Pred Závišovým krížom

16/08/2013

Závišův kříž

Oblaky boli vrstvovité a rozprestierali sa nad požehnanou juhočeskou krajinou – kde bola tráva zelená a svieža, kde rástli smreky len matne si pamätajúce na generácie stromov pred nimi, čo tvorili mohutný šumavský prales a kde sa na zožatých poliach ako deti k lonu matky túlili stočené stohy slamy a pokosené lúky volali: Kde si, milované obilie? Nad juhočeskou krajinou, kde sa za baldachýnom týchto vrstevnatých oblakov objavovalo miestami bledomodré nebo a vzápätí sa pri železničných tratiach vynárali a opäť mizli lesklé hladiny rybníkov a jazier… Nad juhočeskou krajinou, kde cez brezy, husté a nízke vŕby, cez porast jarabín a jelší, presvitali od slnka vypálené zlatisté lúky, až by sa zdalo, že to znova rozkvitla repka a kde po skupinkách prechádzali českí výletníci, skauti, hubári a vodáci, až sa les a koryto Vltavy ozývalo ich hlasným smiechom…

Nad juhočeskou krajinou, ktorá sa ani nedá nazvať inak, než požehnaná – a ktorú dnes musíme nazvať i požehnávajúca…

Lebo dnes je sviatok Nanebovzatia Panny Márie a krajina na juhu Čiech ju dôstojne oslávila. Číst zbytek příspěvku »

Reklamy