Krize církve: Trapné setkání

Kardinál Duka se před Vánoci setkal se zástupci členů Organizace islámských zemí. Tato organizace sdružuje velvyslance reprezentující u nás islámské země.

Na stránkách pražské arcidiecéze se mimo jiné praví: „Velvyslanci při setkání ocenili ochotu pražského arcibiskupa k dialogu se světem islámu a vyjádřili, že cítí jisté znepokojení na šířením islamofobie v Evropě. Papežský nuncius, arcibiskup Giuseppe Leanza, který je doyenem celého diplomatického sboru, připomněl, že rozptýlení podobných obav napomůže vhodná informovanost o skutečné podstatě islámu, a to již mezi školní mládeží.“

Věru přál bych si, aby školní mládež byla podrobně a pravdivě informována o podstatě islámu. Lživého náboženství, které založil psychicky nevyrovnaný pouštní lupič a masový vrah. Které otevřeně ospravedlňuje podmaňování, olupování, zotročování a vyvražďování všech jinak věřících, což všechno jeho zakladatel a „prorok“ praktikoval pravidelně, s nadšením a v míře větší než malé (což kupodivu některým obhájcům islámu nebrání v absurdních tvrzeních, že výzvy k násilí v koránu jsou myšleny obrazně).

Přál bych si, aby nám kardinál a nuncius vysvětlili, jak se mohou zúčastnit přátelského setkání se spolkem velvyslanců, v němž zasedají i zástupci států brutálně pronásledujících křesťany. A pokud už pociťují obskurní potřebu tam přijít, proč se nedokáží patřičně důrazně zmínit o osudu tamních křesťanů, pronásledovaných a vražděných? O křesťanských ženách v islámských zemích každoročně po tisících unášených, znásilňovaných a nucených k přijetí muslimské víry a „sňatku“ s muslimem? O vypalovaných a na mešity přestavovaných kostelech?

Jak mohou mlčet o výše zmíněném a přitom s vážnou tváří poslouchat stížnosti nad tzv. „šířením islamofobie v Evropě?“ Aniž by se zmínili třeba o zacházení s křesťany v Egyptě a Saudské Arábii? To se ani trochu nestydí?

Jak mohou mluvit bez uzardění o tradičních hodnotách, jako je rodina, ve spojení s islámem? Jak jsou tyto hodnoty v islámských zemích ctěny v případu výše zmíněných žen? Pro nás katolíky manželství představuje svátost, nerozlučný svazek muže a ženy, do nějž oba musejí vstoupit dobrovolně. Muslimové z těchto základních vlastností manželství a rodiny respektují jen jedinou. Ano, je to právě ta, která je v západním světě velice ohrožena a kterou stojí za to bránit, ale pokud jste křesťankou v Pákistánu, Afghánistánu, Súdánu či Íránu, tak vás ujišťuji, že to je ta poslední, o kterou byste se báli.

Ignác Pospíšil

Vyšlo i na stránkách autorova blogu, kde lze příspěvek podpořit kliknutím…

156 reakcí na Krize církve: Trapné setkání

  1. Tomáš Beran napsal:

    Autorem zprávy na arciwebu je pan P. Roule.

    a) http://youtu.be/5YDDj_qdIIA
    b) roule@apha.cz

  2. Jaroslav napsal:

    Bohu díky za tento potřebný příspěvek. Je to hanba nás všech, že mlčky přehlížíme genocidu křesťanů v arabském a celém muslimském světě.

    • topajík napsal:

      Netuším, koho myslíte pod pojmem „nás všech“. To by se dalo potom říkat i to, že je hanbou „nás všech“, že se po celé ČR neslouží tradiční ritus, že se v ČR dělají vraždy nenarozených dětí atd…. Masově se nedá uvažovat, je to zavádějící. /viz doba socialismu/ ;-)

  3. ivka napsal:

    Arciduka se účastnil ještě jiné trapné sešlosti: ekumenického setkání u starokatolíků na Nový rok.
    Jestli jste to viděli na ČT 2? Mě bylo doce trapně.

    • topajík napsal:

      To nevím, to jsem asi neviděl, ale někde na YouTube jsem slyšel zvukový záznam z jeho „kárání oveček“, nebo spíš „bičování oveček“. Pan arci“pastýř“ ovšem „opomenul“, že 80% kritiky mělo být právě tomu pánovi, na kterého se každý den kouká do zrcadla při česání a holení…

      Škoda, že si ten záznam přesně nepamatuji, ale určitě se to tam někde mezi výsledky najde http://www.youtube.com/results?search_query=mons+duka&oq=mons+duka

  4. Jakub Albert napsal:

    Opravte si prosím několik překlepů: porobně = podrobně, porok = prorok, zdůrazně

    Mohamed přemohl národy zbraněmi a násilím, nikoli v chudobě, jak je dobře známo z historických spisů. A dal jim lehké příkazy a zákon, který je dokonce proti nauce pohanských filozofů, neboť vede lidi k přejídání a žádostivosti – a k těmto dvěma věcem se lid snadno přiklání. Ani nekázal o věcech obtížných, ale šel k lidem hrubým a krutým, které Bůh pro jejich nesmírné hříchy zanechal v jejich špatném smýšlení. (Girolamo Savonarola)

  5. Michal Kretschmer napsal:

    Dobře a pravdivě napsáno. Jen ten titulek bych volit ostřejší – „trapné“ mi připadá příliš mírné, navrhuji „zrádcovské“.

  6. nino napsal:

    Smutne, myslim, ze kardinal by sa mal venovat najma tomu, aby skolske deti poznali svoje vlastne nabozenstvo, myslim, ze ten problem, teda neznalost katolickeho nabozenstva medzi mladymi katolikmi by mal byt skorej problem, ktory by mal trapit kardinala.
    A tiez by sa kardinal mal v Europe venovat skor problemu kristianofobie, hlavne namierenej voci katolikom, ktora je na vzostupe, a na rozdiel od akejsi islamofobie jej nikto nevenuje pozornost.

    • nino napsal:

      samozrejme, pre krestansku Europu islam podla mna nepredstavuje taku hrozbu ako vlastny sekularny stat a liberalizmus, a dnes, zial, casto medzi moslimami su mnohe zdravsie postoje, nez medzi Europanmi….

  7. dan napsal:

    Vůdci církve svaté tím dokazují, že jsou ochotni se spojit třeba i s ďáblem, jen aby si uchovali své posty. Nemusí se jim to vyplatit.

    • topajík napsal:

      To teda… „Fuj tajbl vespolek!“

    • Michal Kretschmer napsal:

      Se snahou uchovat si své postavení bych to v tomto případě nespojoval. Rozhodně tím, kdyby se setkání s těmi mohamedány Duka nezúčastnil, by nebyl odvolán jako arcibiskup či kardinál. Je to spíše zcela zcestná snaha o „dialog“ pramenící z interpretace Nostra aetate, kap. 3.

    • Martin Konvička napsal:

      Už se spojili.

  8. Prokop napsal:

    Milujme své nepřátele!

  9. Karol Dučák napsal:

    Bože môj, ľudia, pripadáte mi ako koníky s klapkami n
    a očiach. Dialóg s moslimami nezačal kardinál Duka a nezačal ani II. vatikánskym koncilom. To vie každý, kto čo len trochu študoval dejiny. Sv. František z Assisi už od začiatku svojho pôsobenia túžil po styku s moslimami. V roku 1219, počas piatej križiackej výpravy, sa dostal do Egypta, kde sa sa osobne stretol s hlavným veliteľom nepriateľov, sultánom Malikom-al-Kamilom. Na počudovanie mu sultán dovolil niekoľko dní sa modliť v jeho tábore. Sv.František, ktorý sa bez meča dostal až k sultánovi, bol dokonca ochotný hodiť sa do ohňa, aby dokázal sultánovi, koho Boh je pravý, avšak sultán skúšku odmietol.
    Po svojom návrate do Talianska sv. František revidoval regulu svojho rádu v tom zmysle, že povzbudzoval svojich spolubratov žiť s moslimami v priateľstve a bez polemík. Na druhej strane, keď sultán vojnu vyhral, prekvapil kresťanské vojská miernosťou, ktorú voči nim preukazoval. Viacerí vojenskí vodcovia križiakov boli dokonca presvedčení, že sultán je v tajnosti kresťan. V skutočnosti však bol len dobrým moslimom. Jeho zdvorilý postoj voči sv. Františkovi zodpovedal napríklad chvále zbožných kresťanských mníchov v koráne. Sultán al-Kamil bol synovcom veľkého moslimského bojovníka Saladína, priateľa egyptských kresťanov, ktorý mal veľké porozumenie pre potreby kresťanov. Keď vypukol spor, či sa má určitá lokalita v Káhire využiť pre stavbu mešity alebo kostola, preveril situáciu osobne a rozhodol v prospech kresťanov, hoci si tým pohneval mnohých súvercov. Podobne ako sv. František, aj on riskoval, aby svojim ľuďom ukazoval, čo je správne. Kto chce odsúdiť kardinála Duku, mal by odsúdiť aj sv. Františka z Assisi. Môžeme diskutovať o tom, či dialóg s moslimami, ktorý vedie Katolícka cirkev, je vedený správnym smerom, ale ak niekto a priori odsudzuje tento dialóg, je nepriateľom Ježiša Krista, pretože Kristus zomrel na každého jedného obyvateľa tejto planéty. Kristus jednoznačne vyhlasoval, že máme milovať každého človeka. Či priateľa, alebo nepriateľa. Ak toto chce niekto spochybniť, nemôže sa menovať kresťanom.

    • cinicius napsal:

      Dialog takovéhoto charakteru si odsouzení zaslouží – zdůvodů, které jsem v něm uvedl. Pokud jde o sv. Františka z Assisi – považoval muslimy za chudáky pohany a snažil se je zkonvertovat ke katolicismu, ne s nimi vést dialog dnešního typu…

    • MichalD napsal:

      Přiznám se, že jste mne, pane Dučáku, tímto přirovnáním dost pobavil, hned jsem si představil Jeho Eminenci, jak po vzoru sv. Františka v rámci „dialogu“ chce skočit do ohně, aby dokázal „koho Boh je pravý“ …

      Myslím, že sv. František by neměl být urážen srovnáváním současného intelektuálského dialogování s jeho misijním hrdinstvím.

    • topajík napsal:

      „Klapky na očích“, které brání rušení upřeného pohledu na Magisterium byly, jsou a budou standardní výbavou Kristova učedníka v Církvi Svaté. „Spolča“ a nepřiměřené starosti a vměšování se do bližních zavedla až protestantská (foko a charoušská) arogantní spolča, která deformovali zaprodaní katoličtí kněží.

      Katolík má jen jeden úkol – přivést ctnostným životem ke spáse především sebe a bližní právě jen takovým příkladem. Takto žili všichni předkoncilní světci, kteří byli svatořečení ještě za poctivého svatořečení s přítomností advocata diaboli. Žeby ty ti světci či blahoslavení stovky let žili až TAK špatně? Tak velké hlouposti přece nevěříte ani Vy sám, že ne?

  10. Karol Dučák napsal:

    Znovu opakujem: môžeme sa baviť o kvalite dialógu, nemôžeme dialóg a priori odmietať. Kto mi nerozumie, tomu to jasnejšie nemôžem vysvetliť. Sorry!

    • Petra Bézová napsal:

      Katolíci mají vést především dialog s Bohem, vyprošovat nekatolíkům obrácení a přijetí Ježíše Krista za svého Pána. Protože toto neděláme dostatečně, je zcela marný dialog mezináboženský. Pochybuji, že slovy je možné druhým zprostředkovat vlitou ctnost víry.

    • topajík napsal:

      Pane Dučáku, srovnejte si, prosím, laskavě své výroky s výroky Ježíše Krista z Evangelia, který hovoří jasně o křtu do Jeho jediné Církve Svaté. Pak snad pochopíte, že jste plný protestantského, nekatolického učení. Když nepochopíte, „sorry!“.

    • nino napsal:

      ono, i dialog moze znamenat hrozbu. Ak napr. pristupime na dialog o pravdach viery, dostaneme sa do stavu paralyzy, a namiesto prace, ktoru mame konat, budeme stracat cas recami.
      To moze byt na dialogu zle.
      Potom je zle dialogom hladat Pravdu. My, ak sme presvedceni, ze sme ju nasli, tak nemozeme pristupit na dialog pravdy s omylom, ako rovneho s rovnym.
      Kristus a apostoli mimochodom neviedli dialog, ale ohlasovali evanjelium.

  11. Karol Dučák napsal:

    Pána Ignáca Pospíšila si naozaj vážim pre mnohé jeho odvážne postoje. Som mu za veľa vecí vďačný a ani na chvíľu som na to nezabudol. To však neznamená, že budem nekriticky schvaľovať niektoré pre Katolícku cirkev nebezpečné aktivity, ktoré so skupinou priaznivcov vyvíja.
    Vo svojom živote som pomerne dlho pracoval v zahraničí. Najdlhšie v nemecky hovoriacich krajinách – vyše 10 rokov. Posledné 3 roky pôsobím vo Viedni. Pobyt v cudzine otvára obzory a človek začína mnohé veci vnímať bez šablón a predsudkov.
    Situácia Katolíckej cirkvi v Rakúsku je pomerne zložitá. Existuje tu relatívne silné hnutie kňazov, ktorí vyzývajú svojich veriacich k neposlušnosti voči pápežovi. Sám pán Pospíšil sa pohoršoval nad nečinnosťou rakúskych biskupov voči týmto kňazom. Lenže pýtam sa, o čo je pán Pospíšil lepší ako títo rakúski kňazi. On sám svojím spôsobom výrazne oslabuje autoritu pápeža. Netvrdím, že je to zlý človek alebo kresťan. Snáď len prílišná nekritická horlivosť mu bráni vidieť zlo, ktorému dáva vo svojich aktivitách priestor. Pán Pospíšil vytvoril okolo seba skupinu odporcov II. vatikánskeho koncilu a snaží sa vrátiť Katolícku cirkev pred II. vatikánsky koncil. Ak si do tretice uvedomíme, že na Slovensku vyvíja časť veriacich nátlak na pápeža, aby odvolal svoje odvolanie arcibiskupa Bezáka, vzniká skutočné Kocúrkovo. Chudáčik starý pápež! Čo si má počať? Vlastne, keby to nebolo také tragické, bolo by to komické. Rakúskym kňazom sa zdá byť Katolícka cirkev málo pokroková. Preto tlačia pápeža k nebezpečným reformám, ktoré môžu vážne poškodiť Katolícku cirkev. Naopak, skupinke odporcov II. vatikánskeho koncilu sa pre zmenu zdá byť Katolícka cirkev príliš pokroková. Chceli by ju vrátiť pred II. vatikánsky koncil, alebo najlepšie rovno do stredoveku. A napokon časť slovenských veriacich vyvíja nátlak na pápeža, aby ustúpil ich požiadavkám v kauze arcibiskupa Bezáka. A teraz si predstavme, že by bol pápež donekonečna vydieraný rôznymi nátlakovými skupinami, ktoré by ho tlačili raz dopredu, inokedy dozadu, potom doprava, potom zase doľava, atď. Stal by sa nesvojprávnou hračkou v rukách rôznych nátlakových skupín. Kde a kedy by to skončilo? Katolícka cirkev nie je a ani nemôže byť demokratickou inštitúciou! Známy disident Karel Kryl sa raz vyjadril, že osvietená diktatúra je lepšia ako demokracia. Veľmi múdre slová! A ak majú tieto slová všeobecnú platnosť, určite musia platiť predovšetkým v Katolíckej cirkvi. Táto cirkev je pápežskou cirkvou, po stáročia budovanou na autorite hlavy Katolíckej cirkvi. Pri všetkých chybách pápežov musí v tejto Cirkvi naďalej platiť poslušnosť voči rímskemu biskupovi.
    A propos, dialóg. Natíska sa otázka, prečo vlastne pápež Ján XXIII. tak vehementne presadzoval dialóg Katolíckej cirkvi so svetom. V roku 1962, teda pomerne krátko pred II. vatikánskym koncilom, vypukla Karibská kríza, počas ktorej došlo ku konfrontácii amerického a sovietskeho imperializmu. Obidve imperialistické superveľmoci sveta vystavili ľudstvo hrozbe tretej svetovej vojny, ktorá mohla skončiť nukleárnou katastrofou a ohroziť ľudskú civilizáciu. V tejto situácii pápež Ján XXIII. využil váhu svojej autority a vyzval v mene celého človečenstva J.F. Kennedyho a N. S. Chručšova k nepretržitému vyjednávaniu v záujme odvrátenia nebezpečenstva vojenskej konfrontácie s fatálnymi dôsledkami. Práve pod dojmom týchto udalostí si pápež uvedomil, že tam, kde prestane dialóg ľudí, prichádza na rad dialóg zbraní. Preto pápež neustále zdôrazňoval najvyššiu nutnosť dialógu katolíkov s nekatolíkmi v záujme predchádzania možných zdrojov konfliktov vo svete.
    Mohol by som uviesť akékoľvek argumenty v prospech dialógu so svetom, ktorý vedie Katolícka cirkev. Zaslepení čitatelia v tejto diskusii ich určite všetky zmetú zo stola. Pritom sú hlásené správy o hromadných prestupoch anglikánov do Katolíckej cirkvi. Ešte v minulom roku boli v Kanade dvaja bývalí anglikánski biskupi Peter Wilkinson a Carl Reid spolu s členmi ich kongregácií prijatí do plného spoločenstva Katolíckej cirkvi v súlade s apoštolskou konštitúciou Benedikta XVI. z r. 2009 „Anglicanorum coetibus“, ktorá poskytuje cirkevnú štruktúru pre prestúpených anglikánov. Obrady prijímania do Cirkvi sa konali na mimoriadnych svätých omšiach v hlavnom meste Ottawe a vo Victorii na západnom pobreží Kanady.
    Približne v tej istej dobe v Londýne prestúpila polovica anglikánskej farnosti aj so svojím farárom do Katolíckej cirkvi. Farár to odôvodnil takto: „V Cirkvi Anglicka už vôbec nevieme od jednej synody po druhú, čo treba veriť. To, čo bolo pred 30 rokmi jasné, už jasné nie je.“
    Pritom tento kňaz je zjavne ochotný priniesť aj osobnú obeť za svoje presvedčenie. Svojím prestúpením do Katolíckej cirkvi totiž stráca ročný dôchodok vo výške 14 000 eur, na ktorý by mal od r. 2013 nárok. A táto farnosť nie je výnimkou. Už rok predtým prestúpilo podobne do Katolíckej cirkvi 1000 anglikánov spolu so 60 duchovnými.
    V prvých hodinách roka 2013 prestúpilo do Katolíckej cirkvi jedenásť anglikánskych rehoľníčok z Komunity Panny Márie, jedného z najstarších rehoľných spoločenstiev Anglikánskej cirkvi. So svojou predstavenou opustili konvent, v ktorom ostalo šestnásť anglikánskych rehoľníc a boli prijaté do Personálneho ordinariátu Our Lady of Walsingham, ktorý zriadil Benedikt XVI. pre konvertitov z anglikanizmu.
    Všetky tieto pohyby vyvolávajú predovšetkým chybné kroky Anglikánskej cirkvi, napríklad
    rozhodnutie časti anglikánskej cirkvi, ktorá umožnila vysviacky žien. Medzičasom vznikli pre takýchto bývalých anglikánov personálne ordinariáty vo Veľkej Británii, severnej Amerike a v Austrálii.
    Lenže skupina okolo pána Pospíšila bude naďalej nariekať nad II. vatikánskym koncilom. Nuž, nech narieka. Ja na tomto hrobe nebudem plakať s nimi. Keď si dám všetko dokopy, utvrdzujem sa v presvedčení, že je správne zostať verný súčasnému pápežovi a súčasnej Katolíckej cirkvi v takom stave, v akom je. Nevrazím pápežovi dýku ani do hrude ani do chrbta ani zboku. Kto si vezme takúto zodpovednosť na seba, sám sa bude zodpovedať pred Pánom.

    • Michal Kretschmer napsal:

      Papež není vydíraný ani zleva ani zprava. Když vystoupil Hus, Luther, Kalvín aj., nebyl tehdejsí papež vydíraný. Rozpoznal, že dotyční hlásají bludy a odsoudil je (ať přímo, či prostřednictvím pověřených osob). Jestli dnes to papež neumí nebo nechce a trpí, aby různí heretici (dokonce i většina biskupů v některých jejich konferencích), si říkali, co chtějí a nezasáhne, je to jeho hloupost, slabost, zbabělost, špatně chápaná kolegialita či co, nevím – konkrétně to soudit neumím, ale jistě to není dobře.

      Papežovi je třeba být věrný v dobrém. Jistě víte, že je neomylný jen za určitých podmínek. II. vat. koncil neměl status neomylnosti.

    • Petra Bézová napsal:

      Pane Karole, mýlit se je lidské ale vy to neuznáváte. Papež právě proto že je starý muž, je si vědom chyb, které v životě napáchal. Nekritický obdiv ke všem jeho krokům není dobrý. Situace, která dnes v Církvi je, je zčásti i jeho přičiněním.Že se Církev polarizuje jen potvrzuje fakt, že se střed vychýlil. Uznejte, že každý člověk- i Církev jako celek, která je tvořená lidmi- má právo se splést. Její svatost není v její neomylnosti za všech okolností, ale v její pokoře, s kterou může prosit svého Pána o milosrdenství a nový začátek. Říkat druhým pravdu není vražením dýky do zad. To co zde pan Pospíšil předvádí, vychází z učení předešlých papežů. Z čeho však vychází rakouská Farářská iniciativa? Pan Pospíšil zajisté asi není v ničem vynikající nad rakouské kněze, má však touhu po pravdě a Pravda se zjevuje jen pokorným a hledajícím. Ježíš Kristus je stejný včera i dnes i navěky, když to rakouští kněží nechápou, chyba bude na jejich straně a nemůžou za to tradicionalisté.

    • Lukáš Biskupický napsal:

      Pane Dučáku, nechápu jaký návrat do středověku nebo jaký nátlak na papeže (či dokonce vrážení dýky do zad) máte na mysli. „Chudáčik pápež“, ono se po něm chce, aby chránil poklad víry! Ti všichni starší v minulosti to asi podle Vás to dělat nemuseli, že?

    • nino napsal:

      Co brani biskupom p.Dučák, tych, co odporuju u nas v kauze Bezak, z Cirkvi exkomunikovat?
      Pisete o hrozbe demokracie v Cirkvi, a pritom podporujete 2. vatikansky koncil, ktory je institucionalizovnym liberalizmom a demokraciou.
      Snad nie je zdoraznenie ulohy laikov na ukor knazov demokratizacnym vyvojom? Oslabenie autority, aj papeza, napr. odstranenim tiary, neni i symbolickym zosadenim autority.
      Koncilova ideologia kolegiality je jasnym smerovanim k demokracii.
      Rovnako cely Koncil, bol riadeny verejnou mienkou (teda tou, co vytvorili a prezentovali media), prisposobenia sa verejnej mienke.
      Cize ja vidim rozpor vo vasom postoji, kde sa na jednej strane bojite demokracie, sucastne jej postulaty (napr. koncilove) podporujete. Podobne koncilov idea nabozenskej slobody sposobuje rozvrat i v Cirkvi? Ako ju mozem podporovat?
      Co sa tyka konvertujucich anglikanov, ide o uspech tradicnej predkoncilovej praxe, nie pokonciloveho ekumenizmu. Privrzenci Koncilu umoznenie kolektivnych konverzii anglikanom odsudili ako sabotaz ekumenickeho dialogu.
      Pisete o suvislosti Koncilu s kubanskou krizou- Koncil mal skor suvislost s atmosferou 60. rokov- cize rozsirenie antikoncepcie, volna ,,laska“, promiskuita, drogy, atd. Tato atmosfera zrodila Koncil.
      Cize, nechcem si zobrat na zodpovednost, ze som podporoval Koncil, a tym zradzal papeza, a hlavne papezstvo, oslaboval ho kolegialitou, strhol z hlavy papeza tiaru a urobil ho len prvym medzi rovnymi ako to je u schizmtikov. Nezoberiem si na zodpovednost nicenie knazstva na ukor laikov. Nicenie Cirkvi, ako vidime v Rakusku, koncilovou nabozenskou slobodou, nicenie hierarchiu demokratickym konstruktom Koncilu… Ako by som pred Panom obhajil, ze som toto schvaloval?

    • nino napsal:

      A poslusnost voci papezovi plati, avsak nie, ak nas nuti konat proti viere, ci moralke. Ked to tak jednoducho poviem, poznate snad svatca, co v duchu poslusnosti voci Borgiovcom s nimi smilnil, a neskor bol za to, ako priklad vzornej poslusnosti beatifikovany?
      Tak preco by sme mali s Wojtylom obetovat pohanskym ,,bohom“ v Assisi? To nie je spravne chapana poslusnost.
      Alebo s Pavlom VI. odmietnut Kristom dane ucenie o socialnej vlade Krista?
      Ci s vami spominanym Janom XXIII. hlasat blud otvorenia a otvorenosti Cirkvi a prisposobenia, a protirecit Kristovi, ktory kazal oddelit sa od sveta?

  12. Karol Dučák napsal:

    Drahí priatelia, nechápete ma a zrejme ma ani nikdy nepochopíte, ale dialóg prináša čoraz bohatšie ovocie. Medzi Židmi rastie túžba po znovuobjavovaní Ježiša Nazaretského. Pozrite si, prosím, nasludejúci materiál a hlavne to video v ňom. Je to ozajstný balzam na dušu.
    http://www.magnificat.sk/2013/01/legendarny-rabin-yitzhak-kaduri-mesiasom-je-jezis/

    • Petra Bézová napsal:

      Karol, jste to právě vy kdo ničemu, ale vůbec ničemu nerozumí. To že Židé jsou vůbec schopni po 2000letech najít Mesiáše v Ježíši Kristu nezpůsobil mezináboženský dialog, ale modlitba, hluboká kontepmlace Církve, která vychází z Tradice, kterou Vy znevažujete. Mám židovský kořen po otci a vězte, že bez tradice a jejího bohatství Církev naprosto nemůže intelektuálně konkurovat Židům. Jejich kultura je stará, jejich náboženství zrovna tak a naše mluvení nikoho z nich k víře nepřivede. Ten rabín tam sám říká, že potkal Mesiáše ve snu, že se mu zjevil v modlitbě, ne že ho navštívil papež a udělal mu v tom jasno. Modlitba Církve a tradiční liturgie plná úcty k Bohu má vliv na židovské duše. Věřte mi, je to tak. Byla jsem v neděli na tradiční liturgii a moje duše opět nalezla pokoj, po všem tom, co zažívám v nomácké církvi. NOM liturgie nemá nábožným Židům co nabídnout a ještě se v ní vyskytují nepravdivá konsekrační slova, která nikoho nespasí. Drahý příteli, přejte Židům obrácení a přestaňte bojovat proti tradicionalistům.

    • Karol Dučák napsal:

      Bože môj, Petra Bézová, čo za nezmysly to píšete? Kde ste zaregistrovali, že ja neuznávam Tradíciu?! Ak to tvrdíte, potom asi viete o mne viac, ako ja sám! Klobúk dole! Asi ste nejaká jasnovidka.
      Vy a tá skupinka sektárov, ktorí odmietajú dialóg Katolíckej cirkvi so svetom, opovrhujete príslušníkmi iných cirkví a náboženstiev. Najradšej by ste okolo Katolíckej cirkvi vybudovali čínsky múr a izolovali ju od ostatného sveta. Ako odlišný je Váš postoj od postoja svätého Augustína, ktorý tento svätec vyjadril slovami: „Nenávidím blud, milujem bludára!“
      Pokrytecky sa pohoršujete nad tým, že pápež Ján Pavol II. navštívil mešitu a pobozkal aj korán. Korán som síce nepobozkal, ale mešít som navštívil hneď niekoľko. Po prvý raz, keď som pracoval v Egypte. Firma, v ktorej sme montovali strojno-technologické zariadenie, pre nás usporiadala exkurziu po Káhire, v rámci ktorej sme navštívili 2 najznámejšie mešity. Naposledy som navštívil niekoľko mešít v Izraeli v minulom roku, keď som bol spolu s manželkou na pútnickom zájazde v Svätej zemi. Spolu s nami navštívili tieto mešity aj naši kňazi, medzi nimi jeden opát. A zato sme sa nestali horší katolíci, ako tí, čo len hľadajú chyby na iných. Ostatne, pápežovi Jánovi Pavlovi II. sa zazlievala aj návšteva synagóg v Ríme a v Damašku. No a čo? V Izraeli som v minulom roku navštívil aj synagógu a zato som sa nestal Židom ani židom.
      Tá vaša skupinka odporcov II. vatikánskeho koncilu sa pohoršuje nad ekumenickými bohoslužbami v evanjelických chrámoch. Bol som na jednej takejto bohoslužbe a zato som nestratil ani zrniečko zo svojej katolíckej viery. Pokiaľ Katolícka cirkev prevezme čo len jednu Lutherovu tézu ako dogmu, záväznú pre všetkých katolíkov, potom ja prvý zatrúbim na poplach. V opačnom prípade je to hon s bubnom na zajace .
      Mimochodom, pani Bézová, Ježiš Kristus navštevoval aj pohanov. Apoštoli, títo obmedzení Židia, ktorí si namýšľali, že ak sú príslušníkmi vyvoleného národa, majú na Ježiša monopol, zazlievali Kristovi kontakty s pohanmi. Ježiš sa však nenechal apoštolmi manipulovať. Vedel, že neprišiel na svet len kvôli vyvolenému národu, ale kvôli všetkým ľuďom na celej zemi.
      Mimochodom, ak spomínate Židov, je mi ich veľmi ľúto. Boh ich v Starej Zmluve nazýval „ľudom nepoddajnej šije.“ Takí boli a takí zostali dodnes. Vybudovali štát Izrael, vyzbrojený jadrovými zbraňami a namýšľajú si, že svojím vojenským potenciálom sa zachránia pred hnevom Hospodina. Úbožiaci! Ešte stále nepochopili, že jedinou záchranou tohto ťažko skúšaného národa nie sú jadrové zbrane, nech by ich mal židovský štát hocikoľko, ale jedine hromadná konverzia na katolicizmus. Ale aby som však nebol príliš tvrdý, v tomto národe je, vďaka Bohu, aj veľa konvertitov. Zdá sa, že aj v tomto prípade nádej zomiera posledná.
      Mimochodom, tí, čo odmietali I. vatikánsky koncil, sa volajú starokatolíci. Ako sa budete volať vy, čo odmietate II. vatikánsky koncil?

      • topajík napsal:

        II VK nikomu nepřikázal zničit:
        – latinský ritus (tzv. Tridentská mše či Liturgie všech věků)
        – posvěcené a cenné oltáře
        – cenná liturgická a ministrantská roucha
        – liturgické hudební nástroje zvané varhany
        – latinský jazyk
        Ba naopak – nařídil tyto všechny zachovávat v úctě pro další generace.

        Než příště začnete kdekoli plkat antikatolické pitomosti, laskavě se s dokumenty IIVK nejprve obeznamte. A hlavně s jejich posláním pastoračním, nikoli ustanovujícím. Děkuji.

      • nino napsal:

        P. Dučak, pisete, ze odkial niekto berie, ze neuznavate Tradiciu. No ja myslim, ze ak niekto schvaluje mnohe kontroverzne ciny (ako vy v pripade Wojtylu), tak to s Tradiciou nema nic spolocne. Je snad Assisi nasa Tradicia? Tak mi najdite aspon 20-30 papezov, co sa modlili ako Jan Pavol II. s pohanmi, heretikmi, atd? Urcite to nebude problem…
        ,,Vy a tá skupinka sektárov..“- taka je doba, dnes naozaj autenticky katolicizmus posobi sektarsky, no rad znesiem osobne i nadavky do sektarov, nepredpovedal snad Jezis, ze nam budu pre Neho vseliako zlorecit, a vselico zle o nas hovorit?
        ,,ktorí odmietajú dialóg Katolíckej cirkvi so svetom, opovrhujete príslušníkmi iných cirkví a náboženstiev. Najradšej by ste okolo Katolíckej cirkvi vybudovali čínsky múr a izolovali ju od ostatného sveta. Ako odlišný je Váš postoj od postoja svätého Augustína, ktorý tento svätec vyjadril slovami: „Nenávidím blud, milujem bludára!““- neviem, ako ste dosli k tomu, ze tuna niekto nenavidi bludara? Pomenovat blud znamena nenavist k bludarovi? Podsuvate a este tiez dezinpretujete sv. Augustina, ako akehosi privrzenca liberalnej otvorenosti… Coho sa este dockame? Nejakeho svatca ako podporcu manzelstiev gayov? :)
        ,,Najradšej by ste okolo Katolíckej cirkvi vybudovali čínsky múr a izolovali ju od ostatného sveta.“
        No, na to mam len Kristove slova, aby sme sa oddelili od sveta.
        Ci slova sv. Pavla:
        ,,Neťahajte cudzie jarmo s neveriacimi, lebo čo má spravodlivosť spoločné s neprávosťou? Alebo aké je spoločenstvo svetla s tmou? 15 Aká zhoda medzi Kristom a Beliálom? Alebo aký podiel veriaceho s neveriacim? 16 Aké spojenie medzi chrámom a modlami? A my sme predsa chrám Boha živého, ako povedal Boh: Prebývať budem v nich a prechádzať sa, a budem im Bohom, a oni mi budú ľudom. 17 Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa, hovorí Pán; nečistého sa nedotýkajte, a ja vás prijmem, 18 budem vám otcom, a vy budete mi synmi a dcérami, hovorí všemohúci Pán.“
        Aj sv. Pavol bol sektar? Proste vy si vytvarate vlastne liberalne nabozenstvo, mam taku obavu, za tym cielom dezinterpretujete par vyrokov svatcov, ci ich zaradite do uplne ineho kontextu.
        Tvrdite, ze na vas navsteva mesity nic nezanechala, rovnako Wojtylove navstevy nijako neposkodili vieru- zial, mylite sa, nabozensky indiferentizmus, lahostajnost, odpad od viery, a ohrozenie katolickej identity su toho dokazom.
        Mimochodom, navstevovali synagogy a mesity papezi pred Wojtylom? Menujte aspon 30 papezov, co tak cinilo. Nemal by to snad byt problem, dokazat tak jednoducho tuto nasu udajnu tradiciu?
        ,,Tá vaša skupinka odporcov II. vatikánskeho koncilu sa pohoršuje nad ekumenickými bohoslužbami v evanjelických chrámoch. „- nasa skupina? Myslite skupinu nas, katolikov? Lebo katolicka Cirkev uci, ze kto sa modli s heretikom, sam je heretik.
        ,,Pokiaľ Katolícka cirkev prevezme čo len jednu Lutherovu tézu ako dogmu, záväznú pre všetkých katolíkov, potom ja prvý zatrúbim na poplach.“- uz tolko dogiem sa vplyvom ekumenizmu rozleptava, ze ani neviem, kde zacat, tu mate spolocne vyhlasenie o ospravedlneni katolikov a lutheranov:
        http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/ekumenicke-dokumenty/c/spolocne-vyhlasenie-k-uceniu-o-ospravedleni
        Pekne rozleptana doktrina…
        A snad u nas uz knazi casto neucia katolikov, ze je jedno, ci je niekto katolik, ci protestant.
        Desiatky milionov ludi sme stratili v latinskej Amerike na ukor protestantskych fundamentalistov, niekde je, v kedysi uplne katolickych krajinach uz len 40% katolikov v Latinskej Amerike. Katolici su zmateni v nauke Cirkvi, je kriza identity. A Vy vravite, ze ziadne nasledky to nema? Kdeze to zijete?
        A mate pravdu, ze Jezis navstevoval aj pohanov, ale zabudate dodat kvoli comu- aby im ohlasoval obratenie, a pokial sa obratit nechceli odporucal striast i prach z obuvy.
        Jezis neviedol medzinabozensky dialog, ale ohlasoval Pravdu. To je zasadny rozdiel, ci nie?
        A nehovoril by som vela o tvrdosti zidov, ci Izraelcov, ked my, katolici, sme sami casto schopni sa zriect Pravd a Tradicie velmi rychlo a lahko- a na aky katolicizmus, ze sa to maju prevratit, ti Izraelci? Ten, co veri, ze judaizmus je vlastna, samostatna cesta spasy? Potom na co by to robili? Ten, co obetuje pohanskym modlam v Assisi? Ten, co sa 2000 rokov, az do 2. vatikanskeho koncilu mylil?
        Alebo na skutocny, nemenny katolicizmus?

      • nino napsal:

        ,,Mimochodom, tí, čo odmietali I. vatikánsky koncil, sa volajú starokatolíci. Ako sa budete volať vy, čo odmietate II. vatikánsky koncil?“- budeme sa volat velmi jednoducho, ale vystizne: KATOLICI.
        Takze nove meno si skor hladat budete musiet Vy, lebo tezy 2. ekumenicko-pastoralneho koncilu su neni katolicke:
        -otvorenost je liberalna, v rozpore s Kristovym oddelenim od sveta a prikazom sv. Pavla ,,oddelte sa“
        – prisposobenie sa svetu a dobe je v rozpore s katolicizmom, ktory sa prisposobuje Bohu, a s Kristovymi slovami
        – pravo na nabozensku slobodu je Magisteriom odsudeny blud
        – moderny ekumenizmus protireci Kristovmu prikazu ohlasovat evanjelium
        -atd

        Tak aky nazov poradit? Liberali, konciliari, erazmisti, protestanti? Neviem :))

      • topajík napsal:

        P.S.
        A neberte Boží jméno nadarmo. Je to proti Desateru Božích přikázání.

      • Petra Bézová napsal:

        Karol, vůbec to nechápete. Ježíš Kristus byl jen jeden a ukazuje na svého Otce, jediného pravého Boha. Kdo dělá něco jiného- i kdyby to byl papež, je heretik. Není možné pravého Boha vyměnit za boha jiných národů, které neznají Desatero. Klidně si choďte do mešit a jinam, ale neobhajujte to jako správný katolický přístup. Nevím o tom, že by Ježíš navštěvoval obětiště a chrámy pohanů. Jistěže přišel spasit všechny, ale chce, aby všichni pohané uznali jeho Otce a OBRÁTILI SE. Proto také říká při poslední večeři, že se jeho krev prolévá za mnohé- to je za ty, kteří spásu přijmou. Bůh není automat a vyžaduje lidskou vůli. Pokud Vy jste tak dokonalý- což pochybuju- že už jste plně zakotven v jediném pravém Bohu, mějte soucit s námi chybujícími tradicionalisty, kteří se k Bohu teprve obracejí a proto nechtějí vést dialog s heretiky a pohany.

    • topajík napsal:

      Jediné, co „dialog“ přináší, je – z aktuální zkušenosti:

      Před Vánocemi mi psal kamarád – polský kněz, jak se snaží šířit Boží Království po zemi jako misionář. Postěžoval si, že sezdával jedny mladé lidi, kteří se milovali velkou láskou a teď jim to skřípe. Víte proč? Protože sezdal katoličku s muslimem. Víc, myslím, netřeba inteligentním křesťanům říkat. Odepsal jsem mu, že to nikdy církev nedělala, protože to je proti Bohu i Jeho Církvi Svaté – nevím, co si z toho vzal za ponaučení. Zatím nenapsal.

  13. Karol Dučák napsal:

    Priatelia,
    ak niekto pochybuje o tom, či sa Katolícka cirkev uberá správnym smerom, má málo viery v Ježiša Krista. Ježiš predsa povedal: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia
    sveta.“ (Mt 28, 20)
    A nepovedal to len tak hocijakým ľuďom, ale svojim jedenástim učeníkom. Tým, ktorých si sám vyvolil za nosný pilier svojej Cirkvi. Jasne a jednoznačne im povedal, že bude s nimi až do skončenia sveta. Nikde nepovedal, že raz príde nejaký koncil Cirkvi a On potom opustí svoju Cirkev. Tvrdiť teda, že počnúc Jánom XXIII. sa Katolícka cirkev vymkla priamemu riadeniu Ježiša Krista, je nebezpečná heréza.
    Je verejným tajomstvom, že Lucifer má vo Vatikáne nezanedbateľný vplyv. Je dokonca isté, že mal istý vplyv aj počas II. vatikánskeho koncilu. Ale veď to nie je nič nové v Katolíckej cirkvi! Už medzi apoštolmi bol jeden, ktorý bol priamo ovládaný peklom. Systematicky sa venujem štúdiu diel katolíckych mystičiek, predovšetkým sv. Márie z Agredy, sv. Anny Kataríny Emmerichovej, či talianskej mystičky Márie Valtorty. Tieto mystičky svorne tvrdia, že Judáša ovládali démoni pekla. Sv. Mária z Agredy dokonca uvádza, že sám Lucifer sa ubytoval v Judášovom srdci. Zobral som kalkulačku a urobil som si takú malú – priznám sa, že do istej miery diskutabilnú – štatistiku. Judáš tvoril približne 8,33 % všetkých apoštolov. Ja viem, je prinajmenšom d osť nezvyčajné vyjadriť sa, že 8,33 % apoštolov bolo nehodných, ale robím to s istým zámerom. Ak v časoch Ježiša Krista mal Lucifer medzi apoštolmi vyše 8 % svojich prívržencov, bolo by naivné myslieť si, že jeho dnešný vplyv je menší. Aj priamo vo Vatikáne má možno 8 %, možno 10 %, možno viac, ale možno aj menej svojich prívržencov. Ich presný percentuálny podiel pozná len Všemohúci. Isté však je, že Cirkev neovládli. Ježiš totiž povedal apoštolovi Petrovi: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.“ (Mt 16, 18)
    Pochybovať teda o tom, že dnes Kristus prestal riadiť Katolícku cirkev, považujem za vážnu herézu.
    Tak načo tá skepsa a večné hľadanie chýb na našej Cirkvi??

    • topajík napsal:

      Kristus svoji Církev vede (já nevím, že by někdo z katolíků tvrdil opak) jinak by už zcela zanikla celá církevní Tradice postavená na vedení Duchem Svatým.

    • nino napsal:

      Dezinpretujete tie vyroky. A samozrejme platia, Kristus Cirkev neopustil, preto bol i 2. vatikansky koncil len pastoralny, a preto jeho tezy nemaju ziadnu autoritu neomylnosti, cize Kristus svoj prislub splnit, nedovolil vyhlasit tie nezmysly za dogmi, ci nieco podobne.
      To, ze sme my casto opustili Krista a vieru, ktoru nam zanechal, a prijali cudzorode koncilove a liberalne nauky uz neni zlyhanie Pana, je to nase zlyhanie.
      ,,Nikde nepovedal, že raz príde nejaký koncil Cirkvi…“ nevravel, ze opusti Cirkev, to ani nikto netvrdi, ale vravel naozaj, aby sme boli ostraziti. A apostoli ucili o dobe, ked ludia neznesu zdravu nauku a pozhanaju si ucitelov podla svojich chutok a obratia sa k bajkam.
      ,,Tvrdiť teda, že počnúc Jánom XXIII. sa Katolícka cirkev vymkla priamemu riadeniu Ježiša Krista, je nebezpečná heréza.“- zaujimavy konstrukt, preco do toho zatahujete Cirkev, ked sa bavime o zlyhaniach papezov? Pocnuc Janom XXIII. (aj s jeho nezmyselnou liberalnou otvorenostou a teoriou prisposobenia sa svetu) boli v Cirkvi institucionalizovane prvky liberalizmu, ktore ju nivocia. Bez ich odstranenia neni mozna ani obnova Cirkvi, ani obnova a ocistenie nauky, ktora bola konciliarizmom spochybnena, rozvratena a destabilizovana.
      Co je na tom hereticke? Podla mna je skor hereticka predstava, ze Cirkev sa 2000 rokov mylila v absolutnych zakladoch a dogmach, a ze ju opustil Duch svaty, az do prichodu 2. vatikanskeho koncilu….
      Niekde Kristus apostolom vravel, ze nasledujucich 2000 rokov budu zit v omyloch a bludoch, a a vyhlasovat chybe dogmy, a to vsetko az do 60. rokov 20. storocia?
      ,,Tak načo tá skepsa a večné hľadanie chýb na našej Cirkvi??“ Nikto na Cirkvi chyby nehlada, jedine pomenuva rozdiely medzi Cirkvou a jej naukou, a tym, comu dnes niektori ,,katolici“ veria.
      Pisete:
      ,,Ježiš totiž povedal apoštolovi Petrovi: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.“ (Mt 16, 18)
      Preco potom verite, ze az do 2. vatikanskeho koncilu Jezis Cirkev opustil?

      • Karol Dučák napsal:

        Keď čítam túto diskusiu, nestačím žasnúť. Písomný prejav pani Bézovej je aspoň kultivovaný a ja si ju za to vážim. Vlastne je mi trochu ľúto, že som snáď posledne bol k nej trochu tvrdý, hoci ona si to za svoju kultivovanosť nezaslúži. Ospravedlňujem sa. Avšak písomný prejav, ktorým sa prezentuje topajík, je ako štekanie. Tu štekne niekoľko nesúvislých viet, tam štekne niekoľko nesúvislých viet. Nijaký ucelený zmysluplný text. Chýba tomu štylistika, kultivovanosť, racio. Sú to len vety, vytrhnuté z kontextu. Na toto sa nedá seriózne reagovať. Iný prípad je nino. Ten zase donekonečna opakuje tú istú obohratú melódiu. Nemá zmysel strácať čas nekonečnými polemikami, ktoré aj tak nikam nevedú. Vlastne čas ukáže. Ja ani na sekundu nepochybujem o tom, že pápeži Ján XXIII. a Ján Pavol II. vstúpia do dejín ako oslniví pápeži, kdežto všetci ich kritici upadnú do neznáma. Aggiornamentio prežije, Dialóg prežije, ekumenizmus prežije…
        Skúsim komunikovať aspoň s pani Bézovou, pretože v jej prípade môžem očakávať zmysluplnú diskusiu.
        Narodil som sa v roku 1953 a ako chlapec som miništroval. Bolo to ešte pred II. vatikánskym koncilom. Kňaz celebroval chrbtom k ľudu, bohoslužobným jazykom bola latinčina a aj jeden z nás, miništrantov, musel odpovedať kňazovi po latinsky. Veriaci sa povinne naučili po latinsky aspoň Otčenáš. Dodnes ho zarecitujem spamäti. A nielen Otčenáš. Nemám problém s latinskými omšami. V našom meste sa pravidelne, minimálne raz za mesiac, slúžia latinské omše. Nemám problém ani s latinčinou samotnou. Vo svojom pôsobisku, vo Viedni, obdivujem staré chrámy. Na portáli jedného z nich som našiel nápis: HIC EST DOMUS DEI ET PORTA COELI. (Tu je dom Boží a brána do neba). (Gn 28, 17) Sú to slová biblického Jakuba. Aj pri písaní svojich kníh sa s latinčinou často stretávam.
        V poslednej dobe sa mi vo Viedni viackrát stalo, že kňaz slúžil svätú omšu chrbtom k ľudu, tak ako pred II. vatikánskym koncilom, pretože v týchto priestoroch chýbal obetný stôl. Prečo nie? Je to v poriadku.
        NEMÁ VŠAK PRAVDU NINO, KEĎ TVRDÍ, ŽE KATOLÍCKA CIRKEV JE NEMENNÁ. NEMENNÉ JE DESATORO BOŽÍCH PRIKÁZANÍ, NEMENNÉ SÚ DOGMY, ALE TO NEZNAMENÁ, ŽE KATOLÍCKA CIRKEV MUSÍ USTRNÚŤ VO SVOJOM VÝVOJI! NIEČO V NEJ JE A MUSÍ OSTAŤ NEMENNÉ, ALE TO OSTATNÉ SA VYVÍJA. Nie všetko, čo hlása Katolícka cirkev, je dogma. Nedávno napríklad pápež Benedikt XVI. spochybnil 25. december ako dátum narodenia Ježiša Krista. Priznám sa, že v tomto ohľade s pápežom nesúhlasím. Nepochybujem o tom, že sa Kristus naozaj narodil v nedeľu o polnoci dňa 25. decembra v roku Pána 5199 od stvorenia sveta, pretože to napísala v 17. storočí veľká španielska mystička sv. Mária z Agredy a tejto mystičke verím. Môžem si však dovoliť nesúhlasiť s pápežom, pretože dátum narodenia Ježiša Krista nie je dogma, záväzná pre každého katolíka. Ak by naša Cirkev vyhlásila jedného dňa ako dogmu, že sa Ježiš narodil povedzme 25. januára, podvolil by som sa tomu a uznával by som tento termín za záväzný pre mňa.
        Veľmi sa mi páčia experimenty v Katolíckej cirkvi. V poslednom čase sa mi vo Viedni stalo, že som prijímal „podobojí“. Najprv sme prijímali Najsv. Telo Kristovo, potom z kalicha Najsv. Krv Kristovu. Na inej omši zase kňaz namáčal hostie do kalicha a tak ich vkladal veriacim do úst. Páčilo sa mi to. Veď Ježiš pri Poslednej večeri nechal apoštolov prijímať pod obomi spôsobmi. V našej Gréckokatolíckej cirkvi sa takisto prijíma podobojí. Ostatne, mne samotnému sa viac páči prijímanie podobojí, ale nemám problém prijímať aj pod jedným spôsobom. Ja nie som „vrták“, ktorý by za každú cenu hľadal problémy aj tam, kde nie sú.
        Uznávam ekumenizmus. Veľmi pekný príklad spolupráce s protestantmi predstavuje komunita v Taizé. Ale najkrajším príkladom živého a plodného ekumenizmu je Jeruzalem. V tomto meste sú zastúpené nielen všetky významnejšie kresťanské cirkvi, ale aj iné náboženstvá. Počas pútnického zájazdu v minulom roku sme v Jeruzaleme navštívili nielen katolícke, ale aj ortodoxné chrámy. Tieto cirkvi sú tam v neustálom vzájomnom kontakte.
        Inakšie, nino, som rád, že to bol práve slovanský pápež, ktorý našiel odvahu ako prvý vstúpiť do mešity. A prosím Vás, uveďte mi presne, ktorá katolícka dogma zakazuje pápežovi takýto krok. Takisto mi napíšte, prosím, presne, ktorá katolícka dogma zakazuje katolíkom viesť dialóg s nekatolíkmi. Potom sa môžeme baviť na úrovni. A upozorňujem, že žiaden argument, ktorý nie ja katolícka dogma, záväzná pre každého katolíka, neuznám. Nebudem už odpovedať na žiadne šteky, ani špekulácie.

      • Petra Bézová napsal:

        Karol, chcete se mnou vést dialog, ale obracíte se k ninovi. Jestli teda otázka platí i na mě, myslím, že jsem už částečně odpověděla předtím. Církev nemůže jako dogma vyhlásit nic, co by bylo v rozporu s Písmem, souhlasíte? Tedy Písmo svaté je pro Církev závazné. Jak mi tedy zdůvodníte fakt, že Desatero dané Bohem má první přikázání – V jednoho Boha věřit budeš- a Církev tím, že vede dialog s ostatními náboženstvími, tento zákon Boží porušuje? To si myslíte, že tím že udělá nějaký koncil a posvětí ekumenismus má právo změnit tím i Desatero? Nebo snad Boží zákon už neplatí? Také se vyvíjí? Odpovězte mi. Bůh promluvil v dějinách skrze své proroky a NAPOSLEDY skrze Ježíše Krista. Dnes už nikdo nemá autentické právo měnit to, co bylo zjeveno ke spáse lidí.

      • Hamish napsal:

        Děkujem za příklady názorů generace, která musí vymřít, aby se Církev vzpamatovala z kocoviny 60. let.

      • nino napsal:

        Pan Dučák, davali ste nejake citacie svatcov, aby ste posvatili pokoncilove chyby a aby ste dokazali, ze pokoncilove smerovanie je v linii nasej viery pocas dejin.
        Podobne to robia protestanti, ked vytrhnu ,,solo scriptura“ a ohanaju sa nim. Len neni problem dokazat, ze nemaju pravdu, staci si to dat do kontextu Tradicie, historickej praxe Cirkvi, atd, a vtedy sa dokaze, ze ide o nespravne interpretacie…
        Mesity boli od 6. storocia na svete, synagogy boli v Europe po 2000 rokov. Zrejme i v Rime bola historicky synagoga. A ja pochybujem, ze papezi do mesit, ci synagog chodili, preto som sa Vas pytal, aby ste uviedli, ci to je vzhode s nasou tradiciou toto, aspon 20-30 papezov, co tak robili.
        Neda sa to? Potom sa ukazuje, ze vsetky tie citaty svatcov z nasej historie, na ktorych sa Jan Pavol II. a jeho privrzenci odvolavali, pri istych cinoch, ze to ma oporu v nasich dejinach, tradicii a praxi, boli len dezinpretaciou, takym niecim ako protestantske znasilnenie Pisma a prekrutenie, lahko dokazatelne.
        Cize obhajoba toho je postavena bud na omyle, ci lzi…
        Pokojne mi uvedte nejakych papezov z dejin, ktori usporiadali nejake medzinabozenske stretka, kde na katolicke oltare sa umiestnovali modly, a podobne, aby sme vedeli, ci to bola a je nasa tradicia. Ja mam ale skor obavy, ze to si ani Borgiovci nedovolili :(
        A potom, ak su pokoncilove teorie budovane na prekrucani Pisma, dezinpretacii, prekrucani svatcov, Jezisovych slov, omyloch a lzach, tak potom naozaj tu je otazka, ci toto menovane je zaklad, na ktorom chceme stavat Cirkev.
        Nemali by sme ju stavat na Pravde?
        ..
        Nasa viera sa nemeni, Zjavenie bolo ukoncene smrtou posledneho apostola, samozrejme, su pravdy vyssie, nizsie, ale to, co sa dnes robi, ze sa rozumie, ze nizsie pravdy sa mozu svojvolne odstrelovat, vyssie zakryvat, to je nepochopenie katolicizmu, lebo tam je system, tieto veci navzajom suvisia, svojvolne likvidovat nizsie pravdy, nieco zahmlievat, to nici system ako logicky a uceleny, do seba zapadajuci celok.
        ,,Ja ani na sekundu nepochybujem o tom, že pápeži Ján XXIII. a Ján Pavol II. vstúpia do dejín ako oslniví pápeži, kdežto všetci ich kritici upadnú do neznáma. Aggiornamentio prežije, Dialóg prežije, ekumenizmus prežije…“
        Myslite? Viete, kedysi, ked este boli korunovacne papezske obrady, tak tam bol krasny obrad, ked pred papezom spalili, myslim chumac suchej travy, ako symbol pominutelnosti svetskej slavy… Ak myslite, ze ich kritici ich kritizovali pre svetsku slavu, asi nechapete, o com sa vobec bavime. Nech si ju nechaju, svetsku slavu a popularitu v ociach verejnosti, myslim, ze pravemu katolikovi by v prvom rade malo zalezat, co si mysli Boh, a ako ho vidi On, nie verejnost, ba ani dejiny.
        Ked za Wojtylu popularni liberalni knazi zneuzivali deti, tak sa to zamietlo, aby nic neohrozilo obraz koncilovych otcov pred verejnostou- ak by sa radsej pozerali na Boha, namiesto verejnosti, mozno by mali vacsiu sancu si uvedomit ake zlo pachaju tym ubohym detom.
        Ale popravde, myslim, ze i pozemsky sud nebude taky, ako si predstavujete, sexualne skandaly, a dalsie zlyhania postupne vyplavavaju na povrch. A tiez s odstupom casu sa uz katolici dokazu viac divat z nadhladu na cele obdobie a nestrannejsie ho posudit.
        Pisete, ze nie vsetko je dogma. Tym asi narazate na otazku koncilovej ,,otvorenosti“- v Pisme sa jasne pise, ze liberalna otvorenost nema miesto, citoval som Vam sv. Pavla i Krista. My proste nemozeme popriet slova Pana a sv. Pavla, Pismo, a to, v co sa verilo po 2000 rokov. Ako je podla Vas mozne tento rozpor riesit logicky a nejak ho ospravedlnit?
        ,,Veľmi sa mi páčia experimenty v Katolíckej cirkvi. V poslednom čase sa mi vo Viedni stalo..“- to teda su vseliake experimenty, niekdy az vlasy sa z toho stavaju :(
        ,,Uznávam ekumenizmus. Veľmi pekný príklad spolupráce s protestantmi predstavuje komunita v Taizé.“
        Tu mate nieco o Taize, z rozhovoru s jednym svedskym konvertitom z lutheranizmu, o konverzii pastora jednej z najvacsich lutheranskych farnosti v krajine:
        ,,Taizé bylo něco podobného jako my. Někteří z nich se chtěli stát katolíky, ale bylo jim to rozmluveno, a tak založili ten podivný „protestantský klášter“. Ve Švédsku je devět klášterů luteránské církve, které se chtěly stát katolickými, ale byly odmítnuty. Ve Švédsku je více luteránských konventů a klášterů než katolických. To je bláznivé, špatné je správné a správné je špatné…“
        http://www.tedeum.cz/1_2007/rozhovor_byvaly_luteran_12007.htm
        Pise sa tam, ako v mene moderneho ekumenizmu je casto branene nekatolikom konvertovat k nam…
        ,,Inakšie, nino, som rád, že to bol práve slovanský pápež, ktorý našiel odvahu ako prvý vstúpiť do mešity.“ Aku odvahu to chcelo? Ved bol za to chvaleny celym svetom a mediami, ci nie? To chcelo nejaku odvahu? Nechcelo odvahu skor to, tam nevstupit, a zotrvat na katolickej pozicii?
        ,,A prosím Vás, uveďte mi presne, ktorá katolícka dogma zakazuje pápežovi takýto krok.“ Zakazuje to 1. prikazanie, a nasa tradicia po 2000 rokov. Je to malo?
        ,,Takisto mi napíšte, prosím, presne, ktorá katolícka dogma zakazuje katolíkom viesť dialóg s nekatolíkmi.“- Pismo, Kristus, atd prikazuje ohlasovat evanjelium, nie viest dialog. Je to malo? Su slova Krista malo? Je Pismo malo? Je Tradicia nezavazna? Je Magisterium malo?

      • Michal Kretschmer napsal:

        Ad nino: S tím naprostým odmítáním dialogu s jinověrci a nekřestany bych byl opatrný. V minulosti se konali věroučné disputace. Hlasatel víry se běžně setkává s námitkami a je třeba, aby na ně odpovídal. Je třeba pěstovat apologetiku.

        Zdá se mi však , že hlavní závada je v tom, že církev zapomíná, že ve věroučně-morálních otázkách nestojí se svými partnery na stejné rovině, neboť ona je držitelkou jí svěřené zjevené pravdy a oni nikoliv. To není jako třeba disputace mezi astronomy, zda se Země točí kolem Slunce nebo naopak.

    • Petra Bézová napsal:

      Karol, a proč tolik optimismu a euforie, když boj o naši spásu ještě neskončil? To jste si tak jist svým vítězstvím nad nepřítelem duší, že se nebojíte Boha? Já se Boha bojím, mám před ním bázeň, protože může mou duši uvrhnout do pekla a proto bych nikdy nedělala to, co Jan Pavel II. Zasloužím si kvůli tomu Vaše odsouzení? Ať si, to mi nevadí, protože vy mou duši do pekla uvrhnout nemůžete a to je to, oč tady běží.

      • topajík napsal:

        To není euforie, to je přece ten nový duch – Konzillgeist, jak to psal pán z Polska v Kronice NO ;-)

  14. Karol Dučák napsal:

    Táto diskusia sa zvrhla na vzájomné osočovanie a invektívy. Zrejme čiastočne aj mojou vinou, pretože aj ja som sa nechal strhnúť k ostrejším vyjadreniam, ktoré som pôvodne neplánoval. Preto som sa pokúsil vrátiť diskusii odbornú a vecnú úroveň. Urobil som to formou otázok a odpovedí. Možno sa niekomu bude zdať táto forma nezvyklá, ale je to takto urobené so zámerom vytvoriť jasný, jednoznačný, precízny a komplexný materiál. Takže:
    Je ekumenizmus potrebný?
    Áno. Bezpochyby. Rozkol pôvodne jednotnej Kristovej cirkvi je dielom Lucifera. Ten už krátko po svojej vzbure voči Bohu a následnom páde do pekla vytýčil pre seba a svojich prívržencov program deštrukcie kresťanstva. Ťažiskom tohto programu bolo zasievanie rozkolov v kresťanstve, vytváranie siekt a neustále štiepenie pôvodne jednotnej Cirkvi. Ekumenizmus ako snaha o zjednotenie kresťanských cirkví je opačný proces, vedúci k zmareniu diela Lucifera. Veď aj Pán Ježiš sa pred svojim umučením modlil, „aby všetci boli jedno…“ (Jn 17, 21).
    Zrieknutie sa ekumenizmu je teda pre Katolícku cirkev neprijateľné.
    Je správne presadzovať ekumenizmus za každú cenu?
    Nie, za každú cenu rozhodne nie. Ekumenizmus musí mať stanovené jednoznačné pravidlá a zásady, od ktorých nemožno upustiť.
    Bol niekedy v histórii zaznamenaný prípad, že by sa cirkev, ktorá sa odštiepila od Rímskokatolíckej cirkvi, znovu zjednotila s Rímom?
    Áno, takéto prípady boli zaznamenané, dokonca viackrát. Už krátko po rozkole Ríma s Carihradom v roku 1054 sa podarilo schizmu zrušiť. V roku 1089 pápež poslal do Carihradu legáta, ktorý z cisára sňal exkomunikáciu a požiadal o otvorenie latinských kostolov v Carihrade. Carihradská synoda vyhlásila vyškrtnutie pápeža z dokumentov za neplatné a v rozpore s právom. Schizma tak prestala existovať. Následne synoda v Bari potvrdila byzantskú liturgiu, dovolila používať kvasený chlieb, a Filioque bolo ponechané na slobode. Pritom práve Filioque bolo jednou z najvážnejších príčin sporov medzi Rímom a Carihradom. Len vďaka ústretovosti oboch strán sa podarilo dosiahnuť historický úspech a došlo k znovuzjednoteniu Východu s Rímom. Nebyť križiackych vojen, mohla byť schizma zažehnaná definitívne. V roku 1100 však došlo k Antiochijskej schizme. Napriek všetkým neúspechom pokračovali rokovania medzi obomi stranami aj v neskorších storočiach a dosiahli sa mnohé čiastkové úspechy.
    Za úspešný pokus možno považovať zjednotenie, ktoré priniesol II. lyonský koncil v roku 1274. Obe strany vynaložili veľké a úprimné úsilie, no v pozadí boli politické tendencie.
    Východ napokon uznal náuku o sviatostiach, primát Apoštolského Stolca a aj Filioque, ale len formálne, bez uvedenia do liturgie. Ostal mu vlastný obrad i organizačná štruktúra. Úniu slávnostne vyhlásili 17. júla 1274 a na Východe 16. januára 1275. Znovu teda došlo k zjednoteniu, ale ani toto nebolo definitívne. Únia sa totiž na Východe stretla so všeobecným odporom ľudu i duchovenstva. Pápež Mikuláš III (1277-1285) sa ju usilovať posilniť, no jeho nástupca Martin IV. pre politické záujmy vylúčil z Cirkvi cisára Michala VIII. Paleologa ako „ochrancu schizmy a herézy“. Cisár odpovedal zrušením únie.
    Napriek tomu došlo na oboch stranách k mnohým ďalším pokusom o zjednotenie, korunovaným čiastočnými úspechmi. Napokon sa otázkou zjednotenia s Východom zaoberal Florentský koncil. Úradným jazykom koncilu bola popri latinčine gréčtina. Po dlhom úsilí bola uzavretá jednota s Arménmi (22. novembra 1439) a Jakobitmi (4. februára 1442). Keď sa koncil presunul do Ríma, bola ešte uzavretá únia so Sýrskou cirkvou ( 7. augusta 1443) a napokon aj s niektorými chaldejskými a maronitskými cirkvami (7. augusta 1445). Na koncile sa zrodila Florentská únia. Slávnostne bola vyhlásená 6. júla 1439 bulou Laetentur caeli. Úniu však prijali s nepochopením tak na Západe ako aj na Východe. V Carihrade boli účastníci koncilu obvinení z herézy a zrady. Pre veľký odpor tu úniu vyhlásili až 12. XII. 1452 v chráme Hagia Sofia. Je však isté, že už v roku 1440 bol pápež menovaný v gréckej liturgii, no o tri roky neskôr vzniklo silné hnutie proti únii. Bola to posledná únia z iniciatívy Carihradu, pretože Západ nedodržal zmluvu a ani jeden západný štát nepomohol Východu v boji s Turkami, ktorí napokon 29. mája 1453 dobyli Carihrad. Formálne úniu ukončila patriarchálna synoda v Carihrade v roku 1484. Takto bolo zmarené aj posledné veľké zjednotenie Ríma s Východom.
    Boli zaznamenané ďalšie prípady znovuzjednotenia odlúčených cirkví s Rímskokatolíckou cirkvou?
    Áno, boli, ale v týchto prípadoch išlo o zjednotenie len určitých častí odštiepených cirkví s Rímom. Jedná sa konkrétne o Brestskú úniu v roku 1596 a Užhorodskú úniu v roku 1646, pri ktorých časť Pravoslávnej cirkvi pristúpila na úniu s Rímom. Tieto únie sú popri všetkých svojich nedostatkoch najväčším úspechom ekumenizmu, pretože nikdy neboli zrušené a trvajú až dodnes. V poslednej dobe sme navyše svedkami procesu zjednotenia časti Anglikánskej cirkvi s Rímom.
    Môže nastať prípad, v ktorom by Rímskokatolícka cirkev v procese zjednotenia nemusela urobiť nijaké ústupky?
    Nie, takýto prípad nikdy nebol zaznamenaný a nie je ani reálny. Aj v posledne menovanom prípade zjednotenia časti anglikánskej cirkvi s Rímom urobil pápež Benedikt XVI. ústupky a nenútil anglikánskych duchovných, aby sa zriekli rodinného života. Keďže celibát nie je dogmou Katolíckej cirkvi, mohol pápež udeliť anglikánskym duchovným, ktorí sa stali katolíckymi kňazmi, dišpenz od celibátu. V tomto prípade bola použitá istá modifikácia tých modelov zjednotenia, ktorý sa realizovali počas bohatej histórie unionizmu.
    Ak teda musí Katolícka cirkev urobiť ústupky, v čom môže a v čom naopak nesmie Katolícka cirkev ustúpiť?
    Katolícka cirkev môže ustúpiť v nepodstatných, podružných otázkach. Nemôže ustúpiť od zjavených právd a dogiem. Pre názornosť praktický príklad. 8. decembra 1854 Katolícka cirkev prijala dogmu o nepoškvrnenom počatí Panny Márie. Ak by hrozilo, že by sa mala Katolícka cirkev v procese zjednotenia zrieknuť tejto dogmy, v tomto prípade ide jednoznačne o ústupok, neprijateľný pre Katolícku cirkev.
    Dali by sa bližšie konkretizovať ústupky, ktoré môže Katolícka cirkev urobiť v procese zjednotenia?
    Áno. Aby sme zbytočne neteoretizovali, vráťme sa do histórie a podrobne si rozoberme precedens, ktorým je Brestská únia. V procese prípravy tejto únie Pravoslávna cirkev predložila Rímu zoznam požiadaviek, ktoré požadovala ako podmienku pristúpenia na úniu s Rímom. Pretože je tento materiál pomerne dlhý, uveďme teraz len niektoré jeho body. Východ žiadal uznanie svätého prijímania pod obomi spôsobmi, zachovanie niektorých svojich špecifických sviatkov a obradov, zachovanie špecifického vzhľadu svojich chrámov, atď. Napokon Rím schválil uniatom použitie východnej liturgie a obradu so staroslovanským jazykom, dovtedajšiu cirkevnú organizáciu, používanie juliánskeho kalendára a niektorých zvyklostí, vrátane možnosti ženatého kňazstva. Uniati zase uznali pápeža za hlavu Cirkvi a prijali všetky katolícke dogmy.
    Je reálne očakávať v dohľadnej dobe veľké úspechy ekumenizmu?
    Takéto nádeje sú nereálne. V procese ekumenizmu môžeme zrejme očakávať len čiastočné úspechy. Také, ako v prípade zjednotenia časti Anglikánskej cirkvi s Rímom.
    Je reálne predpokladať, že sa Katolícka cirkev vzdá ekumenizmu?
    Nie je. Katolícka cirkev sa už tisíc rokov usiluje o zjednotenie s odštiepenými cirkvami. Aj keď dosiahnuté výsledky nie sú adekvátne vynaloženému úsiliu, má ekumenizmus svoje opodstatnenie a Katolícka cirkev sa ho nevzdá.
    Záver: Dúfam, že takto jednoznačne sformulovaný komplexný materiál vnesie do diskusie serióznosť a poriadok.

    • Michal Kretschmer napsal:

      Děkuji za výklad. Uváděné příklady se týkají toho, kdy některé odštěpené skupiny se navracejí do katolické církve, která jim činí některé ústupky ve věcech netýkajících se nauky a mravů jako jsou nkteré moifikace liturgie, disciplína. Takový návrat je sám o sobě jistě žádoucí a je třeba o něj usilovat.

      Obávám se však, že pojem „ekumenismus“ mnozí katoličtí církevní hodnostáři nechápou jen jako snahu o „zjednotenie kresťanských cirkví“. To sjednocení vzhledem k tomu, že Kristus založil jen jednu církev a že touto pravou církví je katolická církev, znamená nutně návrat odloučených do ní. Bohužel se mnohdy pořádají společné náboženské akce s jinověrci a vedou debaty a vyprazdňuje se katolické víra hledáním společného s jinověrci.

      Ještě poznamenávám, že po desetiletích „ekumenismu“ se rozdíly mezi katolickou naukou a naukou různých protestantských apod. seskupení prohloubily; neshoda není již jen ve věrouce, ale i v morálních otázkách (antikoncepce, umělé oplodnění, hříšnost sodomie).

      Doporučuji k četbě encykliku Pia XI Mortalium animos, která je česky na http://katolikrevue.ath.cx/biblioteka/mortalium_animos.htm .

      • Karol Dučák napsal:

        Ďakujem pekne, Michal Kretschmer. Uznávam všetky Vaše pripomienky.

      • topajík napsal:

        Doufám, pane Dučáku, že berete i tu moji připomínku o braní Božího jména nadarmo. Opakovaně a veřejně.

    • Pavel Zahradník napsal:

      Ten sáhodlouhý výklad notoricky známých snah o návrat odloučeného Východu k jednotě nemá přece s ekumenismem společného zhola nic; také žádný z aktérů těchto snah tohoto termínu neužíval. Je samozřejmě možné používat například termínu „pedofil“ ve smyslu „přítel dětí“ a označovat tak třeba zasloužilého učitele, ale problém je v tom, že Vám nikdo nebude rozumět, protože slovo „pedofil“ v obecném povědomí znamená něco odlišného. Stejně tak když užíváte slova „ekumenismus“ pro prastaré misionářské či unionistické snahy, také Vám nikdo nebude rozumět – slovo „ekumenismus“ dnes znamená něco jiného, diametrálně odlišného, totiž snahu zastřít rozdíly mezi katolickou Církví a všemožnými herezemi, zamlčet nauku o samospasitelnosti Církve a heretické sekty pokládat za rovnocenné s Církví, případně vyjít heretikům vstříc opuštěním některých článků víry. Je tedy přirozené, že ovoce ekumenismu je takové, jaké je, totiž masové opouštění Církve a odpad k herezi (hlavně v Latinské Americe) či k agnosticismu a ateismu (v Evropě či Severní Americe). Můžeme myslím předpokládat, že mnozí z těch, kdož ekumenismus (v rozporu s encyklikou Mortalium animos) do Církve zaváděli, chtěli právě tohoto výsledku dosáhnout.

    • topajík napsal:

      Je správne presadzovať ekumenizmus za každú cenu?
      Nie, za každú cenu rozhodne nie. Ekumenizmus musí mať stanovené jednoznačné pravidlá a zásady, od ktorých nemožno upustiť.

      Proč řešíte nějaká „pravidla“, když máte v Evangeliu jasnou Boží řeč o křtu do jediné Církve? Proč vymýšlet vymyšlené?

      EUekumaniactví dnes praktikované má podobu zničení katolické liturgie za účelem „evangelizace“. Logika řve o pomoc a kostely se vyprazdňují, protože je ničena katolická věrouka. Zničit Boží liturgii pečlivě formovanou Duchem Svatým a chtít synteticky vyrobit křesťany – slyšel někdo větší pitomost, nota bene obrácenou proti samotnému Bohu?

      • Petra Bézová napsal:

        Topajíku, po včerejším rozhovoru s biskupem na téma volby, už se nedivím ničemu. Lidé- v čele s biskupy- chtějí změnit Boha, protože neumějí změnit sebe a především se jim do toho vůbec nechce.

      • topajík napsal:

        Tomu říkám stát oběma nohama na zemi. Gratuluji Vám, duše ušlechtilá. Obdivuji Vaši odvahu v – takříkajíc – „jámě lvové“.

    • Armin Cordianus napsal:

      NEMENNÉ JE DESATORO BOŽÍCH PRIKÁZANÍ, NEMENNÉ SÚ DOGMY, ALE TO NEZNAMENÁ, ŽE KATOLÍCKA CIRKEV MUSÍ USTRNÚŤ VO SVOJOM VÝVOJI! NIEČO V NEJ JE A MUSÍ OSTAŤ NEMENNÉ, ALE TO OSTATNÉ SA VYVÍJA.

      Toto Vaše tvrzení, pane Karole Dučáku, se správně nazývá MODERNISMUS (popřípadě NEOMODERNISMUS) a je to hereze. Neomodernismus jak vyšitý :-) a neobviňujte, že je to „vzájemné osočovanie a invektíva“. Ne, je to pouhopouhé konstatování faktu. Faktu – Vašeho názoru – a z toho plynoucího důsledku. Jste modernista, je mi líto. Howgh.

  15. Karol Dučák napsal:

    Pripájam inšpiratívny dokument:

    • cinicius napsal:

      „Stránka nenalezena“

      • Karol Dučák napsal:

        Ja som ten text na internete našiel hneď, ale pre istotu prinášam plné znenie článku:

        Nasledovný málo známy dokument iniciovalo asi 40 katolíckych biskupov z rôznych krajín (najmä z Brazílie, najznámejším z nich bol arcibiskup Don Helder Camara – 1909-1999). K nim sa následne pripojilo asi 400 ďalších biskupov. Dokument bol podpísaný počas II. Vatikánskeho koncilu 16. novembra 1965 pri sv. omši v „Catacombe di St. Domitilla“ (odtiaľ Pakt z katakomb). Obsahuje dobrovoľný záväzok signatárov, ktorý sa týka najmä zrieknutia sa bohatstva, pompéznosti a ceremónií pri výkone biskupského úradu. Ostatným biskupom bol distribuovaný 7. decembra 1965, v predvečer ukončenia II. Vatikánskeho koncilu. Pri 50. výročí začiatku tejto veľkej udalosti, Pakt nestratil nič zo svojej inšpiratívnosti.

        Pakt z katakomb – za slúžiacu a chudobnú cirkev

        My, biskupi, ktorí sme sa stretli na II. Vatikánskom koncile, vedomí si, ako veľmi nám chýba, aby sme viedli život v chudobe podľa Evanjelia, povzbudení navzájom k tejto iniciatíve, v ktorej sa každý z nás chce vyhnúť osamotenosti, v jednote so všetkými bratmi v biskupskej službe, počítajúc s milosťou a silou nášho Pána Ježiša Krista, modlitbami veriacich a kňazov našich diecéz, vkladajúci sa do rozjímania a modlitby pred Najsvätejšou Trojicou, pred Kristovou Cirkvou a pred kňazmi a veriacimi našich diecéz, s poníženosťou a vedomím našej slabosti, ale tiež so všetkým odhodlaním a silou, ktorú nám chce dať Boh vo svojej milosti, sa zaväzujeme k nasledujúcemu:

        1. Budeme sa snažiť žiť ako obyčajní ľudia okolo nás, pokiaľ ide o bývanie, stravovanie, dopravu a veci s nimi súvisiace. Mt 5,3; 6,33-34; 8,20

        2. Raz a navždy sa zriekneme bohatstva, ako aj jeho symbolov, najmä v úradnom oblečení (drahé látky, pestré farby) a pri insígniách (zlato a striebro), ktoré musia zodpovedať Evanjeliu. Mk 6,9; Mt 10,9; Sk 3,6

        3. Nebudeme na svoje meno vlastniť žiadny nehnuteľný či hnuteľný majetok, ani bankové konto, a to, čo je nevyhnutné vlastniť, prepíšeme na diecézy alebo charitatívne a sociálne organizácie. Mt 6,19-21; Lk 12,33-34

        4. Kedykoľvek to bude možné, zveríme správu financií a majetku diecézy komisii kompetentných laických odborníkov, vedomých si ich apoštolského povolania, aby sme boli menej správcami ako apoštolmi a pastiermi. Mt 10,38; Sk 6,1-7

        5. Odmietame slovné i písomné oslovenia, ktoré vyjadrujú spoločenský význam alebo mocenské postavenie (Eminencia, Excelencia, Monsignor). Uprednostníme byť v duchu Evanjelia oslovovaní „Otec“. Mt 20,25-28, 23,6-11; Jn 13,12-15

        6. Svojím správaním a spoločenskými vzťahmi v žiadnom prípade nedopustíme dojem, že bysme sa voči bohatým a mocným správali ako voči privilegovaným, uprednostňovaným a preferovaným, napr. pri bohoslužbách alebo spoločenských akciách, či už v úlohe hostiteľov alebo hostí. Lk 13,12-14; 1 Kor 9,14-19

        7. Pri vyjadrení vďačnosti, prosbe o podporu a podobných príležitostiach sa budeme snažiť vyhnúť zaliečaniu sa márnivosti darcov. Pozývame našich veriacich k tomu, aby považovali svoje dary za bežnú účasť na bohoslužbe, apoštoláte alebo sociálnej práci. Mt 6,2-4; Lk 15,9-13; 2 Kor 12,4

        8. Pri apoštoláte a postoračnej starostlivosti o ekonomicky slabých a zaostalých dáme k dispozícii všetko nevyhnutné – čas, myšlienky, srdce, materiálne prostriedky, atď. bez toho, aby sme poškodili niekoho iného v našej diecéze. Budeme podporovať laikov, rehoľníkov, diakonov alebo kňazov, ktorých Pán povoláva evanjelizovať chudobných a robotníkov zdieľaním ich života a práce. Lk 4,18 a nasl.; Mk 6,4; Mt 11,45; Sk 18,3-4; 20,33-35; 1 Kor 4,12; 9,1-27

        9. Vedomí si požiadaviek spravodlivosti a lásky a ich vzájomného vzťahu sa pokúsime transformovať „dobročinnosť“ na sociálnu prácu, založenú na spravodlivosti a láske, ktorá berie do úvahy každého človeka, ako pokornú službu kompetentným verejným organizáciám. Mt 25,31-46; Lk 13,12-14 a 33 a nasl.; Sk 2,44 a nasl.

        10. Zasadíme sa o to, aby zodpovední za vládu a verejné služby prijali a uviedli do života také zákony, štruktúry a sociálne inštitúcie, ktoré sú nevyhnutné pre spravodlivosť, rovnosť a komplexný harmonický rozvoj každého a všetkých. Týmto spôsobom by mal vzniknúť nový spoločenský poriadok, ktorý by zodpovedal dôstojnosti človeka ako Božieho dieťaťa. Sk 2,44 a nasl., 4,32-35, 5,4; 2 Kor 8 a 9; 1 Tim 5,16

        11. Kolegialita biskupov sa v duchu evanjelia môže najlepšie preukázať v spoločnej službe dvom tretinám ľudstva, ktoré žijú v telesnej, kultúrnej a morálnej biede. Preto sa zaväzujeme, že:
        – budeme sa podľa svojich možností podieľať na projektoch spolu s episkopátmi chudobných krajín
        – budeme spolu žiadať na medzinárodnej úrovni, vždy svedčiac o evanjeliu, ako to vyjadril aj pápež Pavol VI. na pôde OSN, aby boli ustanovené hodpodárske a kultúrne štruktúry, ktoré nebudú vytvárať chudobné národy v stále bohatšom svete, ale ktoré umožnia chudobnej väčšine dostať sa zo svojej biedy.

        12. Zaväzujeme sa zdieľať v pastoračnej láske svoj život so všetkými sestrami a bratmi v Kristu, s kňazmi, rehoľníkmi a laikmi tak, aby náš úrad bol skutočnou službou. V tomto duchu budeme preto:
        – snažiť sa neustále kriticky „prehodnocovať svoj život“ s nimi;
        – vnímať ich ako spolupracovníkov tak, aby sme namiesto šéfov na svetský spôsob boli animátormi, inšpirovaní Duchom svätým;
        – usilovať sa byť ľudsky prítomní a prístupní;
        – otvorení ku všetkým ľuďom bez ohľadu na to, k akému náboženstvu sa hlásia. Mk 8,34f.; Sk 6,1-7; 1 Tim 3,8-10

        13. Po návrate do svojich diecéz zverejníme tento svoj záväzok a požiadame všetkých, aby nám boli nápomocní svojím porozumením, spoluprácou a modlitbami.

        Nech nám Boh pomáha, aby sme zostali verní svojim predsavzatiam.

        Poznámka.: tento preklad je amatérsky spracovaný na základe jeho internetovej francúzskej, anglickej a nemeckej verzie. Originálne znenie v portugalčine je publikované v Kloppenburg Boaventura (org.) Concilio Vaticano II. VOL V, Quarta Sessao Petrópolis: Vozes 1966, 526-528 – text je aj na
        http://www.traditioninaction.org/ProgressivistDoc/A_036_CatacombPact.htm

        The Pact of the Catacomb at Vatican Council II
        http://www.traditioninaction.org
        A pact made by Prelates and theologians in the Catacomb of St. Domitila also known as Pact of the Poor and Servant Church

        1Páči sa mi to · · Zdieľať.

        9 ľuďom sa to páči..

        Josef Hurt trocha dalšího kontextu: http://umlaufoviny.com/www/res_publica/Redakcni_system/index.php?clanek=963

        Res publica – úvahy, komentáře a fórum čtenářů
        umlaufoviny.com
        Mystika; duchovno; spritualita.

        Pred 18 hodinami · Páči sa mi to..

        Jan Sušina Vela veriacich svojich biskupov nepozna, ale len vtedy ,ked maju oblečene zlate rucha,alebo ked sa zapišu do našho vedomia ako zla skusenost.Podla čoho poznali ludia Ježiša.Prečo mame tak malo biskupov ktotori by ludi pritahovali.

        Pred 17 hodinami · Páči sa mi to..

        Ľudovít Kubek Pán Ján, máte úplnú pravdu a prečo, no pre bohatstvo a mamonu. Videli ste jedného slovenského biskupa, ktorý by len tak bez ohlásenia navštívil hociktorú zúboženú rodinu vo svojom biskupstve a zaujímal sa o ich problémy? Ja poznám takého, ale bohužiaľ bol hneď stiahnutý zo svojho úradu. Je to p. arcibiskup Bezák.To svedčí o tom, aká je mocná chuť po blahobyte a ľudskej sláve.

        Pred 5 hodinami · Páči sa mi to..

      • nino napsal:

        Pan Dučák, Vami skopirovany text je zmesou herez a komunizmu, vysledkom coho je napr. to, ze katolicka Cirkev stratila masy veriacich v Latinskej Amerike, a samotny region upadol do zavislosti na USA a do neokolonializmu.
        Mimochodom, Vami citovane ,,umlaufoviny“ na konci su, ak sa nemylim, hereticky orientovane stranky, co uz svedci samo za seba…

      • MichalD napsal:

        ad Karol Dučák: Zajímavý dokument, dobře dokreslující revoluci II.VK a její dobu. Na obhajobu jejich pohledu na biskupskou kolegialitu a snahy o zastření hierarchické struktury Církve sv. a rozdílu mezi kněžími a laiky je snad možné uvést jen to, že tehdy ještě nemohli znát důsledky, které to způsobí (i když ale i v jejich době byli prozíravější pastýři, kteří toto správně předvídali).

        Samostatnou otázkou je to „zrieknutia sa bohatstva, pompéznosti a ceremónií“. Dobrovolná chudoba je jistě hezká věc, problém zde trochu cítím v tom, že dotyční se nezbavují bohatství (bod 2.), které oni sami vytvořili a které by sloužilo jejich marnivosti nebo osobnímu přepychu, ale bohatství, které nashromáždily generace před nimi s cílem oslavy Boží. Tzn. tímto gestem říkají, že jejich předchůdci byli pomýlení a oni už dnes ví lépe, jak se má Bohu sloužit. To mi spíše než tam citované Mk 6,9; Mt 10,9 a Sk 3,6 připomíná J 12,5.

      • Michal Kretschmer napsal:

        Tento „Pakt z katakomb“ je směsice dobrých (jako že biksupové osobně nemají žít v přepychu) i špatných zásad. Vypadá to jako light verze teologie osvobození. Nepřijatelné body 5 (odmítání titulů) a 9 (transformace dobročinnosti na sociální práci).

        Ne náhodou je na http://www.traditioninaction.org/ProgressivistDoc/A_036_CatacombPact.htm v rubrice „progresistické dokumenty“.

      • nino napsal:

        Pan Dučák, este doplnim k tomu dokumentu- ten navodzuje atmosferu toho, ze az do Koncilu neboli biskupi skromni, myslim, zeby ste nasli mnozstvo tych, co boli nesmierne pokorni a skromni, co posledne davali chudobnym, a robili tak pre Boha, nie pre ludi, a v tom by mohli byt i vzorom nam.
        Tito biskupi sa pysne prezentuju trosku ako ti, na ktorych dejiny cakali, ale je spravne robit taketo gesta pre media, verejnost a ludi? Nemali by to robit pre Boha v prvom rade, aby u Neho tym ziskali?
        Bod 2.- no neviem, ci ide o skutocnu chudobu, to by bolo fajn, ale ja sa pytam, ci su chudobe blizsie knazske oblecenie, alebo drahe saka a kravaty nosene pokoncilovymi biskupmi. Inak, tam ani nemuselo ist o chudobu, ale skor o snahu odstranit rozdiel medzi laikmi a knazmi, aby zavladla revolucna rovnost, znicila autorita, ta ktora doviedla Europu do dnesnej krizy
        Bod 3- no, to je paradox, prenasat majetok na diecezy, kedze po Koncile sa v duchu kolegiality biskupi stali casto malymi despotami vo svojich diecezach, a narastli tym i financne skandaly…
        Bod 4- nedycha z toho skor deklerikalizacia a laicizacia?
        Bod 10 opomina socialnu vladu Krista, ktora je zakladom akehokolvek socialneho pokroku, a vieme dobre preco…
        Atd…
        Celkovo text posobi pysne, okazalo a neuprimne na mna.
        Vysledkom toho je i pad krajin do neokolonializmu, nadvlady oligarchie, vacsia chudoba chudobnych v danych krajinach, a tiez odpad desiatok milionov katolikov v Latinskej Amerike k protestantskym fundamentalistom. Ziadne socialne zlepsenie nemozno totiz dosiahnut bez Krista, ako verili tito biskupi.
        Ich opak je napr. equadorsky prezident Moreno, ktory povzniesol svoju krajinu socialne i ekonomicky, a pritom zakladom jeho reforiem bolo opretie sa o Pana Boha.

  16. Karol Dučák napsal:

    Zaujímavá informácia pre tých, ktorí s nostalgiou spomínajú na predkoncilovú liturgiu.
    http://www.svetkrestanstva.sk/2011_03_01_archive.html
    Žiada sa len doplniť, že Tridentská omša nie je katolíckou dogmou. My, gréckokatolíci, máme už po stáročia vlastnú liturgiu, liturgiu svätého Jána Zlatoústeho. Mali sme ju pred II. vatikánskym koncilom aj po ňom a vždy bola platná. Znovu opakujem: pre nás, katolíkov je dôležité zachovanie zjavených právd a dogiem. Všetko ostatné je vecou historického vývoja.

    • topajík napsal:

      Tridentský ritus nebyl NIKDY A NIKÝM ZRUŠEN.

      • Karol Dučák napsal:

        Ale veď ja viem, že Tridentstký rítus nebol nikdy zrušený. Teoreticky by mohol byť zrušený, pretože nie je katolíckou dogmou, ale nevidím dôvod, prečo by mal byť rušený, a napokon ani ja sám si neželám jeho zrušenie. Pokiaľ viem, aj vo Vatikáne je snaha o jeho zachovanie ako jedného z možných rítov.

      • nino napsal:

        Karol Dučák, snaha o likvidaciu stareho ritu bola este par rokov dozadu velmi silna a ani dnes neni vsade snaha umoznit tomuto ritu dychat.
        A pochybujem, ze niekto moze zrusit stary ritus. Ale viem si predstavit, ze by snaha o to mohla byt, ved i bola- a dovody su viac menej jasne- zrusit spolu s nim pravdy a dogmy katolickej viery, ktore za starym ritom stoja.

      • topajík napsal:

        Nebudu se s Vámi přít, protože řeckokatolíci nebyli vždy katoličtí, byl tam přece i nějaký ten odklon, že…? Možná proto se jim rušení čehokoliv vyhnulo. Nejsem, žel, historik, abych své tvrzení podložil, mám pouze zprostředkované informace. Ale pokud Vás to zajímá, tak mohu zjistit podrobně. Ostatně taková kapacita jako je historik R. Malý by nám mohl možná dobře pomoci. Tu „nedogmu“ si určitě ověřím. Ale vězte, že Trident je zcela jistě uctivější k Bohu než liduklanění na NOM.

    • nino napsal:

      ,,Všetko ostatné je vecou historického vývoja.“- to neni pravda, nechapete katolicizmus, ten je system, kde vsetko so vsetkym suvisi, cize i ta omsa suvisi s dogmamo a zjavenymi pravdami.

    • MichalD napsal:

      ad Karol Dučák: máte na mysli ten 2 roky starý článek spekulující o tehdy připravovaném vydání Universae Ecclesiae? Co je na něm zajímavého?

      Samozřejmě že je pro nás důležité zachovávání zjevených pravd, neméně důležité ale také je, jakým způsobem sloužíme Bohu a zda obřady, kterými tak činíme, tyto zjevené pravdy vyjadřují a Boha oslavují, nebo naopak skrze relativizaci a zastírání katolické víry vedou ke svatokrádežím a k urážení Našeho Pána.

      Jen tak na okraj: v závěru toho článku je trochu zmatená informace o vztahu SP a ambroziánského ritu. Nevíte zde někdo, jaký je v této věci v milánské arcidiecézi stav? Slouží se tam nyní standardní Novus Ordo nebo nějaká jeho „ambroziánská“ modifikace? Nechce se mi věřit, že by nebohý kard. Martini dopustil, aby se tam zachovala, původní ambroziánská liturgie.

      • Karol Dučák napsal:

        Priatelia, ale veď ja vám ten rítus neberiem. Napísal som jasne a jednoznačne, že proti nemu nič nemám. Jeho význam nepodceňujem ani nepreceňujem. Katolícka cirkev na ňom nestojí ani nepadá. Skúsim ešte raz vyložiť vám to jasne a po lopate. Ak mi niekto povie, že Ježiš Kristus nie je pravý Boh, toto je jasná heréza a toto ma dokáže vytočiť. Ak mi niekto povie, že v sv. hostii počas sv. prijímania nie je osobne prítomný Ježiš Kristus, toto ma „namíchne“. Ale otázka, či Tridentský rítus alebo liturgia sv. Jána Zlatoústeho, pre mňa nie je životne dôležitá. Chcem vyjadriť lásku k Bohu a vrúcnu vieru v Neho a toto mi umožňuje tak Tridentský rítus ako liturgia sv. Jána Zlatoústeho. Mňa viac vzrušujú iné veci. Minule som bol vo Viedni na Mariahilferstrasse na poľskej sv. omši, ktorú celebroval poľský rehoľník. Čo ma zaujalo, bola modlitba k sv. Michalovi archanjelovi na konci omše. Zašiel som za tým rehoľníkom a pýtal som sa ho, či sa v Poľsku na každej omši modlia túto modlitbu. Odpovedal mi, že túto modlitbu sa modlí na omšiach len jeho rehoľa. Táto modlitba mi veľmi chýba na sv. omšiach.

      • MichalD napsal:

        ad Karol Dučák: Vašemu komentáři nerozumím, cožpak tady někdo řeší „Tridentský rítus“ vs. „liturgia sv. Jána Zlatoústeho“? Pokud něco, tak se bavíme o důsledcích Novus Ordo, mezi něž patří mj. i katastrofální pokles Eucharistické úcty, vedoucí pak zákonitě ke ztrátě víry v reálnou přítomnost Našeho Pána pod svátostnými způsobami. Nemohu tedy souhlasit s Vaším tvrzením, že Církev sv. nestojí na liturgii, opak je pravdou: „Lex Orandi, Lex Credendi, Lex Vivendi“. O důkazy tohoto zakopáváme po čtyřiceti letech NOM experimentu na každém kroku.

  17. Karol Dučák napsal:

    Správa z Vatikánu: prefekt Kongregácie pre náuku viery, arcibiskup Gerhard Ludwig Müller sa vyjadril, že Vatikán bude zvažovať zriadenie ordinariátu pre luteránov, ktorí sa chcú vrátiť do plného spoločenstva s Katolíckou cirkvou, podobného štruktúre, ktorú pápež Benedikt XVI. zriadil pre anglikánov.
    http://www.magnificat.sk/2013/01/monitoring-gospa-v-dubline-a-i/
    Dúfam, že táto správa uspokojí aj tých najväčších skeptikov.

    • nino napsal:

      No, popravde, mam znacne obavy s tohto. Anglikani a vychodni schizmatici primarne vznikli schizmou, a obsahuju z velkej casti prvky, ktore mozno zachovat, a niektore dat do jednoty s Cirkvou, no, ale mam obavy, ci su dnesne cirkevne ,,kapacity“ schopne takto zvladnut lutheranizmus, a ci sa to vobec da

      • Michal Kretschmer napsal:

        Mysím také, že případ anglikánů a lutheránů je jiný. Lutheráni začali bludy a byli proti nim jasně formulovány věroučné kánony trientského sněmu. O té doby jejich hereze „pokročily“ a zasáhly i oblast katolické morálky.

        V minulosti, když se některé heretické skupiny vracely do církve, bylo papežem jim předepsáno vyznání víry, které musel ynejprve přijmout. Nevím, možné že existují něco jako starolutheráni, kterým je katolická církev bližší jako mezi anglikány byl proud blízký katolické církvi. Každopádně takových, pokud vůbec jsou, je minimum. Osobně mám za to, žeten nápad s ordinariátem pro lutherány je v současnosti nerealizovatelný, pokud papež nechce, aby do církve tímto způsobem pronikli bludaři.

      • nino napsal:

        Takisto by som bol za dnesnej situacie a v tomto pripade opatrny, i ked je pravda, ze hlavne asi v Skandinavii mozu existovat nejake prvky podobne high church v anglikanizme, teda hlavne tam, kde nebola az tak radikalne pretata kontinuita s katolicizmom, ako v regionoch, kde bol vacsi vplyv kalvinizmu.
        Ale som opatrny i preto, ze dnesni cirkevni predstavitelia nemaju casto sami spravne ponatie pravovernosti, a preto casto asi tazko dokazu posudit, ktore prvky v lutheranizmu su priechodne, a mozu byt ponechane, a ktore nebezecne, a nemozu.

      • MichalD napsal:

        Já jsem před časem na vlastní uši slyšel přednášku jednoho luteránského pastora, a ten říkal, že on se cítí s katolickou církví v podstatě už sjednocen, protože v Řimě došlo k takovým posunům, že by se tam dnes i samotnému Lutherovi moc líbilo …

        Pokud dojde na nějaké předepsané vyznání víry, pak mám obavu, že to bude něco a lá Společné prohlášení o ospravedlnění z r. 1998.

      • Michal Kretschmer napsal:

        Takové vyznání víry pro navracející se lutherány by pochopitelně mimo jiné mělo obsahovat, že přijímají všechna dogmaticka ustanovení tridentského koncilu o Písmu, tradici, opsravedlnění, svátostech , …

    • Petra Bézová napsal:

      Jen tak dál, pane Karole, když se nemůžou změnit lidé, změníme Boha a donutíme ho, aby spasil ne jen mnohé, ale všechny. Bravo, akorát mám dojem, že Bůh je někdo jiný, než jste si Vy a mnozí kněží vysnili. Čtěte někdy Starý zákon, abyste se poučil, jak hluboko může klesnout člověk nebo společenství lidí, které vymění Boha za dialog – viz např. Šalamoun a jinde. Ale když toužíte po tom, poznat Boží hněv, tak asi nemá smysl Vám to vymlouvat.

      • Karol Dučák napsal:

        Petra, pri všetkej úcte, Vy viete lepšie, aký je Boh? Vari mávate Božie zjavenia, že sa vyjadrujete tak bohorovne a každého, kto má iný názor, hádžete cez palubu?

      • Karol Dučák napsal:

        Nino, Michal Kretschmer, aj medzi luteránmi je veľa zbožných ľudí, ktorí hľadajú pravú cestu k Bohu. Nie tak dávno som čítal príbehy dvoch luteránskych pastorov, ktorí konvertovali na katolícku vieru. Prečo a akým právom im v tom chcete brániť? Sv. Pavol bol veľký prenasledovateľ kresťanov a predsa sa napokon stal apoštolom národov. Ježiš povedal zákonníkom: „Beda vám, zákonníci, lebo ste vzali kľúč poznania! Sami ste nevošli, a tým, čo vojsť chceli, ste zabránili.“ (Lk 11, 52) Ja vás nechcem znevažovať. Verím, že to čo robíte, robíte s úprimnými úmyslami, len vás chcem vystríhať, aby ste nepodľahli pýche, ako zákonníci. Nikto z nás nemá právo brániť iným prísť ku Kristovi.

      • Petra Bézová napsal:

        Možná to i Karol vím lepší než vy, jaký je Bůh. Ale tím se přeci nestavím na jeho místo, právě naopak. Protože mi něco ze sebe dal poznat, vím, jak nenávidí lež a hřích. Když se jeho Církev nachází v situaci lži, přece tomu nebudu tleskat, jako Vy. Je třeba se vrátit tam, kde člověk a Církev spoléhá na něho a ne na svůj intelekt a dialog s jinověrci. Bez Božího požehnání, marné lidské namáhání. Neznám Vás, ale připadáte mi jako člověk vzdělaný, který o Církvi hodně ví, ale jen málo naslouchá Tomu, kvůli kterému Církev vznikla. Někdy i vzdělání může být napřekážku, pokud nevede k dialogu s Bohem.

      • Michal Kretschmer napsal:

        Ad Karol Dučák: Konvertují-li se jednotliví lutherání ke katolické církvi, třeba jako zmiňovaní pastoři, je to výborné, ale pochybuji, že je mezi nimi takový stav, aby po náležitém poučení mohli takto vstoupit do katolické církve celé lutheránské obce.

  18. Karol Dučák napsal:

    Niektorí účastníci tejto diskusie sa pohoršovali nad tým, že pápež Ján Pavol II. vstúpil do mešity a pobozkal korán. Prinášal zaujímavý príspevok do diskusie na túto tému:
    „Podľa slov poľského kňaza Slawomíra Odera bol však tento bozk iba nástrojom pomocou ktorého vyjadril hlbokú kresťanskú lásku vo vzťahu k národom a k civilizácii, ktorá v Abrahámovi uznáva spoločného otca všetkých, čo veria v jediného Boha.“ http://zumag.ku.sk/?p=17412
    Za seba môžem povedať, že som nikdy neveril tomu, že by chcel pápež vzývať Alaha, alebo sa zrieknuť Boha, či svojej katolíckej viery. O tom, aká dôležitá je hlboká kresťanská láska k moslimom, najvýrečnejšie dokumentuje prípad moslimov v Sýrii, konvertujúcich na kresťanstvo pod vplyvom zázraku, ktorý učinila Panna Mária. http://www.magnificat.sk/2012/01/svedectvo-vzkrieseny-moslim/

    • Petra Bézová napsal:

      Nejhorším neštěstím papeže je, když si začne hrát na Boha. Úkolem Krista nebylo míchat ovce a kozly dohromady, ale obrátit kozly, aby se stali ovcemi. Těžko budou chtít muslimové přestoupit na křesťanství když vidí, že si svého náboženství nevážíme. Jinak, vždycky se najde dost lidí, kteří omluví papežův nesmyslný krok.

      • Karol Dučák napsal:

        Petra, moslimovia už konvertujú na kresťanstvo. Neraz čítam príbehy moslimských konvertitov, ktorí prestúpili na kresťanstvo. Len Vy o tom neviete. Mimochodom, ja moslimov poznám nie z rozprávania, ale z praktickej skúsenosti. Keď som pracoval v Egypte, denne som sa s nimi stretával. Žil som medzi nimi. Nemyslite si, že všetci boli fanatici a magori. Bolo medzi nimi veľa inžinierov, ktorí vyštudovali na európskych vysokých školách. Mali svoje maniere, ale neboli to zlí ľudia. Mimochodom, nás, kresťanov, sú 2 miliardy, ale spôsobili sme v dejinách ľudstva viac nešťastia, ako príslušníci všetkých ostatných náboženstiev dokopy. Zločiny kolonializmu a 2 svetové vojny by nás mali viesť k tomu, aby sme si sypali popol na hlavu a nie sa vyvyšovali nad moslimov. Máme omnoho viac masla na hlave ako oni.

      • Petra Bézová napsal:

        Karol, ale o to tady nejde, kdo má víc másla na hlavě. Jde o to, poznat pravdu a předat ji dál tak, jak nám byla předána. Nic neubírat a nic nepřidávat. Pravda není naším majetkem, jen ji spravujeme a rozdáváme. A jestliže to děláme špatně, budeme za to potrestáni. Naším úkolem je předat víru takovou, jak byla zjevena, ne ji přizpůsobit požadavkům dnešního člověka, který ji už není schopen snést v její oproštěnosti od světa. Nikdo nevrdí, že muslimové jsou zlí lidé, ale neznají Pravdu, která jim chce dát život věčný. Ach, ty naše lidské ohledy, kolik neštěstí zavinily. Cítíme vinu za dějiny Církve a chceme to druhým nějak odčinit, ale to není naše poslání a není to ani v naší moci. Je třeba to nechat na Bohu.

      • Michal Kretschmer napsal:

        Kolonializmus není jistě ideální stav. Ale obávám se, že rozpad koloniálního systému ve 20. století přivodil více zla. Sotva Indie získala samostatnost, už tam byla válka. Vzpomeňte na masakry ve Rwandě. Afrika se dodnes zmítá v různých válkách.:

      • nino napsal:

        Pan Dučák, 2. svetova vojna nebola krestanskou zalezitostou, Nemecko bolo protestanstsky stat (s hlavnou poziciiou lutheranov a osvietencov), ZSSR ateisticky, a taliansky fasizmus vychadzal z liberalneho nacionalizmu, ktory v 19. storoci sfukol tradicnu spolocnost na Apeninskom polostrove a zlikvidoval papezsky stat.
        Ani kolonializmus nebol vyhradne katolickou zalezitostou, a nemozno ani tvrdit, ze chaoticka dekolonizacia priniesla obyvatelom kolonii len dobro, casto Afrika a ine regiony upadli do vojen, genocid, chudoby a dp ekonomickeho neokolonializmu inych krajin, hlavne o ne zacali zapasit USA a ZSSR, co mnohe krajiny zmenilo v ruiny…

    • nino napsal:

      Viete, vsetky ciny Jana Pavla II., je mozne vysvetlovat dvojako, a to bol i ich umysel. To uz je ta dvojtvarnost. Nekatolikom, liberalom, progresivistom, slobodomurarom sa to vysvetlovalo ako naplnenie 2. vatikanskeho koncilu, a vzdanie sa predstavy Cirkvi, ako jedineho praveho nabozenstva. A potom katolikom sa to vysvetlovalo takym sposobom, ako pisete.
      Problem je, ze take nieco nemoze fungovat vecne a raz sa niekto zacne pytat, ako to teda sa ma chapat v skutocnosti. A potom tam je problem.
      Podobne dnes sa oslavuju zmeny, ktore priniesol Koncil, a sucastne, v duchu noveho vykladu sa tvrdi, ze ten vlastne nic nezmenil :)
      Inak, myslim, ze pri Assisi 3, papez Benedikt XVI. vypustil spolocne modlitby s nekatolikmi, dost jasne nepriame doznanie, ze este i podla Benedikta sa to za Wojtyu prepisklo, nie?

      • Karol Dučák napsal:

        Nino, o čo ste Vy lepší ako bol pápež Ján Pavol II.? Prvý pápež, sv. Peter, trikrát zaprel Krista. Chcete aj jeho posudzovať a odsúdiť? Každého by ste posudzovali, lenže v Biblii sa píše: „Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám!“ (Lk 6, 37) Zabudli ste na to?

      • nino napsal:

        Ja nemam Wojtylovi co odpustat, mne nic neurobil, ci mu Boh odpusti, to uz zalezi na nom. A tiez, ci mu dalsie generacie odpustia.
        Ale rozum mam a svoju vieru poznam, tak nemozem mat problem pomenovat rozchod Wojtylu s katolicizmom, alebo mam klamat a tvrdit, ze ziadny nebol?

      • Karol Dučák napsal:

        Nino, je úžasné, ako dokážete prekrúcať fakty. Nepísal som nikde, že kolonializmus bol katolíckou záležitosťou. Písal som, že vinu na ňom nesú kresťania a to je podstatný rozdiel. Ja nie som nejaký tvrdohlavý oponent, ktorý by za každú cenu odmietal argumenty iných ľudí. Uznávam, že ani odstránenie kolonializmu neprinieslo porobeným národom pokoj. Vidíme napríklad, že v Afrike sú černosi voči černochom často krutejší, ako boli pôvodne bieli páni. Ale to nijako nezmenšuje vinu kresťanov na zotročení celých kontinentov v epoche kolonializmu.
        Druhá svetová vojna vzišla z nemeckej pôdy a Nemecko bolo – ako správne píšete – prevažne protestantskou krajinou. Ale protestanti sú predsa tiež kresťania. Navyše Hitler bol pôvodne rakúsky katolík, ktorý v detstve dokonca aj miništroval. Neskôr zradil svoju vieru a stal sa netvorom, ktorý sám kruto prenasledoval vlastnú Cirkev. Nemôžeme však tvrdiť, že druhá svetová vojna nebola kresťanskou záležitosťou. Nevyvolali ju ani moslimovia ani budhisti, ale príslušníci národa, ktorý bol pevnou súčasťou kresťanského sveta. Takže je potrebné držať sa faktov.

      • nino napsal:

        Pan Dućák, ako spravne pisete, Hitler bol odpadlik. I ked pochadzal z katolickej rodiny, vieru zavrhol a nepraktizoval- stal sa osvietencom. Nemecko bolo nominalne protestantske, a sekularne- rovnako ako vacsina Europy.
        Svetova vojna bola vyustenim erazmizmu, protestantizmu, ale hlavne osvietenstva a jakobinizmu- cize ideologii antikrestanskych. Spajat 2. svetovu vojnu s krestanstvom je preto uplne nemiestne, kedze elity vsade v Europe, ktore vohnali staty do vojny bolo neverecke.

    • topajík napsal:

      Karle, Karle…

  19. Karol Dučák napsal:

    Pavel Zahradník sa ma snaží poúčať o tom, čo je unionizmus a čo ekumenizmus.
    Má pravdu jedine v tom, že v čase po rozkole Ríma a Carihradu v roku 1054 sa výraz ekumenizmus naozaj nepoužíval. De facto však je unionizmus to isté čo ekumenizmus. Ak už Pavel Zahradník neverí mne, uvediem iného autora, ktorý doslova píše: „Unionizmus se změnil v ekumenizmus.“
    http://www.jesuit.cz/clanek.php?id=804
    A čo potom Pavel Zahradník povie na stanovisko iného autora, ktorý dokonca tvrdí, že už svätí Konštatntín-Cyril a Metod začali viesť ekumenický dialóg v Cirkvi i dialóg s nekresťanským
    svetom.
    http://www.ukm.ff.ukf.sk/wp-content/uploads/2009/03/Kniha%20PoznavanieKDCM.pdf
    Osobne som hlboko presvedčený o tom, že práve unionizmus je a aj ostane veľkou inšpiráciou pre proces zjednocovania cirkví.

  20. Karol Dučák napsal:

    Milí priatelia, myslím, že je najvyšší čas ukončiť túto polemiku. Zrejme sa nikdy nestotožníme, ale to predsa nie je tragédia. Tragédia by bola, keby sme všetci uvažovali úplne rovnako. Nemôžem zdieľať Vašu kritiku pápežov od pontifikátu pápeža Jána XXIII. až dodnes a mám na to svoje dôvody. Zaiste viete, že nedávno mi vyšla kniha o jezuitskom štáte v Paraguaji 1609-1768. Písal som ju 7 rokov a za tú dobu som sa stotožnil s myslením zakladateľa jezuitskej rehole, svätého Ignáca z Loyoly, ktorý neochvejne veril, že v Cirkvi, Rímskej cirkvi, tkvie kontinuita ďalej žijúceho Ježiša Krista. Sv. Ignác veril v neustálu prítomnosť Boha pri správe Katolíckej cirkvi. V mladosti bol vojakom a do svojej rehole vniesol vojenskú disciplínu. Na rozdiel od rehoľných sľubov iných reholí profesi Spoločnosti Ježišovej okrem troch zvyčajných sľubov chudoby, čistoty a poslušnosti urobili aj štvrtý sľub bezpodmienečnej poslušnosti pápežovi. Sila rehole spočíva v jej monarchickej a centralistickej štruktúre. Do istej miery pripomína vojenskú organizáciu. Na čele stojí doživotne volený generálny predstavený, skrátene generál rádu, nazývaný aj Praepositus generalis alebo Čierny pápež. Pre svätého Ignáca ako prvého generála novovzniknutej rehole bolo čosi nepredstaviteľné vypovedať poslušnosť rímskemu pápežovi. Generalissimus – pápež, prikázal, generál Ignác z Loyoly na slovo poslúchal. Takáto poslušnosť často chýbala a neraz aj dnes chýba katolíckemu kléru. Pre mňa bola vzorom takejto poslušnosti moja nebohá mamka. Bola to hlboko veriaca rímskokatolíčka. Keď sa narodila, bol pápežom Pius XI., zomrela počas pontifikátu pápeža Benedikta XVI. Mala takú istú neochvejnú vieru v neustálu prítomnosť Boha pri správe Katolíckej cirkvi, akú mal sv. Ignác z Loyoly.
    Raz sa vyjadrila: „Katolícka cirkev je Kristova loď, plaviaca sa v búrlivých vodách. Ale my nemajme strach, že tá loď stroskotá. Oveľa viac sa strachujme o to, aby sme my sami z tej lode nevypadli.“
    Obrazne povedané, moja mamka si bola stopercentne istá, že sa jej nemôže stať to, čo sa stalo cestujúcim na Titanicu, pretože Kristovu loď riadi okrem viditeľného kapitána lode, pápeža, aj neviditeľný kapitán Ježiš Kristus, ktorý nedopustí, aby Jeho loď stroskotala. Bolo jej absolútne jedno, či bol pápežom Pius XII., Ján XXIII., Pavol VI., alebo ktorýkoľvek iný pápež. Bola neochvejne presvedčená, že pokiaľ sa pevne drží svojej katolíckej viery, je vždy na tej správnej lodi, ktorá sa nikdy nemôže potopiť. Keď pápež Ján XXIII. začal rozvíjať ekumenizmus a medzináboženský dialóg, prijala to ako fakt, o ktorom sa nediskutuje. Nikdy nepochybovala o tom, či pápež koná správne, alebo o tom, či sa Katolícka cirkev vyvíja správnym smerom. Tá jej bezvýhradná viera v Katolícku cirkev takú, aká momentálne je, ma dodnes fascinuje. Pritom to nebola nejaká nevzdelaná žena. Mala stredoškolské vzdelanie s maturitou, vedela čiastočne po francúzsky, nemecky a rusky, no predovšetkým mala veľmi hlboké náboženské vedomosti. Prial by som každému takú neochvejnú vieru v neustálu prítomnosť Boha pri správe Katolíckej cirkvi a takú bezpodmienečnú poslušnosť pápežovi, akú mal sv. Ignác z Loyoly, alebo akú mala moja nebohá mamka. Pritom je všeobecne známe, že pápež je omylný človek. Neomylný je len vtedy, ak hovorí ex cathedra.
    Učenie pápeža ex cathedra má však isté podmienky: 1. Pápež je neomylný len v učení viery a mravov. 2. Vtedy je neomylný, keď učí ako najvyšší učiteľ a pastier Katolíckej Cirkvi (keď chce použiť túto svoju najvyššiu moc v učení). 3. Je potrebné, aby ako najvyšší učiteľ Cirkvi chcel zaviazať celú Katolícku Cirkev (nie napr. len svoju rímsku diecézu). 4. Pápež musí chcieť vyhlásiť učenie viery a mravov s konečnou platnosťou (definovať).
    Neznamená to teda, že pápež sa v ničom a nikdy nemôže mýliť, alebo dokonca zhrešiť. To Cirkev nikde neučí. Ale ja som o neomylnosti pápeža už raz písal článok, takže táto záležitosť mi je notoricky známa. Ostatne, ako som raz predtým uviedol, ani ja sa s pápežom Benediktom XVI. nestotožňujem absolútne. Mám výhrady trebárs voči jeho tvrdeniu, že Ježiš Kristus sa nemusel narodiť 25. decembra, ale toto nie je katolícka dogma, ktorá by ma zaväzovala bezpodmienečne jej veriť. Lenže vypovedať pápežovi poslušnosť, alebo dokonca tvrdiť, že vedie Katolícku cirkev nesprávnym smerom, na také čosi by som ani len nepomyslel. Viackrát som sa v médiách verejne zastal pápeža Benedikta XVI., podpísal som aj petíciu na jeho podporu a stojím neochvejne za ním ako za hlavou Katolíckej cirkvi. Nikomu však nemôžem brániť, aby prezentoval svoj vlastný názor. Ale chcel by som v tejto súvislosti upozorniť ešte na jednu vec. Katolícka cirkev sa už nikdy nevráti pred II. vatikánsky koncil. Ak niekto v sebe živí takéto nádeje, musím mu povedať na rovinu, že žije vo svete ilúzií. Tak, ako sa Cirkev nevrátila pred I. vatikánsky koncil, nevráti sa ani pred II. vatikánsky koncil. Nemožno vylúčiť prípadné korektúry, no nemožno spochybniť platnosť koncilových dokumentov en bloc. Ak mám použiť príklad, možno postaviť priehradu na rieke, no nemožno tok rieky zastaviť.
    Želám vám všetkým hojnosť Božích milostí a ak som sa snáď v diskusii niekoho dotkol, prosím ho o prepáčenie.

    • Petra Bézová napsal:

      Karol, tak to jsme na tom podobně, moje matka má stejnou neochvějnou víru, ale když s ním hovořím- protože je ještě na živu- tak je i schopná přemýšlet a dojít k závěrům, ke kterým by i vaše matka dospěla, kdyby viděla situaci světa a mravní úpadek v Církvi. Jste to Vy, kdo se zarputile bráníte otevřít oči. My přeci víme, že se nikdy nevrátí doba před koncilem a je to dobře, protože krizí roste víra. My jen chceme, pokud tomu rozumím, aby se Církev vrátila ke Kristu, který ji má vést. Bůh dopuští hříchy lidí i hříchy Církve ke své větší slávě, aby mohl projevit lidem své milosrdenství, když to pochopí že zhřešili a obrátí se. Společenství Bratrstva je jen svědomím Církve, které vyzývá k obrácení, je hlasem Božím, který volá papeže zpět na cestu pravdy. Nechápu, proč papeži a tím Církvi upíráte možnost obrácení, když zhřešila. I já Vám přeji hojnost Božích milostí a především víru, že Bůh může i špatnou cestu člověka obrátit k dobru.

    • topajík napsal:

      Pane Dučáku, Vy evidentně neznáte ani význam slova „přátelství“, potažmo „přátelství s Ježíšem“, protože jste začal používat oslovení zavedené do TV vysílání kdysi v době reálného socialismu, kterým jste vystřídal braní Božího jména nadarmo. Lituji, ale takovou demagogii neakceptuji.

      • Karol Dučák napsal:

        Už som sa nehodlal zapájať do diskusie, ale aspoň v jednom prípade urobím výnimku.
        Pre mimoriadnu zaneprázdnenosť som bol dlhší čas mimo, preto reagujem až teraz. topajík mi vytýka oslovenie „Milí priatelia.“
        Ak by si však topajík zobral aspoň raz za čas do rúk Sväté písmo, zistil by, že výrazy priateľ a priatelia používal často aj Ježiš Kristus. Za všetky aspoň niekoľko príkladov.
        Ako uvádza evanjelista Ján, Ježiš povedal učeníkom pred zázračným uzdravením Lazára: „Náš priateľ Lazár spí, ale idem ho zobudiť.“ (Jn 11, 11)
        Na inom mieste ten istý evanjelista uvádza tieto slová Ježiša: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem. Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca.“ (Jn 15, 13-15)
        Aj iní evanjelisti uvádzajú podobné oslovenia Ježiša Krista. Nebudem ich tu všetky uvádzať. Stačí len trochu študovať a každý si ich nájde sám. Ak teda niekto tvrdí, že oslovenie, ktoré som použil, začali užívať až kedysi v dobe reálneho socializmu, deklasuje sám seba. Je mi ľúto, že to musím takto hodnotiť.

    • nino napsal:

      Vidite, pan Dučák, chapete papezskej neomylnosti spravne.
      A Cirkev sa pred II. vatikansky koncil vrati, to som si prave isty zase ja, a presne z dovodov, ktore ste spominali- Kristus proste musi zvitazit. Kedy to bude? To zavisi od obrateni katolikov, knazov, papeza, a hlavne od vole Bozej.
      A nebude to predsa nic hrozne, vratit sa k viere, v ktorej bola formovana Vasa mamicka, nie?
      Inak, pokoncilove zmeny v Strednej Europe boli uplatnovane postupne, salamovou metodou, aby sa umensil odpor. Okrem toho, komunisti dost cenzurovali odpor voci koncilu (sami komunisti koncil skor podporovali), takze ludia sa nemohli ani zoznamit s kritickymi hlasmi.
      Ale myslim, ze keby sa nasi ludia ocitli v Rakusku, ci Nemecku, v tamojsej situacii, tak by sa zrejme vacsina pripojila k opozicnym antikoncilovym silam.

  21. Karol Dučák napsal:

    Nino, to je tvrdenie proti tvrdeniu. Život ukáže, kto z nás mal pravdu. Je 13.2.2013. Vráťme sa k tejto téme o 5 rokov a uvidíme, či sa Cirkev vráti pred II. vatikánsky koncil, alebo nie.
    Ja som presvedčený, že nie, ba naopak, obávam sa, že narastú tlaky po nežiadúcich reformách, ako sú vysviacky žien a podobne. Teda uvidíme, čo bude 13.2.2018.

    • Petra Bézová napsal:

      Karol, Církev se dle mého nemůže vrátit zpátky v čase, ale může odsoudit učení, které nevycházelo z Písma a Tradice. O to tady celou dobu jde. Když Vy vidíte, že směřování Církve je špatné, liberální a máte představu, kam až to povede, musíte sám u sebe odsoudit ty nauky koncilu, které jsou bludné a zavádějící. Nemůžete oslavovat ty kroky Církve, které vedou k rozkladu a ztrátě víry celých kontinentů. Je to Bůh Abrahámův, Izákův a Jákobův, který se zjevil v Ježíši Kristu, a žádný jiný. Ježíš Kristus nemůže jako Spasitel fungovat bez svého Otce, žádný ekumenismus nám není schopen zprostředkovat Boha, jaký opravdu je. Bůh už se vyslovil, a své Slovo nemůže vzít zpět, to my se musíme pokorně vrátit k němu a musíme přestat budovat civilizaci lásky bez něho, protože to co budujeme, je paskvil.

    • Armin Cordianus napsal:

      Pane Karole Dučáku, zkuste si někdy přečíst následující titul:

      Prof. George May : Pravá a nepravá obnova (PDF)

      Třeba Vám to pomůže na cestě rozlišování obnovy pravdivé a falešné…

  22. Karol Dučák napsal:

    Nino, musím Vás vyviesť z omylu. V skutočnosti to bolo omnoho jednoduchšie a krutejšie. Hitler do značnej miery vďačil za svoj úspech podpore zo strany nemeckých evanjelikov. To nie je osočovanie. Dokazujú to, žiaľ Bohu, fakty. Štatistiky naozaj potvrdzujú, že nemeckí evanjelici na rozdiel od nemeckých katolíkov masovo podporovali Hitlera. Nechcel som to napísať až tak tvrdo, ale vyprovokovali ste ma k tomu. To rozdelenie nemeckej spoločnosti, ktoré uskutočnil Martin Luther začiatkom 16. storočia, sa tragicky prejavilo ešte aj po niekoľkých stáročiach, v prvej polovine 20. storočia. Kým nemeckí evanjelickí biskupi otvorene kolaborovali s nacizmom, nemeckí katolícki biskupi od začiatku jednoznačne zavrhovali Hitlerov rasizmus a antisemitizmus. Prezentovali to tak na Fuldauskej biskupskej konferencii 28. marca 1933, ako aj mnohokrát neskôr v početných pastierskych listoch. Tieto stanoviská svojich biskupov zdieľali aj nemeckí katolícki kňazi a laici. Mnohých z nich nacisti kruto prenasledovali. Vyše 12 tisíc katolíckych kňazov, teda zhruba polovica nemeckého katolíckeho kléru tej doby, sa dostala do konfliktu s nacistickým režimom.
    Celkove zmizli v koncentračných táboroch stovky nemeckých katolíckych kňazov. Najviac v koncentračnom tábore Dachau, kde boli od roku 1940 postupne sústreďovaní duchovní z Nemecka a iných európskych krajín. Z celkového počtu zhruba 30 tisíc ľudí, ktorí zomreli počas druhej svetovej vojny v koncentračnom tábore Dachau, bolo viac ako 1 070 duchovných všetkých konfesií. Údaje o počte rímskokatolíckych duchovných, umučených v koncentračnom tábore Dachau, sa nepatrne rozchádzajú. Podľa rôznych zdrojov sa ich počet pohybuje v rozsahu od 1 034 do 1 036 mučeníkov. Väčšinu z nich tvorili Poliaci. Celkový počet duchovných v koncentračnom tábore Dachau sa v závislosti od rôznych štatistík pohybuje v rozsahu 2 720 – 2 806 väznených duchovných. Najčastejšie sa však uvádza údaj
    2 720 väzňov z radov duchovných. Z toho bolo približne 95 % rímskokatolíckych klerikov zo 144 diecéz a 25 národov. Zvyšných zhruba 5 % z celkového počtu pripadalo na protestantských, gréckoortodoxných, starokatolíckych a moslimských duchovných. Z hľadiska národnostného zloženia bolo najpočetnejšie zastúpené poľské duchovenstvo. Z celkového počtu 1780 v Dachau väznených poľských duchovných ich tu umrelo 868, vrátane niekoľkých biskupov. Nemeckých duchovných bolo podľa viacerých štatistík 447 a z toho 94 duchovných v Dachau umrelo. Ďalších nemeckých duchovných likvidovali mimo Dachau. Aj keď tvorili katolíci iba zhruba jedni tretinu nemeckého obyvateľstva tej doby, nacistický režim nemal po niekoľkých rokoch vlády, zhruba od rokov 1936/37, žiadne iné spoločenské zoskupenie, ktoré by bolo považované za takého nebezpečného protivníka, ako cirkvi verní katolíci.
    Úplne iná situácia bola v nemeckej evanjelickej cirkvi, ktorú nacistický režim rozštiepil.
    V jej rámci sa zorganizovala skupina odporcov nacizmu, ktorí vytvorili takzvanú Bekennende Kirche (vyznávajúcu cirkev). Najznámejšími predstaviteľmi tejto skupiny boli pastori Martin Niemöller a Dietrich Bonhoeffer, ktorého nacisti popravili v koncentračnom tábore Dachau v roku 1945. Väčšina nemeckých evanjelikov však ostala lojálna voči nacistickému režimu.
    Odpor nemeckých evanjelikov voči nacistickému režimu bol neporovnateľne slabší ako bol odpor nemeckých katolíkov. Podľa jednej nemeckej štatistiky z októbra 1941 bolo z celkového počtu 15 160 osôb, zatknutých gestapom, 416 osôb zaradených do kategórie Kath. Kirchenbewegung (katolícke cirkevné hnutie) a 12 zatknutých bolo zaradených do kategórie Ev. Kirchenbewegung (evanjelické cirkevné hnutie).
    Za najmarkantnejší príklad rozdielnych postojov nemeckých katolíkov a evanjelikov sa považujú volebné výsledky dvoch susedných obcí, Darstein a Hauenstein, v nemeckej spolkovej krajine Rheinland-Pfalz. V evanjelickej obci Darstein volili v roku 1930 všetci obyvatelia Hitlera. Naproti tomu v katolíckom Hauensteine ešte aj po nástupe Hitlera k moci, pri ríšskych voľbách 5. marca 1933, získala Hitlerova NSDAP iba 4,8 % hlasov. 92 % obyvateľov obce volilo strany Zentrum (Centrum) a Bayerische Volkspartei (Bavorskú ľudovú stranu).
    Aj toto je jeden z dôvodov, prečo tak horlivo presadzujem ekumenizmus. Mnohokrát v histórii už namierili zbrane evanjelici proti katolíkom a katolíci proti evanjelikom. Je nevyhnutné skončiť s tým večným nepriateľstvom, aby sa už nikdy nemohlo opakovať to, čo sa podarilo Adolfovi Hitlerovi, ktorý poštval proti sebe nemeckých evanjelikov a katolíkov.
    A to je odpoveď aj pre Petru Bézovú. Z ekumenizmu sa zbytočne robí strašiak, ktorý údajne privádza Katolícku cirkev na cestu herézy. To je nezmysel. Samotný ekumenický dialóg nikdy nemôže priviesť našu Cirkev na cestu herézy, pokiaľ budeme dosť pevní a neustúpime zo svojich pozícií! Od nás a len od nás závisí, či si v tom dialógu ubránime naše katolícke pravdy, alebo nie! Nikto nám nemôže vnútiť herézu, ak ju nebudeme chcieť prijať! Ja nie som naivný. Bolo by zaiste krásne, keby Evanjelická cirkev bez výhrad prijala všetky naše katolícke dogmy a došlo by úplnému zjednoteniu postojov. Lenže nerád sa poddávam ilúziám a viem, že také jednoduché to nebude. Je možné, že ešte niekoľko ďalších desaťročí sa bude viesť ekumenický dialóg a napriek tomu nedôjde k zblíženiu medzi katolíkmi a evanjelikmi v teologických otázkach. No napriek tomu veľmi energicky presadzujem ekumenický dialóg, pretože ho potrebujeme ako soľ. O jeho užitočnosti som sa presvedčil, keď som žil a pracoval v nemeckom Bavorsku. Tam sa podarilo vďaka spolupráci Katolíckej a Evanjelickej cirkvi dosiahnuť zákaz nedeľného predaja v obchodoch. V tom, v riešení konkrétnych praktických spoločenských problémov, vidím význam ekumenického dialógu!
    Budem sa opakovať, ale musím znovu a znovu argumentovať, že je lepšie, ak príslušníci rôznych cirkví žijú v láske a mieri, ako keby mali na seba mieriť zbraňami tak, ako to bolo napríklad počas druhej svetovej vojny. Ak už toto niekto nepochopí, tak sa vzdávam účasti v tejto diskusii.

    Použitá literatúra:
    -DUČÁK, Karol. Poslušný až na smrť. Karl Leisner 1915 – 1945. Prvé vydanie. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 2009.
    -KULKE, Ulli. Zwei Dörfer und der Stolz Adolf Hitlers. in: Die Welt, 2007, dostupné na internete:
    http://www.welt.de/politik/article1331531/Zwei-Doerfer-und-der-Stolz-Adolf-Hitlers.html
    -MÜLLER, Helmut ─ KRIEGER, Karl Friedrich ─ VOLLRATH, Hanna. 1995. Dějiny Německa. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 1995.
    -NÖHBAUER, Hans F. 1987. Die Chronik Bayerns. Dortmund: Chronik Verlag in der Harenberg Kommunikation Verlags- und Mediengesellschaft mbH & Co. KG, 1987.
    -SENNINGER, Gerhard. 2005. GLAUBENSZEUGEN ODER VERSAGER? Katholische Kirche und Nationalsozialismus, Fakten-Kritik-Würdigung. 4. überarbeitete und erweiterte Auflage. St. Ottilien: EOS-Verlag, 2009.
    -ZENTNER, Kurt. 1965. Illustrierte Geschichte des Dritten Reiches. München: Südwest Verlag Neumann & Co. K.G., 1965.

    • MichalD napsal:

      Pane Dučáku, děkuji Vám za tuto statistiku, bohužel se obávám, že z ní vyvozujete nesprávný závěr stran ekumenismu, resp. „ekumenického dialogu“.

      Pokud se bavíme o dialogu, je třeba být velmi opatrný ve vymezení jeho předmětu. Dialog, dle definice, je rozhovor, jehož cílem je nalezení nějakého společného stanoviska nebo pravdy. Jednou z podmínek dialogu je, že každá ze stran je již předem ochotna, v případě, že bude druhou přesvědčena, ze svého stanoviska ustoupit. Pokud si toto uvědomíme, pak je jasné, že z ekumenického dialogu je zcela vyloučena celá oblast katolické věrouky, minimálně v rozsahu pokrytém Denzingerem.

      Není sporu o to, že by bylo dobré, aby katolíci s protestanty žili pokud možno v míru. Ale mír není větší hodnotou než pravda, tato nemůže být za něj obětována. Sám ve svém příspěvku podáváte důkaz, že za určitých okolností tento mír není možný. Proč si myslíte, že k historické skutečnosti, kterou zde popisujete, došlo? Já nemám jiné vysvětlení, než zásadní rozdíly v základních otázkách víry a mravů, které pak ve vypjaté době vydaly své ovoce. Ale o těchto otázkách, jak jsem napsal výše, dialogovat nelze, o těch lze nanejvýš vést disputaci.

      Příklad zákazu nedělního prodeje v Bavorsku je hezkým příkladem dovolené materiální spolupráce na dobré věci. Proč ne? Takto by bylo možno se dohodnout třeba se sektou „vesmírných lidí“, kdyby bylo potřeba. To není žádný produkt dialogu. Nebo si myslíte, že kdybychom s protestanty ekumenicky nedialogovali, že by na společném postupu v této věci nebylo možné se dohodnout? Nebo snad sama otázka zákazu prodeje byla výsledkem nějakého dialogu o ní – tzn. např. jedna strana si myslela, že v neděli se pracovat má, druhá že ne, a tak spolu vedli dialog, z kterého nakonec (naštěstí) vyplynulo, že nemá?

    • nino napsal:

      Myslim, ze som nikde nevyvracal tie statistiky z Nemecka, su mi zname.
      Ale Vas zaver, ze Hitler postavil nemeckych katolikov proti lutheranom je podivny- o ziadne konfesionalne trenice z toho dovodu neslo, nacisti v skutocnosti nenavideli obe ,,cirkvi“, a k nejakym nabozenskym konfliktom to neviedlo.
      Ekumenizmus uz viedol k podomletiu katolickej viery v mnohych a mnohych bodoch, to je nesporne. A oslabil katolicku identitu.
      Pisete, ze nic sa nemoze stat, pokial budeme pevni- zial, nie vsetci katolici su pevni, a dnes, po 50 rokoch ekumenizmu, je dokonca drviva vacsina vysoko nepevnych, staci pozriet okolo.

      • Karol Dučák napsal:

        Nino, máte aj nemáte pravdu. V princípe tu naozaj neboli konfesionálne trenice. Nešlo o jednu z náboženských vojen, v ktorých evanjelici a katolíci bojovali proti sebe len preto, že patrili k inému vierovyznaniu. Lenže je nesporný fakt, že nemecká spoločnosť bola rozdelená a toto Hitler zneužil vo svoj prospech. De facto teda naozaj stáli proti sebe evanjelici a katolíci, aj keď nie preto, že patrili k inému vierovyznaniu. Ba nielen evanjelici proti katolíkom, ale aj evanjelici proti evanjelikom. To, čo som napísal predtým, nesporne platí. Rozdelenie na evanjelikov a katolíkov začiatkom 16. storočia poznačilo Nemcov na celé ďalšie stáročia, či už si to chcete pripustiť, alebo nie.

    • Michal Kretschmer napsal:

      V zásadě souhlas a díky za podrobnosti k postojím katolíků a protestantů v nacistickém Německu.

      Jen upřesnění:

      Zákaz něčeho špatného (např. zmiňovaný nedělní prodej) či prosazení dobré věci je záležitostí spolupráce subjektů, které v jiných věcech mohou mít rozdílné postoje. Nejde tu primárně o celkový dialog mezi nimi.

      Německé tzv. Kirchentag jsou příkladem škodlivého ekumenismu zejména proto, že na „katolické straně“ namnoze de facto katolíci nejsou, ale spíše osoby již neformálně odpadlé k protestantismu.

      Myslím, že přes již desetiletí trvající dialog se rozdíly mezi protestanty (luterány aj.) a katolickou věroukou a morálkou zvětšily. Zahrnují nejen oblasti, kterým se věnoval tridentský koncil, ale i rozdílné morální postoje (antikoncepce, homosexuální skutky aj.).

    • Petra Bézová napsal:

      Karol, vaše postoje nejsou špatné, já jen pochybuji, že Církev si i přes svůj ekumenický dialog ponechá svoji víru. Zkušenost života ukazuje jiné plody, a je třeba se obávat, že až opustíme svoji víru, nebude už na světě žádná moc, která by byla schopna nabádat lidi k míru a životu podle Boží vůle. Vy příliš spoléháte na sebe a neznáte křehkost lidí a Církve, která opouští cestu Pravdy jen proto, že je náročná. Až se zcela rozpustí dogmata v dialogu, nastane stejně násilí a nikdo ho nezastaví.

  23. Karol Dučák napsal:

    Michal Kretschmer, ďakujem pekne za príspevok a hodnotné myšlienky. V zásade sa v mnohom zhodneme. Ekumenický dialóg je evidentne neefektívny a neprináša ovocie. Ale to zrejme nie je nijaké mimoriadne prekvapenie. Minule som sa rozprával s jedným slovenským biskupom a aj on otvorene vyjadril skeptický postoj k možnému napredovaniu ekumenického dialógu. Pozitívne je, že – ako sám píšete – napriek desaťročia trvajúcemu dialógu pretrvávajú rozdielne postoje evanjelických a katolíckych teológov v oblasti vierouky a morálky.
    Horšie by bolo, ak by dochádzalo k zbližovaniu za každú cenu. To dokazuje, že Katolícka cirkev si horlivo stráži všetky dôležité katolícke pravdy a dogmy, takže ekumenizmus ju neprivádza na scestie. To je to, čo som vždy zdôrazňoval. V každom prípade je však potrebné riešiť vzťahy evanjelikov a katolíkov, pretože sa to bytostne dotýka nielen teológov, ale aj radových veriacich. Veľmi osobne sa to napokon dotýka aj mňa. Môj dedo, otcov otec, bol gréckokatolík. Jeho manželka, moja babka, bola evanjelička. Miestny gréckokatolícky farár dedovi neraz vyčítal, že si vzal za ženu evanjeličku. Dedo preto zanevrel na Cirkev a stal sa z neho „jednoročný“ kresťan, teda chodil do kostola raz za rok. Toto poznačilo aj môjho otca, ktorý nebol horlivý veriaci. Vďaka Bohu, že moja nebohá mamka bola horlivá katolíčka a dala nám, deťom, vzornú katolícku výchovu. Na základe vlastných životných skúseností
    teda považujem ekumenizmus za naliehavú potrebu našej doby.
    Ekumenizmus neznamená jednotu za každú cenu. Je príznačné, že práve súčasný pápež, ktorého prínos pre ekumenizmus nikto nespochybňuje, uchránil naše duchovné dedičstvo a pribrzdil huráekumenizmus. Aj keď jeho pontifikát nebol taký dlhý ako pontifikát jeho predchodcu, zaznamenal pozoruhodné úspechy. Jeho apoštolský list motu proprio Summorum Pontificum z roku 2007 uľahčil podmienky pre slávenie tridentskej liturgie.
    Svoj osobný názor na tridentský rítus som už prezentoval. Katolícka cirkev na ňom nestojí ani nepadá. Spásu duše je možné dosiahnuť bez ohľadu na to, či sa v katolíckych kostoloch slúži tridentská omša alebo NOM. Napokon ani tridentská liturgia nebola vždy dokonalá a mala – ako každé ľudské dielo – aj svoje nedostatky. Najväčším boli sporné formulácie o zradných židoch. Podľa Rímskeho misálu sa totiž veriaci až do roku 1962 modlili „aj za zradných židov. Aby Boh a náš Pán sňal závoj z ich sŕdc; aby aj oni spoznali Ježiša Krista a nášho Pána.“
    Takéto vyjadrenia nielenže niesli známky antisemitizmu, ale navyše nezodpovedali historickým faktom. Tak ako v ére Adolfa Hitlera nie všetci Nemci boli nacisti, tak aj v ére Ježiša Krista nie všetci židia boli nepriatelia nášho Spasiteľa. Ježiš mal v židovskej pospolitosti mnoho verných prívržencov, ktorí odmietali Jeho ukrižovanie. Dokonca aj niektorí členovia veľrady, ktorá odsúdila Ježiša na smrť, otvorene sabotovali toto sporné zasadanie veľrady a odmietli odsúdiť Ježiša. Konkrétne sa spomínajú Eleazar, Ján, Gamaliel, Simeon, Nikodém a Jozef, ale je zrejme, že odporcov Kajfáša medzi členmi veľrady bolo viac. Hlásanie kolektívnej viny židov za ukrižovanie Krista teda nezodpovedá historickým faktom, preto pápež Ján XXIII. pozmenil text modlitby a z formulácie „zradní židia“ vynechal slovo „zradní“. V misáli, podľa ktorého súčasný pápež nariadil slúžiť tradičnú omšu, sa už toto slovo nenachádza. Nechcem však v žiadnom prípade znižovať pôvab tridentskej liturgie. Napokon sám som v nej vyrastal a dokonca som niekoľkokrát aj miništroval pri jej slávení. Budúcnosť je jednoznačne v koexistencii oboch liturgií. Práve o toto sa veľmi zaslúžil súčasný pápež a zato mu patrí naša úprimná vďaka. Aj jeho ústretové kroky voči anglikánom a evanjelikom, ktorí sa chcú vrátiť do plného spoločenstva s Katolíckou cirkvou, možno považovať za kroky správnym smerom. Nemôžem sa teda stotožňovať s tendenčnými názormi o údajnom smerovaní Katolíckej cirkvi na scestie. Je potrebné odstrániť vášne z tejto diskusie a viac sa venovať štúdiu historických faktov.

    • topajík napsal:

      Ekumenismus znamená jen jedno: křest do Kristovy Církve Svaté. Nic víc a nic míň. Najděte si to v Písmu. To, co se z něho dělá, je urážka Boha.

      • Karol Dučák napsal:

        Ale veď pápež Benedikt Benedikt XVI. prijal do Katolíckej cirkvi tých anglikánov a evanjelikov, ktorí túžili vrátiť sa do plného spoločenstva s Katolíckou cirkvou! Ja som tieto aktivity pápeža hodnotil veľmi pozitívne. Čo Vy? Urobil snáď pápež podľa Vás zle? Mal vari odmietnuť týchto inovercov, ktorí túžili stať sa katolíkmi? Čo vlastne chcete?

      • topajík napsal:

        Já? Já chci pouze to, co chce Bůh. Kněze s ryzí katolickou vírou.

      • topajík napsal:

        A co se týče „kroků“ – pokud jsou zakončeny křtem do Boží Církve, je to v pořádku. Ale pokud vedou pouze ke „křtu“ do NOMsekty, je to Boha urážející skandál.

      • nino napsal:

        Pan Dučák, mylite si moderny ekumenizmus, ktoreho cielom je odvadzat katolikov od Cirkvi, so snahou privadzat nekatolikov do Cirkvi. Dost rozdiel, nie?

      • Michal Kretschmer napsal:

        Již v minulosti došlo několikráte k tomu, že papež přijal do církve celou skupinu (bývalých) jinověrců či rozkolníků. To je samo o sobě dobré. Ale předcházelo tomu vyznání víry, zaměřené na odřeknutí se dříve zastávaných bludů. Příklady lze najít v Denzingerovi.

        Jestli nyní papež požadoval od navracejích se společenství anglikánů, resp. od jejich vedoucích představitelů, nějaké ujištění o tom, že mají katolickou víru, nevím. Věc jsem moc nesledoval.

    • nino napsal:

      Pan Dučák, podla mna dost pletietie jednotlive veci.
      Moderny ekumenizmus je vzdy hrozbou- pre identitu, pre pravdy viery (ktore minimalne katolicki veriaci pod jeho vplyvom opustili, atd). Dopady tohto ekumenizmu su jasne rozpoznatelne, a su desive- znicenie katolickej identity, viery v dogmy, atd. O tom snad niet sporu, vidiet to vsade, a to nielen medzi veriacimi.
      To, ze knaz bol proti vatbe vasho predka s ,,evanjelickou“ (neviem, pouzivajme radsej pojem lutheran) je snad pochopitelne, ved vieme kolko toho lutherani porobili nasim ludom, a za komunistov tiez lutherani, v sluzbach komunistov prenasledovali katolikov. Z jedneho serialu, 16. storocie, lutherani proti katolikom:

      Samozrejme, ste neupresnil, ci po svatbe konvertovala, alebo nie, predpokladam, ze nekonvertovala na pravu veriu. A snad nechcete spochybnovat aku hrozbu pre katolika, katolicke deti, a identitu celej katolickej spolocnosti predstavuju zmiesane manzelstva. Ved si zoberte, co je to zac, to falosne lutheranske nabozenstvo dnes, ja sam by som bol prvy vzdy proti tomu, aby si katolik zobral lutherana, a to uz samozrejme ani nehovorim o manzelstve katolicky a lutherana, ti by ani do styku nemali prichadzat.
      Ked konvertuje neverec, tak samozrejme je to ina vec.
      ,,Svoj osobný názor na tridentský rítus som už prezentoval. Katolícka cirkev na ňom nestojí ani nepadá. „- ale aj istym sposobom pada, je ine, ked clovek moze byt na sv. omsi, aka to je radost, aky dar, aka posila…nam na Slovensku je toto komplikovane a branene vseliakymi prostredkami, takze o to viac snad by sme mali chpat dolezitost sv. omse, myslim pravej katolickej svatej omse. Tridentska omsa je to, na com zalezi:
      http://sacrumimperium.blogspot.sk/2010/08/je-to-tridentska-omsa-na-com-zalezi.html
      ,,Najväčším boli sporné formulácie o zradných židoch. „- mate znacne nedostatky, co ide na vrub pokoncilovej pastoracii a nabozenkemu vzdelaniu. Ten text hovoril o zidoch, cize preco do toho pretiete antisemitizmus, ked viete, ze s tym antisemitizmus nic nema, ale je rec o zidovskom nabozenstve?
      Naco potom pisete o semitskom povode apostolov? Vy si vytvorite slameneho panaka, a potom sa so zadostucinenim do neho trafate :)
      Ten text teda nehovoril o Zidoch, ako podsuvate, ani o starozakonnych zidoch, ale o talmudistickom judaizme, cize nabozenstve vybudovanom po odmietnuti Krista. Okrem toho, nie som znalec, ale myslim, ze danu vetu mozno prekladat i ,,neveriacich zidov“, nielen ,,zradnych“.
      Jan XXIII. bol liberal, a co zmenil, ci nezmenil je vedlajsie.

      • Karol Dučák napsal:

        Nino, buďte taký láskavý a neklamte ľudí. Všetko dokážem tolerovať, len nie zámerné klamstvá. Originálna formulácia znie:
        „Oremus et pro perfidis Judaeis ut Deus et Dominus noster auferat velamen de cordibus eorum; ut et ipsi agnoscant Jesum Christum, Dominum nostrum.“
        Preklad znie:
        „Modlime sa aj za zradných Židov, aby náš Boh a Pán sňal clonu z ich sŕdc, aby aj oni uznali Ježiša Krista, nášho Pána.“
        Prosím Vás preto, aby ste nezamieňali svoje dohady s faktami.

      • nino napsal:

        Preco by som mal klamat, ked sam tam priznavam, ze nie som znalec, neviem latinsky (teda az na niektore frazy a slova), aby som vedel vsetky preklady, ale niekde som zachytil, ze ktosi to tvrdil.
        Takze urcite nemam potrebu klamat. To by som ja mohol podobne obvinit z klamstva Vas, ked zmiente nabozenstvo s antisemitizmom.
        A aj keby ste mali pravdu, nevidim na tom nic zle, rutualne sa pouzivali i silne vyjadrenia, maju svoj vyznam, historiu, tradiciu, a zmysel. Pozrite, ake silne slova casto pouzil Jezis, ci mnohi svati. Myslim, ze taketo silne duse mali zmysel, preto, aby vedeli odhadnut, kedy to ma svoje miesto, ja ten cit a mudrost nemam, preto sa vacsinou silnejsim slovam vyhybam, ale svati papezi, knazi, co liturgiu nam predavali, ho urcite mali, a ja im v tomto doverujem.

    • Petra Bézová napsal:

      Pane Karol, právě proto, že z života nelze odstranit vášně, není možné jediné náboženství, které přináší člověku život věčný, vyměnit za dialog s náboženstvími, které jsou jen klamem a dávají špatný obraz Boha. Všeho dočasu, ty špatné plody ekumenismu se teprve v celé hrůze projeví.

    • Michal Kretschmer napsal:

      Odkazuji na svůj článek http://www.stjoseph.cz/g056.html . Antijudaismus není antisemitismem. Tradiční velkopáteční modlitba za židy je zcela v pořádku. Židy tu nejsou myšleni příslušníci nějaké rasy či národa, ale vyznavači judaismu, talmudu či sekulárního židovského mesianismu, tedy jen ti Židé, kteří nepřijali Krista. To plyne i z toho spojení „oremus pro perfidis Judaeis“, což se jistě netýká konvertitů ze židovství.

      Jinak samozřejmě vina těch, kdo nepřijali Krista, tedy i židů, je rozdílná.

      • Karol Dučák napsal:

        Michal Kretschmer, ste taký inteligentný a predsa nedokážete pochopiť veci, ktoré by pochopili aj ľudia omnoho menej inteligentní. Mne môžete vysvetľovať, že antijudaizmus nie je antisemitizmus, ale drvivej väčšine Židov to nevysvetlíte, aj keby ste si vypľuli pľúca. Židia sú ľudia, trpiaci chronickým stihomamom. Ak je v liturgii formulácia o zradných Židoch, väčšina Židov ju pochopí ako útok na všetkých Židov. Neprekvapuje ma, ak to nepochopia iní účastníci diskusie, ale že to nechápete Vy, to ma naozaj udivuje. Takže musím Vám oponovať: tá tradičná modlitba za Židov vôbec nie je v poriadku a som rád, že to chápe aspoň pápež.

      • nino napsal:

        Pan Dućák, takze priznavate, ze ta modlitba nemala s antisemitizmom nic spolocne?

      • Michal Kretschmer napsal:

        Ad Karol Durčák: „Píšete „väčšina Židov ju pochopí ako útok na všetkých Židov“ – to může být, ale právě na tuhle většinu Židů to útok je. Konvertiti ze židoství to nasebe vztahovat nebudou.

        Kromě toho, to, že někdo něco řečeného nechápe nebo dokonce ze subjektivních důvodů to není schopen pochopit, nemá vůbec žádný vztah k pravdě řečeného.

        Píšete, že „to chápe aspoň pápež“. Předchozí papežové po mnoho století to nechápali? To ostrá slova na adresu židů ze strany církevních otců, dokonce i učitelů církve (např. sv. Jan Zlatoústý) byla omylem?

      • topajík napsal:

        Jistě, Církev prostě dělala kopance tím, že se modlila za spásu celého světa, dokud nepřišli modernisti. Pane Dučáku, víte, komu se říká, že jedná jako korouhvička ve větru? (Malá nápověda – pevným katolíkům určitě ne.)

    • MichalD napsal:

      Pane Dučáku, mohl byste uvést jediný důvod, který by mohl ospravedlnit koexistenci tradiční a uměle vytvořené liturgie?

      • MichalD napsal:

        ještě malé upřesnění: myslel jsem „dlouhodobou koexistenci“

  24. Karol Dučák napsal:

    Pretože aj Tridentský rítus bol vytvorený umelo. Vznikol pomerne veľmi neskoro, až v 16. storočí, a jeho autorom je pápež Pius V. Predtým v Katolíckej cirkvi Západu existovalo niekoľko rítov paralelne vedľa seba a Cirkev ich akceptovala. Známy bol napríklad Ambroziánsky rítus používaný najmä v Taliansku, alebo Mozarábijský toledský rítus z kresťanskej časti Španielska. Žiaden rítus nestvoril Boh, ale každý bol umelo vytvorený človekom. Priamo od Boha máme napríklad modlitbu Pána, čiže Otčenáš, pretože je to nespochybniteľne uvedené v Svätom písme. (Mt 6, 9-13; Lk 11, 2-5) Túto modlitbu meniť nemožno, pretože bola daná samým Hospodinom v nezmeniteľnej podobe navždy a naveky. Svätá omša však v Biblii podchytená nie je, preto ju zákonite museli umelo vytvoriť ľudia. V Katolíckej cirkvi sú však omnoho staršie ríty, ako Tridentský. Napríklad korene byzantského obradu, ktorým sa riadi naša Gréckokatolícka cirkev, sú od Tridentského rítu staršie o viac ako tisíc rokov. Liturgia sv. Jána Zlatoústeho vznikla niekedy na rozhraní 4. a 5. storočia a svoju súčasnú podobu dostala v polovici 14. storočia. Liturgia svätého Bazila Veľkého, ktorá sa slávi 10 ráz do roka, pochádza zo 4. storočia. Aj tieto liturgie boli umelo vytvorené ľuďmi. Liturgia sv. Jána Zlatoústeho je pomenovaná po biskupovi a cirkevnom učiteľovi, sv. Jánovi Zlatoústom, aj keď tento svätec len upravil staršie bohoslužobné texty. Liturgia sv. Bazila Veľkého má podobnú štruktúru ako Liturgia sv. Jána Zlatoústeho, má len inú anaforu, ktorá sa pripisuje cirkevnému učiteľovi sv. Bazilovi Veľkému. Ak by som však mal menovať „najoriginálnejší“ liturgický obrad, menoval by som sýrsko-malabarský katolícky obrad, používajúci pred liturgickou reformou ako liturgický jazyk aramejčinu, ktorou hovoril Ježiš Kristus, Panna Mária a apoštoli. Vo svojom živote som vyznával Boha v štyroch obradoch – v Liturgii sv. Jána Zlatoústeho, v Liturgii sv. Bazila Veľkého, v Tridentskom ríte a v NOM. Čo je však najdôležitejšie – a to by som chcel obzvlášť zdôrazniť – pre mňa nikdy nebolo podstatné to, v akom obrade chválim Boha, ale to, aby som pred Pána predstúpil s čistým srdcom. Boh od nás nežiada formu, ale obsah. Nechce, aby sme Ho vyznávali veľkými rečami, ale srdcom, plným lásky. Lebo Ježiš Kristus nám priniesol Evanjelium lásky. Na to mnohí v tejto diskusii zabúdajú.

    • anežka napsal:

      Pane Dučáku, láska bez pravidel, není láska. Pokud Církev opouští pravidla vytvořená staletími, čím je nahradí? Snad ne ekumenismem, který si vytvoří svá vlastní pravidla hry? Myslím, že především vy zapomínáte, že tento Ježíš Kristus řekl, chceš-li dojít do života, dodržuj Desatero. A co nám z něho po koncilu zbylo? Už ani nejsme schopni věřit v jednoho Boha, naším bohem se stali požitky, úspěch, dialog a spolupráce se zlem, zalmžování pravdy apod. Zvířata povyšujeme nad člověka, soucit s bližními se nenosí. Součátí soucitu je i potřeba říct druhým pravdu o Bohu, který je soudce a dárce řádu. Dnes si lidé chtějí vytvořit světový řád bez něho, nejlépe ještě s požehnáním Církve. Jste opravdu tak zaslepený, že to nevidíte?

    • Michal Kretschmer napsal:

      „Tridentský“ ritus představuje normativní stanovení toho, co již staletí předtím v různých obměnách s menšími odchylkami existovalo. Zachovány však byly latinské liturgie starší 200 let. Podívejte se třeba na tradiční dominikánský ritus (bývá sloužen v přažském kostele sv. Jiljí), jak málo se liší. Blíže např. k tomu http://www.krasaliturgie.cz/mse-svata/historicky-vyvoj/tradicni-mse-svata-vytvor-pro-barokni-dobu-1.html .

      NAproti tomu Novus ordo vznikl uměle během několika máo let.

    • nino napsal:

      Zase nepresne pojmy, pan Dučák. Tridentsky ritus nebol vytvoreny umelo, ale organicky jeho vyvoj nadvazoval na seba po cele starocia, a spajal nas s apostolskymi casmi dokonca.
      A takisto tridentsky ritus nevznikol v 16. storoci, vtedy bol len uzakoneny v podstate.
      A samozrejme, liturgia istym sposobom nesporne pochadza od Boha, teda okrem NOM, ta bola naozaj iba umelym, neorganickym ludskym vytvorom.
      ,, Napríklad korene byzantského obradu, ktorým sa riadi naša Gréckokatolícka cirkev, sú od Tridentského rítu staršie o viac ako tisíc rokov. „- neviem, ci klamete, ale korene tridentskeho ritu siahaju az k apostolom, a do 1. storocia.
      ,,Čo je však najdôležitejšie – a to by som chcel obzvlášť zdôrazniť – pre mňa nikdy nebolo podstatné to, v akom obrade chválim Boha, ale to, aby som pred Pána predstúpil s čistým srdcom.“- cize Vam je jedno, ci omsa na ktorej sa ucastnite je ruhava, alebo znevazuje Boha, alebo cojaviemco?

    • topajík napsal:

      Uvědomme si, že pan Dučák má prostě 100%ní pravdu, i kdyby čert na koze jezdil. Vedení Církve Duchem Svatým neexistuje, existuje jen racionální rozum bez Boha. Z čehož jasně vyplývá, že pan Dučák Boha neuznává a jako ateista má právo takto psát. Akorát je od něho velice neslušné, že se sám k ateismu nepřiznal. To by měl napravit.

      • Michal Kretschmer napsal:

        S panem Dučákem sice v lecčems nesouhlasím, ale přece bych o něm tak jako topajík nepsal. Nermyslím, že by byl utajeným atheistou.

        Ještě poznámka k jeho poznámce o „evangeliu lásky“. Jednak by to chtělo blíže rozebrat, jakou lásku Ježíš žádá, jednak to nelze jednostranně zdůrazňovat a tak nebrat v úvahu jeho slova „o meči či rozdělení“ jako důsledku přijetí jeho slov. Písmo nemluví jen o Boží lásce, ale také Božím hněvu. Řekl bych, že je třeba různá místa z Písma a nauky církve „vyvažovat“, abychom neupadli do té či oné jednostrannosti.

    • topajík napsal:

      „Lebo Ježiš Kristus nám priniesol Evanjelium lásky. Na to mnohí v tejto diskusii zabúdajú.“
      @ Pane Dučáku, jste opravdu dobře viditelný příklad svého vlastního tvrzení.

    • Armin Cordianus napsal:

      Nejen pro pana Dučáka

      Zkuste si v klidu a bez předpojatosti přečíst následující díla:

      Krátká historie Misálu Jana XXIII. (PDF)

      Stručný kritický rozbor Nového mešního řádu – Ottavianiho intervence (PDF)

      CANON MISSÆ – MEŠNÍ KÁNON Výklad Mešního kánonu Mše Svaté všech dob (PDF)

      TEOLOGIE A SPIRITUALITA NEJSVĚTĚJŠÍ OBĚTI MŠE SVATÉ: SROVNÁNÍ TRADIČNÍHO A NOVÉHO RITU (PDF)

      Porovnání Římského ritu Mše Svaté: 1570 vs. 1969 (PDF)

      Novus Ordo Missae (NOM), lidově zvaný „česká mše“ nebo krátce jen „mše“, je – bohužel :-( – jen polokatolickým ritem mše, a jeho vyhlášení (promulgace) papežem Pavlem VI. vůbec nebylo v pořádku…

      Ohledně NOMu úvaha „Rozumím jazyku mše (NOM) – češtině, tedy rozumím i mši (NOM) jako takové (jejímu Mysteriu)“ neplatí. :-(

      Pokud nemáte vysloveně zlou vůli :-) (říkám všem, nikoli jen panu Dučákovi) vyvodíte z těchto faktů, uvedených v dílech, praktické důsledky. I když je pravda, že se těmto věcem velmi těžko věří :-( – že Dobrý Bůh dopustil v Církvi svaté katolické takovou strašnou spoušť a bouři (modernismus a II. Vatikánský koncil = „Velká francouzská revoluce v Církvi“) :-/ Ale skutečnost je taková, bohužel. :´-(

      DEO GRATIAS za ty NOM katolíky, kteří se nebojí pravdy, i když je děsivá, odvážně jí uvěří :-) a tak najdou cestu ke katolické víře v plnosti. A to jim ze srdce přeju…

  25. Karol Dučák napsal:

    Táto diskusia absolútne stratila úroveň. Mám pocit, že čím väčšie klamstvo niekto napíše, tým lepšie. Topajík o mne píše, že som ateista. Prečo rovno nenapísal, že som bol počas 2. svetovej vojny členom NSDAP a pravou rukou Adolfa Hitlera? Čo na tom, že som sa narodil až po 2. svetovej vojne? Pre takého šikovného klamára, akým topajík je, nie sú dôležité fakty. Ja by som si tiež mohol vymýšľať, že topajík je členom al-Kajdy a že bol pravou rukou Usamu bin Ládina, ale ja neklesnem na jeho úroveň.
    Nino píše, že pápež Ján XXIII. bol liberál. Áno, v mladších rokoch bol v kúrii považovaný za liberála, lenže tento pápež si zaslúži mimoriadnu úctu už len preto, že bol blahorečený. Nepoznám prípad, že by niekedy v histórii anulovali beatifikáciu. Nech ma niekto opraví, ak sa mýlim, ale ja o ničom takom neviem. Takže ak bol raz niekto beatifikovaný, zapíše sa raz navždy do histórie Katolíckej cirkvi ako blahorečený. Je neuveriteľné, že sa niekto vyjadruje o tomto blahorečenom pápežovi s toľkým dešpektom, ako niektorí účastníci tejto diskusie. A podobné útoky sa zniesli aj na ďalšieho blahoslaveného pápeža, Jána Pavla II. Je smutné, že v dobe, keď na Katolícku cirkev útočia ateisti (a teraz na rozdiel od topajíka myslím skutočných ateistov, nie vymyslených), dostáva Katolícka cirkev údery aj zvnútra, od vlastných členov. Nie ekumenizmus, ale oslabovanie autority pápežov, je počiatkom úpadku Cirkvi.
    Ale ja už s vami nemienim strácať čas. Viacerí z vás by aj chceli, aby sa odlúčení kresťania vrátili do lona Katolíckej cirkvi, ale božechráň pre to niečo aj urobiť. Ono je lepšie a pohodlnejšie sedieť so založenými rukami a kritizovať tých, ktorí niečo robia. Niet nad opatrníctvo. Lenže ak by sa opatrníctvom riadili predstavitelia Ríma a Carihradu v dávnejšej minulosti, nikdy by nevznikli katolícke cirkvi východných obradov zjednotených s Rímskou stolicou, ktoré mali svoje vlastné ríty a používali rôzne liturgické jazyky. Vtedy to bolo veľmi nebezpečné, ale títo ľudia boli ochotní riskovať ešte viac, ako riskujú predstavitelia Katolíckej cirkvi dnes a ich úsilie bolo korunované viacerými úspechmi. Ak by sa emeritný pápež Benedikt XVI. riadil opatrníctvom, nikdy by neprijal do Katolíckej cirkvi anglikánov, ktorí túžili vrátiť sa do plného spoločenstva s Katolíckou cirkvou, pretože by sa bál, že ho konzervatívne kruhy a tradicionalisti obvinia z herézy. Ak by sa opatrníckou stratégiou riadili jezuitskí misionári v uplynulých storočiach, nikdy by nedosiahli také pozoruhodné úspechy, aké zaznamenali vo svojej misijnej činnosti v rôznych končinách sveta. Riskovali svoje životy, aby šírili katolícku vieru vo svete, a mnohí z nich o svoje životy aj prišli, ale ani takáto hrozba ich neodradila od nebezpečného poslania. Lenže my sa bojíme šíriť katolícku vieru v Európe, ktorá bola po stáročia katolícka. Ono sa hovorí: „Kto nič nerobí, nič nepokazí.“ Lepšie je sedieť so založenými rukami a vyčkávať, že sa to nejako urobí samo. Alebo ešte lepšia je rovno zákopová vojna. Vykopme si jeden zákop my, katolíci, druhý zákop nech si vykopú protestanti a budeme striehnuť na seba.
    Nehnevajte sa, ale pripomínate mi farizejov. Ak by som mal Vašimi očami hodnotiť Ježiša Nazaretského, musel by som Ho odsúdiť. Veď Ježiš porušil sobotu tým, že práve v sobotu uzdravil človeka s vyschnutou rukou. (Mt 12, 9-14; Mk 3, 1-6; Lk 6, 6-11)
    V očiach farizejov to bol naozaj neslýchaný čin. Hospodin prikázal svätiť sobotu a Jeho Syn tento zákon porušil. Lenže Ježiš bol Bohom lásky. Chcel vykonať skutok lásky a uzdraviť chorého a tak povýšil zákon lásky nad zákon svätenia soboty. Ježiš kvôli láske k blížnemu porušil zákon svojho Otca v nebesiach! Dokázal by to niekto z vás? Dokázal by niekto z vás podať s láskou ruku protestantovi, alebo sa ako farizeji alibisticky skrývate za naučené pravidlá a poučky? Ježiš sa cez lásku približoval k ľuďom. A nielen k Židom, ale aj k pohanom. Židom bolo zakázané stýkať sa s pohanmi, ale Ježiš sa nebál ísť medzi pohanov. Toto sa nepáčilo nielen farizejom, ale aj apoštolom, pretože to boli hrdí Židia a namýšľali si, že len oni majú monopol na Spasiteľa. Lenže Kristus bol Boh lásky, ktorý miloval všetkých ľudí, aj pohanov. Vy ste však úplne iní ako bol Ježiš. Vy sa nad protestantov vyvyšujete ako sa vyvyšovali Židia nad pohanov, lenže Ježiš miloval aj pohanov. Kristus sa nebál stýkať s pohanmi, no vy sa bojíte stýkať sa s protestantmi, ktorí sú ku Kristovi omnoho bližšie ako boli pohania. Aj by ste chceli, aby sa odlúčení kresťania vrátili do lona Katolíckej cirkvi, ale chýba vám láska k nim, pretože ak by ste mali lásku k nim, vedeli by ste, že dnešným inovercom nemôžeme vytýkať to, že sú inoverci. Vyrastali totiž v inom prostredí ako my. Ak by sa nino, topajík, či ktorýkoľvek iný z účastníkov tejto diskusie narodil v protestantskej rodine, bol by možno až do smrti nezmieriteľným protestantom. No oni mali to šťastie, že sa narodili v katolíckom prostredí, takže dnes sa vyvyšujú nad protestantov. Lenže nezabúdajte na to, že Božie kráľovstvo nie je monopolom katolíkov. Môžu sa doňho dostať nielen protestanti, ale dokonca aj pohania. Píše sa o nich aj v Biblii. Konkrétne sa uvádza Náman sýrsky, vdova zo Sarepty, atď.
    Michal Kretschmer píše, že keď pápež v minulosti prijal do Církvi skupinu bývalých inovercov, „předcházelo tomu vyznání víry, zaměřené na odřeknutí se dříve zastávaných bludů.“ Podľa neho by mal súčasný pápež aj od anglikánov, ktorí sa zjednotili s Katolíckou cirkvou „nějaké ujištění o tom, že mají katolickou víru…“ Michala Kretschmera si ako jedného z mála v tejto diskusii naozaj vážim, ale pri všetkej úcte – toto Boh predsa nechce! On nepotrebuje, aby sme Ho vyznávali mŕtvou formulou, ale milujúcim srdcom. On vidí do našich sŕdc a takéto formálne uistenia sú mu nanič. Ostatne, kde je záruka, že človek, ktorý raz niečo sľúbi, po rokoch neporuší svoj sľub? Tak načo sú takéto praktiky? Namiesto toho sa tešme, že do Katolíckej cirkvi pribudli noví členovia a vyzdvihnime ich odvahu a statočnosť. Nie je ťažké zomrieť ako katolík ak sa človek narodí ako katolík. Omnoho obdivuhodnejšie je, ak človek nájde silu a odvahu ku konverzii. Toto je skutočné hrdinstvo zvlášť v krajinách, v ktorých je katolícka viera prenasledovaná.
    Nino, či topajík sú machri, pretože sa narodili v katolíckom prostredí. Lenže neviem, či by našli cestu do jedinej pravej Cirkvi, ak by sa narodili v protestantskom prostredí.
    Je mi z tejto diskusie mizerne. Ak by boli katolícki hodnostári vždy takí ľudia, ako ste vy, nikdy by nevznikla naša Gréckokatolícka cirkev a ja by som bol dnes nemohol byť jej členom. Lenže ja ďakujem Bohu za to, že sa v správnom čase našli v Cirkvi odvážni ľudia s otvoreným srdcom, ktorí túžili po jednote a vytvorili našu Gréckokatolícku cirkev, takže ja dnes môžem velebiť Boha v katolíckom kostole. A nechcem brániť iným inovercom, aby aj oni našli cestu do jedinej pravej Katolíckej cirkvi. Lebo cesta k pravej katolíckej viere nevedie cez mŕtve predpisy, ale cez živých ľudí. Na to mnohí zabúdajú. Dúfam, že sa v našej Cirkvi nájde dosť odvážnych teológov so srdcom, plným lásky, aby aj ďalší pápeži prijímali do našej Cirkvi inovercov tak, ako emeritný pápež Benedikt XVI. Z tohto miesta by som mu chcel vyjadriť úctu a vďaku za jeho síce krátky, ale plodný pontifikát.
    Vyčítam si, že som sa vôbec do tejto diskusie zapájal a rozmýšľam, aký to malo význam.
    Ale jeden predsa. Pochopil som, že omnoho väčšou hrozbou, ako upadnutie do herézy, je formalizmus, tvrdosť srdca, povýšenie alibizmu nad lásku k blížnemu, podkopávanie autority pápežov, skostnatenosť a klapky na očiach. Preto končím v tejto diskusii. Definitívne.

    • topajík napsal:

      Otázkou je, čí vinou ztratila Vaše diskuze, pane Dučáku, úroveň. Nejde spíš o pravidlo „Co napíše pan Dučák je pravda pravdoucí a kdo nesouhlasí, není hoden vysoké úrovně jeho diskuze.“? Snažil jsem se apelovat katolickými fakty, Vy je ignorujete a jedete si po svém jak Titanic.

      „Pochopil som, že omnoho väčšou hrozbou, ako upadnutie do herézy, je formalizmus, tvrdosť srdca, povýšenie alibizmu nad lásku k blížnemu, podkopávanie autority pápežov, skostnatenosť a klapky na očiach.“
      @ Zlobte se nebo ne – lépe bych Vaše zdejší vystupování nevystihl (hlavně ty klapky na očích).

      Přeji Vám nalezení skutečné katolické víry, která navazuje na naše katolické předky, abyste jako Titanic nedopadl po smrti před Bohem. (To jsem teda tvrďák. Hrůza.)

      • topajík napsal:

        P.S. Jen 3 namátkové příklady Vaší „lásky k blížnemu“:

        Karol Dučák napsal:
        28/02/2013 v 16:29
        Nino, buďte taký láskavý a neklamte ľudí. Všetko dokážem tolerovať, len nie zámerné klamstvá.

        Karol Dučák napsal:
        28/02/2013 v 21:46
        Michal Kretschmer, ste taký inteligentný a predsa nedokážete pochopiť veci, ktoré by pochopili aj ľudia omnoho menej inteligentní.

        Karol Dučák napsal:
        02/03/2013 v 01:46
        „Nino, či topajík sú machri, pretože sa narodili v katolíckom prostredí. Lenže neviem, či by našli cestu do jedinej pravej Cirkvi, ak by sa narodili v protestantskom prostredí.“
        „Ak by sa nino, topajík, či ktorýkoľvek iný z účastníkov tejto diskusie narodil v protestantskej rodine, bol by možno až do smrti nezmieriteľným protestantom. No oni mali to šťastie, že sa narodili v katolíckom prostredí, takže dnes sa vyvyšujú nad protestantov“
        @ Omyl, pane Dučáku. NOM prostředí JE protestantské. V něm jsem vyrůstal a dodnes v něm žiji. Jsme jediná katolická rodina široko-daleko mezi protestanty.

        Obdivuji Vaše analytické (ne)schopnosti a přeji Vám hodně Božího míru a pokoje, jakož i darů Ducha Svatého k pravému poznání Boha.

  26. Rudolf napsal:

    Centrum českého žvástu:
    ThMgr Ladislav Malý v polemice s Protiproudem Petra Hájka se zamýšlí nad pronásledováním katolíků v muslimských zemích a přitom došel k zajímavému závěru:
    “Je dojemné, jakou evropští intelektuálové mají starost o křesťany údajně trpící příkoří pod knutou islámu. Opak je pravdou. Právě proto, že v zemích jako je Írán vládne zákonné ustanovení šarie, umožňuje křesťanům pod ochranným deštníkem tohoto zákona žít spokojený a plnokrevný křesťanský život.”
    Ladislav Malý
    http://www.narodnisjednoceni.cz/archiv/20130419.htm

    • Michal Kretschmer napsal:

      Nejde tu o „polemiku s Protiproudem Petra Hájka“, ale o polemiku s článkem Jiřího Hejlka, který napadal článek Karla Šimka o Iránu a Izraeli. Ladislav Malý se zastal Karla Šimka proti Hejlkovi. Takže šlo o polemiku s jedním polemickým článkem na protiproudu.

      Jinak pronásledování křesťanů či ústrky jim činěné se dost liší podle jednotlivých islámských zemí. Pokud vím, tak Irán zdaleka nepatří mezi ty nejhorší.

Napsat komentář

Vyplňte detaily níže nebo klikněte na ikonu pro přihlášení:

WordPress.com Logo

Komentujete pomocí vašeho WordPress.com účtu. Log Out / Změnit )

Twitter picture

Komentujete pomocí vašeho Twitter účtu. Log Out / Změnit )

Facebook photo

Komentujete pomocí vašeho Facebook účtu. Log Out / Změnit )

Google+ photo

Komentujete pomocí vašeho Google+ účtu. Log Out / Změnit )

Připojování k %s

%d bloggers like this: