocit, ze nechapete Vy uplne logicke argumenty druhych tu v diskusii. A tiez sa nesvedci moc o Vas akasi snaha sa vyvysovat nad ostatnych tuna (a mam pocit, ze i nicim nepodlozena). No ale, to je Vasa vec.
        ,,Týmto dal Ježiš jasne najavo, že Katolícka cirkev má rešpektovať svetskú moc a dištancovať sa od podielu na nej.“- nie, to je len Vas, a dost nekatolicky vyklad. Ten vyrok znamena jedine potvrdenie respektu voci Bohu, i autorite v ludskej spolocnosti (ta je dnes prave napadana hlavne privrzencami koncilu).
        ,,Je len samozrejme, že ani štát ani Katolícka cirkev nesmie použiť násilie proti šíreniu apostázie či bludu.“- nie, ale stat ma povinnost, ak v nom maju moc katolici, obmedzovat zakonne prozelytizmus a klast mu prekazky a tym hlavne chranit jednoduchsich a chudobnejsich pred sektami.
        Co sa tyka psenice a kukola, ak sa nemylim, podobenstvo vysvetluje, preco Boh docasu tieto veci dopusta, nie ze mi ich mame dopustat.
        Jezis nikomu nedal do krajnosti slobodu, naopak Jezis na vsetkych ulozil povinnost prijat vieru. Ti co zneuziju slobodnu volu, aby ju odmietli, ti sa prehresuju, a samozrejme na to nemaju pravo.

  15. Michal Kretschmer píše:

    Snad jen na závěr: Mám za to, že Pius XII nesplňuje podmínky pro blahořečení, i když samozřejmě ne tou měrou jako jeho nástupci.

    • Jiří píše:

      Slyšet od „integralisty“, že Pius XII nesplňuje podmínky pro blahořečení je mírně řečeno překvapující. Navíc, co jsme my, abychom se s takovou jistotou vyjadřovali, zvláště když …

      http://www.radiovaticana.cz/clanek.php4?id=19133

      • nino píše:

        ma pravdu clanok, ze ked uz svatoreceni maju byt Jan XXIII., Wojtyla, Pavol VI., mozno niekedy Obama, Mandela, tak uz naozaj moze byt ktokolvek.
        No, ale naozaj, papez Pius XII. zil v dobe velkym zmien, mnohe veci nebolo este vidiet tak jasne, ako vidime mi, mnohe ano, urobil chyby, urobil vela dobreho.
        Ale nesuhlasim s modernym myslenim- papez by mal byt len vynimocne svatoreceny, a najlepsie taky, ktoreho meno sa spaja so znicenim nejakej herezy, pripadne jej potlacenim, ci vyhlasenim ostreho boja hereze. Sem-tam aj nejaky iny, ale len vynimocne.
        Preto tiez nie som velkym stupencom svatorecenia Pia XII.

    • Karol Dučák píše:

      Markus, preletel som Váš obsiahly elaborát, ale, verte mi, mám o Vás strach. Keď čítam Vaše riadky, mám pocit, že ich píšete 5 minút pred infarktom. Je v nich toľko nevyvážených emócií, že som sa rozhodol definitívne ukončiť polemiku s Vami, lebo mi tu nedajbože skolabujete a ja si budem robiť výčitky svedomia, že som prispel k Vášmu nešťastiu. Táto polemika Vám predsa nestojí zato, aby ste si v predvianočnom čase uhnal nejakú vážnu zdravotnú komplikáciu. Pozrite, deklarácia DIGNITATIS HUMANAE nie je dogma. Ak by niektorý z nás spochybňoval napríklad dogmu o nepoškvrnenom počatí Panny Márie, alebo dogmu o Najsvätejšej Trojici, či ktorúkoľvek inú katolícku dogmu, to by bolo niečo iné. Lenže v tom sa my dvaja určite zhodneme a katolícke dogmy svorne vyznávame. Čo sa týka deklarácie DIGNITATIS HUMANAE, ja budem stále tvrdiť, že patrí k najskvostnejším katolíckym dokumentom, Vy budete tvrdiť presný opak a život beží ďalej.

      • nino píše:

        Pán Dučák, kto povazuje DH za za skvot, tak ten nemoze byt katolikom. Bodka

    • Karol Dučák píše:

      Michal Kretschmer, ešte som sa nestretol s človekom, ktorý by sám sebe protirečil v takom krátkom texte ako Vy. Na jednej strane vyvraciate tvrdenia M. Lobkowicza, že zo strany Katolíckej cirkvi dochádzalo k násiliu voči nekatolíkom, potom pripúšťate, že „Docházelo-li někdy na straně katolíků k opačnému jednání, je to jistě politováníhodné…“ Tak aké je vlastne resumé Vášho kratučkého textu: dochádzalo, alebo nedochádzalo k násiliu voči inovercom?!
      Mimochodom, sme na tom rovnako. Ani ja nechcem vyvracať všetky Vaše omyly. A ešte niečo. Nevolám sa Durčák, ale Dučák. Ja tiež nepíšem, že sa voláte Krákora, ale píšem, že sa voláte Kretschmer. Tak buďte tak veľmi láskavý a naučte sa poriadne písať. Vopred veľmi pekne ďakujem.

  16. Jiří píše:

    Při rozboru zdejších příspěvků docházím k názoru, že nejen j svatost Benedikt XVI, který, jak uvádí G. Amorth ví, co se dělo a snažil se tomu v rámci možností zabránit, ví to i papež František. Zcela mi to potvrdilo, že je na „správné straně barikády“, nebo jak by řekl sv. Ignác z Loyoly, pod správným praporem.
    Rozmýšlel jsem o eventuální homosexualistické lobby a zednářské lóži. Homosexualismus je následkem nezřízené hrozné vášně. Co ale táhne duchovní i „katolické“(?) laiky do „slobodomurárstva“. Je to nesmysl. Vzdělaný kněz musí vědět, že je to zakázané a naprosto natvrdo. Řečičkami o humanitě jej neobalamutí, přinese mu to akorát stálé výčitky svědomí. Navíc riskuje kanonický postih ze strany nadřízených. A hlavně – rozpad jeho duchovní činnosti. Pokud se to provalí, věřící od něj budou utíkat (řekněme názorně – kdo by se např. dnes zpovídal u jednoho bývalého nejmenovaného pražského ex-dominikána..:-( (lóže „Most“).

    Když papež mluvil o světácké církvi a jindy o „Cíkvi chudých“, je to jasné odmítnutí právě všech různých tajných, nabobských či dokonce gnostických spolků.

    Ačkoli opravdu nemusím propagandu časopisu Rex! (aneb jak se nám lefebriáni odklání od „Tradice“ tím, že následují msgre Fellaye:-))), byl jsem upozorněn na jednu perlu (převzatou odjinud).

    http://rexcz.blogspot.cz/2013/01/jak-se-knez-stane-zednarem-2013.html
    (detailní plán, postavený na míru „světácké církvi)

    (Pax-Jan a další prominou, že jsem v diskusích citoval Getsemany a teď zase tohle:)

    Srovnejme se kroky papeže Františka:

    1.Jako jediný papež žádal 2x zasvětit svůj pontifikát Naší Paní z Fatimy

    2. Zasvětil Vatikán sv. Michaelu Archandělu
    http://res.claritatis.cz/zpravy/vatikan/papez-frantisek-archandel-muze-vyhnat-satana-z-vatikanu/6461

    3. Jde proti světáctví, kariérismu v Církvi a za Církev chudých
    http://www.radiovaticana.cz/clanek.php4?id=17993
    (a samozřejmě vícekrát)

    4. Odmítá skrytou lobby
    http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/236307-papez-frantisek-nemam-pravo-soudit-homosexualy/

    „Lobby je nepřijatelná, ať už je homosexuální, politická nebo zednářská,“

    Takže zbývá nést svatého otce na modlitbách. Především Svatého Růžence.<BR.

    Také přeji Vánoce nezkalené „duchem světa“

    • Pan Contras píše:

      Inženýre, inženýre.

    • nino píše:

      vy este pretahujete silvester?
      To asi myslite tak, ze papez ponadava na tych, co stale o tych potratoch rozpravaju, potom si okruh vo vatikane uvedomi, ze prestrelil, na druhy den povie, ze ucenie o potratoch je dolezite.
      Snad niekoho tym oklamete? Hej, pripravili mu kazen o svetackej cirkvi, aby ohradili kritiku konzervativcov, nasledne sa ukazalo, ze sam buduje svetacku cirkev, ktoru chce zmenit na charitativno-psychologicku organizaciu.
      Tych Bergogliovych skandalov bolo tolko, ze sa mi to ani nechce hladat na nete, kto chce, vie.
      Len pozor, aby sa nas Boh nespytal raz:,,Co si robil vtedy, ked Bergoglio poslapaval Moju Cirkev?“
      Potom nam mnohym nepomoze sa schovavat za to, ze sme to mysleli dobre…

  17. Karol Dučák píše:

    Jiří, konečne zavial svieži vietor v tejto diskusii. Ďakujem

  18. Karol Dučák píše:

    Pius XII. sa vyznamenal aj ako plodný autor početných encyklík a iných cirkevných dokumentov, v ktorých nebojácne rozoberal často chúlostivé teologické otázky. Vo svojej encyklike Mystici Corporis Christi sa zaoberá problematikou spásy nekatolíkov, ktorú pred ním riešili už viacerí jeho predchodcovia.
    Problematikou spásy nekatolíkov sa zaoberal už apoštol Pavol, ktorý hlásal, že do neba sa môžu dostať aj pohania. V Liste Rimanom píše: „A keď pohania, ktorí nemajú zákon, od prírody robia, čo zákon požaduje, hoci taký zákon nemajú, sami sebe sú zákonom. Tým ukazujú, že majú požiadavky zákona vpísané vo svojich srdciach, čo im dosvedčuje zároveň aj ich svedomie, aj ich myšlienky, ktoré sa navzájom obviňujú alebo i bránia; v deň, keď Boh bude podľa môjho evanjelia skrze Krista Ježiša súdiť, čo je skryté v ľuďoch.“ (Rim 2, 14-16) Podľa toho teda aj pohania, ktorí nie vlastnou vinou nepoznali evanjelium, môžu byť spasení, ak úprimným srdcom hľadajú Boha.
    Situácia v Kristovej cirkvi sa však čoskoro začala komplikovať vznikom siekt, ktoré rozbíjali jednotu kresťanov. Predstavitelia Cirkvi museli reagovať a upozorniť kresťanov, ktorí opúšťali Katolícku cirkev, na to, že týmto krokom vystavujú svoju dušu smrteľnému nebezpečenstvu, pretože opúšťajú Kristovu cirkev, ktoré je jedinou spoľahlivou zárukou spásy. V 3. storočí vydal sv. Cyprián, biskup v Kartágu, spis O jednote Katolíckej cirkvi, v ktorom vyslovil zásadu: Mimo cirkvi niet spásy! (Porov.: Ondruš, R. SJ. Blízki Bohu i ľuďom. Životopisy svätých. Na Slovensku prvé vydanie. Bratislava: Tatran, 1991. ISBN 80-222-0277-0, s. 503)
    Zásada „Mimo cirkvi niet spásy!“ jednoznačne platila pre tých, ktorí neomylne spoznali, že Katolícku cirkev založil Ježiš Kristus ako potrebnú na spásu duše a napriek tomu odmietali do nej vstúpiť, alebo v nej zotrvať, ak už boli jej členmi. Najväčší myslitelia Katolíckej cirkvi a aj najväčšie osobnosti medzi pápežmi si však veľmi dobre uvedomovali, že táto zásada nemôže platiť pre tých, ktorí nie vlastnou vinou nepoznali katolícku vieru. Boh chce spasiť všetkých ľudí, ako o tom píše apoštol Pavol: „Toto je dobré a milé pred Bohom naším Spasiteľom, ktorý chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu. Lebo jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi – človek Ježiš Kristus, ktorý vydal seba samého ako výkupné za všetkých, ako svedectvo v pravom čase.“ (1 Tim 2, 3-5)
    Preto sa najväčší katolícki myslitelia snažili vyrovnať sa s problémom spásy nekatolíkov, ktorí nie vlastnou vinou nespoznali pravú katolícku vieru. Ako uvádza Bučko, už sv. Irenej v období patristiky tvrdil, že Boh sa zjavuje skrze svojho Syna všetkým, ktorým chce, kedy chce a ako chce. Pápež Klement XI. zašiel ešte ďalej a v roku 1713 odmietol názor, že Boh neudeľuje svoju milosť aj mimo Cirkvi. (Porov.: Bučko, L.: Na ceste k oslobodeniu. Základy misiológie. Nitra: Spoločnosť Božieho slova, 2003. ISBN 80-85223-34-1, s. 398)
    Podobné stanoviská máme doložené aj v iných prameňoch a zdrojoch. V jednom z nich sa uvádza: „Princíp ,mimo cirkvi niet spásy´ mal pôvodne povahu výstrahy kresťanov, ktorí síce patrili Cirkvi, poznali ju, a predsa zamýšľali opustiť ju. V tejto súvislosti znamená, že opúšťajúci Cirkev strácajú spásu. Až neskôr sa rozšíril na všetkých, ktorí de facto nepatria do rímsko-katolíckej cirkvi. S rigoróznymi formuláciami sa stretávame predovšetkým v bule pápeža Bonifáca VIII. Unam sanctam (1302)… a v dekréte Florentského koncilu pre jakobitov (1442)… Treba ich chápať na pozadí vtedajšej mentality. Vychádzalo sa z predpokladu, že evanjelium sa ohlasuje už po celom svete. Ak niekto teda nepatrí do katolíckej cirkvi, tak iba vlastnou vinou. Po objave nových svetadielov a kultúr Cirkev roku 1713 konštatovala, že i mimo nej je možná spása… Pius IX. vyhlásil, že Boh neodopiera svoju milosť tým, ktorí žijú podľa svedomia, ale bez vlastnej viny nepoznajú Kristovu cirkev, plnia však Božiu vôľu, tak ako ju spoznávajú…“ (Viem, komu som uveril, II. vydanie. Z nemeckého originálu preložil A. H. Mateje, Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 1990. ISBN 80-7118-004-1, s. 270)
    Pápež Pius IX. sa k tejto problematike viackrát verejne vyjadril. Vo „svojom príhovore Singulari quidam v roku 1854 bez okolkov vysvetľuje, že veta ,mimo Cirkvi niet spásy´ je formálnou pravdou viery, dodáva ale, že z tejto axiómy sú vyňatí tí, ktorí pravú Cirkev nepoznajú a nikto nemôže určiť hranice tejto ich nevedomosti.“ (Schumacher, J.: AUSSERHALB DER KIRCHE KEIN HEIL? [online]. [cit. 05.08. 2013]. Dostupné na internete: , s. 3)
    Pápež sa doslova vyjadril: „Viera nás zaväzuje, aby sme verili, že nikto nemôže byť spasený mimo apoštolskú Cirkev rímsku, ktorá je jedinou spásnou archou, mimo ktorej musí zahynúť každý, kto sa v nej nenachádza. Napriek tomu však treba s rovnakou istotou vyznávať, že tí, ktorí žijú v neprekonateľnej nevedomosti pravej viery, nemajú žiadnu vinu tohto druhu pred očami Pána.“ (citované podľa: Schumacher, J.: AUSSERHALB DER KIRCHE KEIN HEIL? [online]. [cit. 05.08. 2013]. Dostupné na internete: , s. 3-4)
    Ten istý pápež vo svojej encyklike Quanto conficiamur moerore, ktorá bola namierená proti indiferentizmu, označil v roku 1863 názor, že ľudia, ktorí žijú v omyle a mimo Katolíckej cirkvi, môžu dosiahnuť večný život, za závažný omyl, dodáva ale, že pre ľudí, ktorí trpia neprekonateľným nedostatkom poznania Katolíckej cirkvi, je predsa len možné omilostenie aj mimo Katolíckej cirkvi. (Porov.: Pius IX., encyklika Quanto conficiamur maerore, 10. augusta 1863.[online]. [cit. 05.08. 2013]. Dostupné na internete:
    )
    Veľký pápež Pius XII. nasledujúcom storočí tieto myšlienky prehĺbil vo svojej encyklike Mystici Corporis Christi. V nej pápež okrem iného píše: „Predovšetkým napodobňujeme rozsiahlosť lásky Kristovej. Jediná je veru Kristova Nevesta, totiž Cirkev. Avšak láska veľkého nebeského Ženícha siaha tak ďaleko, že nikoho nevylučuje, miluje vo svojej Neveste celé ľudstvo. Lebo preto vylial náš Vykupiteľ svoju krv, aby získal na kríži všetkých ľudí Bohu, i keď sú medzi nimi rozdiely v národnosti a rase a aby ich spojil v jednom Tele. Žiada teda pravá láska k Cirkvi, aby sme nielen boli v tomto Tele údom jeden druhého, a starali sa o seba navzájom (Porov. Rim XII, 5; I Kor XII, 25), a ak sa oslavuje jeden úd, majú sa radovať, ak trpí, cítiť s ním sústrasť (Porov. I Kor XII, 26), ale, aby sme iných ľudí, ktorí dosiaľ nie sú s nami spojení v Tele Cirkvi, uznávali za bratov Kristových podľa tela, ktorí sú zároveň s nami povolaní k tej istej večnej sláve. Ale, bohužiaľ zvlášť dnes je dosť ľudí, ktorí pyšne velebia nepriateľstvo, nenávisť a podozrievavú nepriazeň ako niečo, čo mocne stupňuje ľudskú česť a ľudskú silu. My však s bolesťou, vidiac zhubné následky týchto názorov, nasledujeme svojho mierumilovného Kráľa, ktorý nás učil, aby sme milovali nielen tých, ktorí pochádzajú z iného národa a inej krvi (Porov. Lk X, 33-37), ale aby sme dokonale milovali aj nepriateľov (Porov. Lk VI, 27-35; Mt V, 44-48). Súc preniknutí povznášajúcou a blaživou myšlienkou Apoštola národov, spievajme s ním, aká je šírka a dĺžka i výška a hĺbka (Porov. Ef III, 18) lásky Kristovej, ktorú nedokážu zoslabiť ani rozdiely kmeňa a mravov, ani poškodiť nesmierne spusty vôd a oceánov, a napokon ani zničiť vojny, vedené či už pre spravodlivé nebo nespravodlivé príčiny.“ (Pápež Pius XII., encyklika Mystici Corporis Christi, 29. júna 1943.[online]. [cit. 05.08. 2013]. Dostupné na internete:
    )
    To isté v princípe hlása aj Druhý vatikánsky koncil. Vo vieroučnej konštitúcii Lumen gentium o Cirkvi to jasne deklaruje: „Preto by sa nemohli spasiť ľudia, čo by nechceli vstúpiť do Katolíckej cirkvi, alebo by v nej nechceli vytrvať napriek tomu, že dobre vedia, že ju založil Ježiš Kristus ako potrebnú (na spasenie).“ (DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, konštitúcia „LUMEN GENTIUM o náboženskej slobode, 14)
    No na inom mieste tej istej konštitúcie sa píše: „Boh však nie je ďaleko ani od ostatných, čo v tieňoch a obrazoch hľadajú neznámeho Boha, veď On dáva všetkým život, dýchanie a všetko (porov. Sk 17, 25-28). A Spasiteľ chce všetkých ľudí spasiť. (porov. 1 Tim 2, 4). Lebo tí, čo bez vlastnej viny nepoznajú Kristovo evanjelium a jeho Cirkev, ale hľadajú Boha úprimným srdcom a usilujú sa pod účinkom milosti plniť jeho vôľu, ktorú poznávajú z hlasu svedomia, môžu dosiahnuť večnú spásu. Božia Prozreteľnosť neodopiera prostriedky potrebné na spasenie ani tým, čo bez vlastnej viny ešte neprišli k jasnému poznaniu Boha a snažia sa, nie bez Božej milosti, správne žiť.“ (DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, konštitúcia „LUMEN GENTIUM o náboženskej slobode, 16)

    • Michal Kretschmer píše:

      Souhlas. Nepřekonatelná neznalost opravdu sama o sobě nevylučuje ze spásy. To platí v principu; konkrétní případy často nejsme schopni posoudit; je jen jasné, že ti, kdo nikdy neslyšeli o Kristově zvěsti, nemohli ji poznat, což byl např. případ Indiánů před objevením Ameriky.

      Ohledně nauky o církvi je třeba vyvažovat mezi různými pojetími jako jsou mytické tělo Kristovo, viditelná hierarchicky uspořádaná společnost, Boží lid. Pius XII to ve své encyklice ukazuje. Reagoval tak myslím na situaci jeho doby, kdy bylo třeba ukázat ono neviditelné působení Ducha svatého v církvi. Dnes se hodně hovoří o božím lidu a opomíjí se ona „juridická“ stránka církve.

      Ještě dotaz: Kde se Pius XII v encyklice Mystici corporis Christi explicitně zabývá možností spásy nekatolíků? Pouhý odkaz na Kristovu spásnou vůli vůči všem a jeho oběť za hříchy všech tu otázku neřeší.

      • :) píše:

        Odpůrci uvádí od Pia XII. z Mystici corporis Christi toto: „Všechny je a každého zvláště zveme nevýslovnou láskou, aby povolujíce nutkání milosti Boží, ochotně a rádi se snažili vymaniti se z tohoto stavu, v němž nemohou míti jistoty o své vlastní věčné spáse; vždyť, ačkoli jakousi neuvědomělou touhou a přáním jsou v jakémsi vztahu k mystickému Tělu Vykupitelovu, tož přece nedostává se jim tolika a tak důležitých nadpřirozených darů a pomůcek, které jsou jedině v katolické Církvi.“

        Zde se pak řekne, že Pius XII. možnost spásy pro nekatolíky minimálně připouští. Celé to ale vzniklo chybným překladem do mnoha jazyků (úmysl?), včetně tohoto překladu českého. Inkriminovaná věta v originále zní: „… ab eo statu se eripere studeant, in quo de sempiterna cuiusque propria salute securi esse non possunt“ Slovo securi je třeba přeložit v obvyklém významu „zabezpečit, zajistit, získat“. Věta tak říká nikoliv, že nemohou mít jistotou o své vlastní spáse, ale že si nemohou vlastní spásu ve svém stavu zajistit. Pokud bychom navíc přijali význam v českém překladě výše, je věta nesmyslná, neboť jistotu o své vlastní spáse dle výroku tridentského koncilu nemůže mít bez zvláštního Božího zjevení nikdo, ani katolík.

        Jinak implicitní víra ke spáse nestačí, viz sv. Tomáš Akvinský, De Veritate, q. 14, a. XI (např. zde latinsky i anglicky http://dhspriory.org/thomas/QDdeVer14.htm ). Kdyby některý z těch Indiánů před objevením Ameriky žil skutečně podle, co byl svým rozumem schopen poznat jako pravdivé (přirozený zákon), tak by se mu zjevení potřebného ke spáse dostalo, ať už v podobě misionáře nebo soukromě od Boha, což se třeba také někdy stalo, akorát o tom nevíme.

      • Michal Kretschmer píše:

        Děkuji za upozornění na vadu v překladu.

        I v Theologické summě píše (II-II q. 2 a. 5 ad 1): „Ale přece to člověk může s pomocí milosti. A kterýmkoli lidem Bůh tu pomoc dává, dává ji z milosrdenství; a těm, jimž jí nedává, nedává jí ze spravedlnosti, z trestu za předcházející hřích, alespoň za hřích dědičný.“ – následuje odkaz na sv. Augustina.

        Pius IX se ale v alokuci Singular quadam a v encyklice Quanto conficiamur moerore vyjadřuje jinak. Pokud je uváděný překlad správný (neověřoval jsem sin to), pak bych jemu dával přednost před názory i tak významných učitelů církve jako je sv. Augustin a sv. Tomáš Aq.

  19. Karol Dučák píše:

    Chcel by som vysvetliť zlyhanie techniky v prípade odkazov. Ja si vždy príspevok najprv napíšem v počítači a potom ho celý prenášam. Doposiaľ s tým neboli problémy, až teraz som s prekvapením zistil, že sa odkazy preniesli nekompletne, hoci v mojom počítači kompletné sú. Dopĺňam teda dodatočne. Dokument „Schumacher, J.: AUSSERHALB DER KIRCHE KEIN HEIL?“ je na: http://www.theologie-heute.de/Extra_ecclesiam1.pdf
    Encyklika Quanto conficiamur moerore je na: http://www.oocities.org/ar/magisterio_iglesia/pio_9/quanto_conficiamur.html
    Ide o španielsky preklad, keďže som nemal k dispozícii originál.
    V prípade encykliky Mystici Corporis Christi som použil český preklad, ktorý je na: http://www.vendee.cz/texty/myst_c_c.html
    V encyklike Mystici Corporis Christi pápež Pius XII. naozaj explicitne neuvádza, že je možná spása aj mimo Katolíckej cirkvi. V tom má Michal Kretschmer nepochybne pravdu. Pius XII. nešiel až tak ďaleko ako napríklad Pius IX., ktorý to jednoznačne deklaroval. Pius XII. však jednoznačne uvádza, že všetci ľudia sú povolaní k spáse. Doslova píše: „Žiada teda pravá láska k Cirkvi, aby sme nielen boli v tomto Tele údom jeden druhého, a starali sa o seba navzájom (Porov. Rim XII, 5; I Kor XII, 25), a ak sa oslavuje jeden úd, majú sa radovať, ak trpí, cítiť s ním sústrasť (Porov. I Kor XII, 26), ale, aby sme iných ľudí, ktorí dosiaľ nie sú s nami spojení v Tele Cirkvi, uznávali za bratov Kristových podľa tela, ktorí sú zároveň s nami povolaní k tej istej večnej sláve.“
    Ak je český preklad správny, je tu jednoznačne formované, že všetci ľudia sú v Kristovom tele povolaní k večnej sláve. Ale keďže večná sláva je to isté čo spása, všetci ľudia na svete sú podľa tejto encykliky povolaní k spáse. Nie všetci budú spasení, lenže – ako správne uvádza :) -, ani všetci katolíci nemajú záruku spásy.

  20. MichalD píše:

    Vážený pane Dučáku, po delší době jsem našel čas a sílu si projít Vaše traktáty a chtěl bych Vás poprosit, jestli byste si nemohl dát trochu pauzu a v ušetřeném čase si třeba znovu svoje příspěvky přečíst a popřemýšlet nad tím, jak se zde prezentujete. S odpuštěním musím říct, že se mi způsob Vaší argumentace už zajídá, protože:

    1) Vaše komentáře obsahují příliš mnoho „vaty“, která se často probíraného tématu týká jen vzdáleně, nebo přímo odvádí někam úplně jinam. Prosím, šetřte ostatní diskutující, prokousat se tímto balastem a hledat, jestli tam není něco k věci, je opravdu úmorné.

    2) Neustále máte potřebu urážet a ponižovat své oponenty (byť i jen potenciální), na druhé straně věnujete neúměrně mnoho prostoru předvádění své fundovanosti.

    3) Vaše komentáře se často opírají o chybné logické postupy, chybnou interpretaci napsaného textu (na to jste byl opakovaně upozorňován, mj. i šéfredaktorem), obsahují argumentační klamy (netvrdím že vědomé) a věcné chyby.

    Samozřejmě se každému (mne nevyjímaje) může stát, že tu a tam se dopustí některého výše uvedeného prohřešku, ve vašich příspěvcích se však opakovaně mixuje téměř všechno toto dohromady a je otázkou (i na cenzora), kde je hranice, kdy se tento koktejl stává už nestravitelným (i s ohledem na jeho kvantitu). Je očividné, že diskutujících s dostatečně silnými nervy a trpělivostí, ochotných s Vámi polemizovat, zde už mnoho nezbývá. Pokud si namlouváte, že důvodem je Vaše argumentační převaha, klamete sám sebe. To by ještě nebylo úplně to nejhorší, větší problém vidím v tom, že takto „osiřelé“ příspěvky bez reakce mohou mnohé čtenáře uvést v omyl (což je opět otázka i pro cenzora).

Zanechat odpověď

Vyplňte detaily níže nebo klikněte na ikonu pro přihlášení:

Logo WordPress.com

Komentujete pomocí vašeho WordPress.com účtu. Odhlásit /  Změnit )

Twitter picture

Komentujete pomocí vašeho Twitter účtu. Odhlásit /  Změnit )

Facebook photo

Komentujete pomocí vašeho Facebook účtu. Odhlásit /  Změnit )

Připojování k %s

%d blogerům se to líbí: