Utekáme. No utekáme – pred čím?
Pred vlastným tieňom? Sami pred sebou?
Kam ujde oheň, čo sa čoraz väčším
plameňom chodí objať s pahrebou?
Rána sú chvosty – tisícoké, pávie,
no nijaké nič lepšie neveští.
Želám ti lásku, dostatok aj zdravie,
najviac však chápať zmysel bolesti.
Teodor Križka
Lajkujte:
To se mi líbí Načítání...
Související
This entry was posted on Pondělí 5.8.2013 at 21:34 and is filed under Koutek poesie, Križka, Teodor. You can follow any responses to this entry through the RSS 2.0 feed.
You can leave a response, or trackback from your own site.
